Rád by som jazdil na zdeľaných autách...
08.11.2025 09:34
Gitarista kapely Hex, skladateľ, textár a vokalista Martin "Fefe" Žúži a jeho auto-moto svet. Vyspovedali sme ho, aké bolo, robiť vodičák za éry socializmu, akú dopravu zažil v Amerike, v Ázii a prečo sa neujala zdieľaná doprava v Bratislave.
Vyskúšal si nový elektrický model SsangYong Torres EVX a jeho postrehy sú zaujímavé. Nechajte sa prekvapiť jeho skvelým okom, ktoré pozorne odhalilo všetko to, čo elektrické auto dokáže, ako vyzerá a … to si už pozrite vo videách … :)
S Hexom hrávate do 80 koncertov ročne, ale v septembri tohto roku sa odpremiéroval detský muzikál Tom a Lola na Novej scéne, ktorý vznikal niekoľko rokov a spolu so Slavom Solovicom, ste boli autormi. Čo by si povedal bližšie o tomto projekte? Aká bola spolupráca?
Boli sme dobrý tím a myslím si, že to bolo vidieť aj na výsledku. Bola to komplexná zostava nielen hercov, ale aj zvukárov, kostýmerov a iných. V rozprávke hrajú hlavné postavy - moderné mačiatka Tom a Lola, ktorí nechcú chodiť do školy ani sa učiť loviť myši či chytať rybky. Ujdú do zoologickej záhrady a snívajú o pohodlnom živote a jedle z bufetov. Namiesto rýchlych raňajok, ich však čaká dobrodružstvo plné vtipných situácií a nečakaných stretnutí. Myslím si, že tvoriť pre deti je zodpovednejšie, než tvoriť pre dospelých, pretože hlavne deťom treba dodávať kvalitu a krásu, aby s z nich vyrástli lepší ľudia.
Spomenul by som, že posledný album našej kapely HEX, získal Krištálové krídlo, Českého Andela a veríme, že aj Ďuďo by bol spokojný, s tým, čo sme spravili...

V čase socializmu sme všetci jazdili na škodovkách. Bolo to tak, aj v tvojom prípade, keď si začínal v autoškole?
Jasné. V našej dobe sa to bralo vážne, či už trenažér, testy, jazdy, ale neviem presne ako to prebieha v tejto digitálnej dobe. Mal som inštruktorku Autoškoly a na Medzijarkoch bola moja prvá jazda v roku 1987, v čase najväčšej kalamity. Sedel som v škodovke 105 a pozrel som sa von, kde som zbadal meter snehu okolo auta. Jazdil som v podmienkach ako na Sibíri, inštruktorka ma upokojovala, že to bude dobrá škola a tak sme v pohode trénovali. Potom som dlho nešoféroval a prvé auto som si kúpil až v tridsiatke.
Jazdíš vraj, podľa dopravných pravidiel a pokuty neplatíš…
Bolo to dávno, tuším na diaľnici za Zvolenom, kde pred Detvou končila diaľnica a v zákrute z rýchlosti 130 km/h bola znížená rýchlosť na 80 až 60 km/h. Samozrejme, som nedobrzdil za zákrutou, a prekročil som rýchlosť o 40 kilometrov. Policajti ma poznali, či sa ponáhľam na koncert, ale 20 eurovú pokutu som zaplatil. Pokuty nedostávam, ale musím povedať, že v iných krajinách ťa neriešia, pokiaľ neurobíš nejaký priestupok. V Kalifornii boli značky, že, ak vidíte niekoho, že čudne jazdí, tak zavoláte policajtov. Tam si napríklad môžete dať dve pivá a je to v pohode, ale nemôžete mať viditeľné pivo pri sebe, ale v sáčku zabalené, inak to nemusí dopadnúť dobre. Mohli by vás vziať aj do väzby, kaucia, ale našťastie ma nikto vtedy nezastavil...len tak, vás tam nezastavia, iba vtedy, keď urobíte nejaký priestupok. Ešte taká pikoška, že v LA si môžete zaplatiť jazdný pruh, v ktorom jazdia taxíky alebo, keď máš v aute štyroch ľudí.

Chlapci z Hexu ste si požičiavali auto a tebe sa ho podarilo nabúrať. Čo sa vlastne stalo?!
Nabúral som s požičaným Seatom Toledo, a ako sa ide v Bratislave na jaskáč, tak predo mnou niekto nezmyselne zabrzdil a ja som ho trošku tresol. On odišiel, ako, keby to nezaregistroval a ja som mal mierne ohnutý kufor a také zničené sme ho potom, po roku vrátili. Bolo poistené, tak sme za poškodenie nič neplatili. Vtedy som práve len začínal šoférovať a nezabudnem, že nám krstil platňu, prvý českoslovenký kozmonaut Ivan Bella. Pýtal som sa ho, keď som ho viezol, či sa nebojí, keď on lieta na rakete a ja som sadol do auta po desiatich rokoch. Povedal mi, že sa nebojí, pretože v rakete sa bál oveľa viac. :)
V nejakej krajine, si si vyskúšal pravostranné radenie?
S manželkou cestujeme oddychovať vo februári na mesiac do Thajska, keď s Hexom nekoncertujeme a máme voľno. Tam som sa naučil jazdiť na pravej strane a nerobí mi to problém. Chodili sme najprv do Puketu, ale už je tam pomerne veľa rusov, ktorí sa nevhodne správajú, sú expanzívni, všade sú ruské nápisy a zmenili sa tam pomery tak, že to pre nás už nie je komfortné. Koh Samui je pre nás pokojnejší ostrov. V doprave tam musíš dávať pozor, lebo sa tam jazdí divoko. Oni tam majú štatisticky za rok, okolo 12 tisíc nehôd na motorkách, možno aj viac, dokonca smrteľných. Aj preto tam jazdím autom a nie motorkou.

Celý život si preferoval SUV-čka. Je tomu tak aj teraz?
Ponúkajú väčší komfort a bezpečnosť a viac sa tam zmestí do kufra. S takým autom sme boli tento rok v Taliansku a využili sme ho naplno. Priznám sa, že som mal naposledy takú myšlienku, že by som jazdil na zdieľaných autách /Carsharing/. V mnohých európských mestách ako Paríž, Praha, to funguje a mohlo by to byť aj na Slovensku. Ako sú elektrické kolobežky v meste na každom kroku, boli by aj autá. Sadneš, ideš, kam chceš a necháš auto niekde na mieste, kde si ho zase zoberie niekto iný. To by som chcel, keby to tu bolo a využíval by som to naplno. Vraj to tu chvíľu bolo, ale nefungovalo. Dal by som tomu znovu šancu...
Text, foto a video: Alena Chorvátová





