S kýpťom som riadil až do Bratislavy!
22.11.2025 21:00
Režisér, dramaturg a producent Michael Sharmant. Je absolvent Londýnskej filmovej Akadémie, je držiteľom niekoľkých nominácií a ocenení z festivalov u nás i v zahraničí. Spolupracoval z Netflixom, Sony Pictures, a robil produkciu pre Justina Timberlaka ako Casting director.
Rád jazdí veľké SUV-čka a vlajkovú loď medzi SUV-čkami značky Peugeot si vyskúšal na bratislavských cestách, presnejšie model 5008. Jeho trefné postrehy si pozrite vo videách. :)
Ako hovoríš, že si umelec, ktorý si nevyberá formu umenia, ale musí to byť hodnotné, nech robíš čokoľvek... máš v portfóliu zopár divadelných titulov /muzikály a činohra/, ktorých si bol autor aj režisér. Ktoré by si spomenul a čo budeš točiť do konca roka?
Tak určite je to zaujímavé predstavenia Jeruzalém, a tiež úspešné muzikálové predstavenie Ľadový kráľ. Pracujem ako dramaturg, robím seriály, rôzne projekty pre najväčší mediálny dom na Slovensku - News and Media Holdings. Nedávno sme natočili krátky film v hlavnej roli s Alexandrom Bártom, ale chcem z toho urobiť seriál. Námet je z podcastu Krvavý Dobšínsky, čo sú hororové poviedky. Pracoval som aj na klipoch s Celeste Buckingham a s Martinom Harichom.

Obráťme tému na tvoje šoférske skúsenosti, pretože ťa hneď tvoj inštruktor Autoškoly prekukol, že už si vedel šoférovať…
Samozrejme, že som už vedel šoférovať, ale Autoškola je na to, aby sme tie testy a jazdy zvládli a dostali vodičák. Šoférovanie ako také, ti dá jednoznačne prax na cestách , kde sa najviac naučíš. Pamätám si, na svoje prvé auto, čo bola dedkova Felícia. Snažil som sa vo felde predbehnúť autobus, ale musel som vyvinúť veľké úsilie, aby sa to rozbehlo a ako som chcel preradiť, cítil som, že stupeň je nejaký dlhý a keď som sa pozrel, tak som si všimol, že vytrhnutú páku držím v ruke. Preorientoval som sa a radil som tým kýpťom, ktorý tam zostal a šťastne som prišiel do Bratislavy.
Bol si účastníkom dopravnej nehody ako vodič, spolujazdec alebo vôbec?
Sedel som na sedadle spolujazdca a bolo to v dobe, keď som bol na pobytových táboroch, ktoré sme organizovali. Išli sme s parťákom po lesnej ceste, bolo napršané, blato, štrk a prišla taká zákruta, ale to bol most a my sme z neho vyleteli, pretože tam bol sráz. Vo vysokej rýchlosti sme brali strom za stromom a zapichli sme sa ako taká delová guľa! Miestny šaman nám polepil, nalakoval nárazník a nič nebolo vidno. Potom sme s autom mohli pokračovali ďalej.

Nemáš rád navigáciu a málokedy sa stratíš, ale ako je to s navigáciou, keď ťa niekto iný naviguje?
Ak ma niekto naviguje podľa navigácie, tak vtedy sa skôr stratíme, ako keď idem bez nej. Bola utečenecká kríza, a my sme cestovali cez Balkán. Navigácia nás zaviedla takou cestičkou, kde sme nečakane prekročili hranice Srbska. Zrazu sa nám skrížilo cestu, veľké obrnené vozidlo, z ktorého vyšli mužíci so samopalmi a začali na nás kričať. Chceli od každého z nás 1500 eur, ale my sme im povedali, že sme študenti zo Slovenska a nemáme ani na keksík. Nakoniec nás pustili s tým, že na druhej strane sú pohraničníci, ktorí nás nepustia, tak máme ísť rýchlo a nezastavovať. Leteli sme rýchlo v dymovej clone, nikto nás nezastavil a docestovali sme šťastne domov, na Slovensko…
Mal si nejakú kolíziu počas tvojich ciest u nás alebo v zahraničí?
Pripravoval som celovečerný poľsko-slovenský film, ktorý je z prostredia slovenskej dediny, pohraničie medzi Oravou a Poľskom. So spoluatorom sme hladali lokácie a celý čas sme sa smiali, že mám veľké SUV-čko s bratislavskými značkami. Vyšli sme na také pole za dedinu, kde som odparkoval. Urobili sme posledné zábery a po nastupovaní do auta som zbadal, že máme v kolese zapichnutú hmoždinku. Našťastie som mal rezervu, tak sme vymenili koleso, ktoré sme dali zalepiť miestnemu opravarovi, aby sme došli v poriadku domov. Stálo ma to iba 10 eur a prišli sme bez problémov domov, ale doma som tie pneumatiky vyhodil a kúpil nové značky Pirelli.

Je nejaká tvoja pokuta za dopravný prestupok, ktorá sa nedá zabudnúť?
Viezol som kamoša, ktorému žena rodila a ponáhľali sme sa do nemocnice. Schádzali sme z Nitry, keď som si všimol, že VW Passat, by sa so mnou chcel pretekať. Nezaprel som svoje zručnosti a nedovolil som mu, aby ma predbehol. Zrazu sa rozblikal, a pochopil som, že pretekať s ním už nemá význam, zastavil som a povedal som, že veziem pána do pôrodnice! Policajt bol rozhorčený, že ako ho môžem viezť, keď nerodí! Tak sme muto vysvetlili, ale ukázal mi moju fotku, ktorá bola asi najdrahšia v mojom živote, pretože som ju musel zaplatiť...
Text, foto a video: Alena Chorvátová





