Pri mojom speve, otec vystúpil z auta, lebo od smiechu nevedel šoférovať…
02.08.2025 18:37
Dada Duchoňová – dcéra Karola Duchoňa, pracujúca v médiach sa s nami podelila o šoférske zážitky s otcom, ktorý mal veľa odjazdených kilometrov, ako sa správal za volantom, ale aj o tom, či Dada kráča v otcových šlapajách, sa dozviete v našom rozhovore. Dada je fanúšik značky Kia a vyskúšala si prvýkrát novú elektrickú Kiu EV6 s automatom. Jej postrehy vo videách vás určite zaujmú, tak ako nás…. :)
Miluješ šoférovanie a šoférskej gény si asi zdedila po tvojom otcovi? Ako si v tejto oblasti, spomínaš na svojho ocina?
Zažili sme veľa spoločných chvíľ v aute. Napadlo ma, ako sme s ocinom a maminou cestovali na stretnutie hercov a spevákov na Donovaloch. V rádiu hrala nejaká známa pieseň a začala som si ju pospevovať, ale tak falošne, že otec sa začal strašne smiať, že nevedel šoférovať. Odstavil a vyšiel z auta, a keď sa upokojil, tak sme pokračovali ďalej. Bohužiaľ, som spev po otcovi nezdedila. Otec bol bezpečný vodič, hoci miloval rýchle autá a mal mercedes, na ktorom mal veľmi veľa najazdených kilometrov. Mamina, keď jazdila, tak jej šoférovanie nezvládal a veľa jej do toho rozprával, a často ju upozorňoval. Pamätám si na cestu do Galanty, ako ju kibicovaním vystresoval, až vystúpila z auta a musel šoférovať ocino. Mamina to potom radšej nechala na neho, nech je kľud.
Vodičák si si robila ako 18-ročná a odvtedy si pravidelne jazdila a jazdíš dodnes, a to len s jednou dopravnou nehodou. Vynikajúca štatistika… čo sa vtedy vlastne stalo?
Za Piešťanmi som na diaľnici predbiehala a zároveň so mnou aj vodič Avie, ktorý predbiehal kamión a nevšimol si ma. Vhupla som pod neho, ale nič sa mi našťastie nestalo, iba som mala otlačený bezpečnostný pás a nejaké tie modriny, ako som sa zaprela do volantu, tak bola svalovica na rukách. Nevystrelil mi airbag, tak som sa buchla do volantu a zuby som mala otlačené z vnútornej strany. Nemohla som za to.
Vyskúšala si v modeli Kia EV6, automatickú prevodovku, ktorú v Kii Sorento nemáš. Možno ďaľšie auto bude s automatom? Čo ťa najviac vytáča na cestách?
To, že, sa vodiči nevedia zaraďovať z pripájacieho pruhu! Zipsovanie by už mal pochopiť, snáď každý vodič, že sa jednoducho nepredbiehaš, ale oni to nechápu. Potom to zdržiava cestnú premávku, a to ma vie vytočiť. Bývam mimo Bratislavy a nekonečné polhodinové kolóny ma vyčerpávali, takže automatická prevodovka by bola fajn do budúcnosti, možno časom aj elektrické auto, ale zatial mi moje Sorento stačí, aj kvôli veľkému priestoru, lebo stále niečo prevážam.
Hovorí sa, že ľavý pruh je na predbiehanie. Veľa žien na to pozabudne, ale ty máš skôr mužské myslenie... taký vodič, čo jazdí pomaly vľavo, ťa vie tiež vytočiť?
Jazdím vľavo, keď sa snažím niekoho predbehnúť a v tom sa mi niekto za mnou lepí na zadok, tak to z duše neznášam! Začne na mňa vytrubovať a ty sa ani nemáš kam uhnúť a veľmi ma to znervózňuje, veď sama idem rýchlo. Stalo sa mi, že ma potom dotyčný vodič predbehol a vzápätí ma začal na diaľnici pribrzďovať, čo je veľmi nepríjemné. Chcela by som odkázať vodičom, že ak chcú ísť pomaly, tak nech sa preradia doprava, pretože tam nikomu nezavadzajú...
Započúvaš sa do piesní tvojho ocina až tak, že prešvihneš predpísanú rýchlosť?
Za rýchlosť väčšinou platím, ale stane sa, že to viem občas ukecať. Vždy som sa nejako vynašla, že mi to policajti odpustili a riešili sme to dohovorom alebo znížením pokuty. Najvyššia pokuta bola 50 eur, keď som na Vajnorskej ulici, v obci, prekročila rýchlosť o 20 km/h. Možno som sa práve započúvala do ocinovho playlistu. :) Moje Kia Sorento má prehrávač cédečiek, a rada ich počúvam. Aj si s ocinom zaspievam, keď mám náladu…
Tvoja babička Duchoňová pochádzala z Juhoslávie, tak ste tam jazdili, za jej rodinou? Ty si tú trasu tiež sama odšoférovala?
V roku 1984 som išla do Juhošky s oboma rodičmi na poslednú dovolenku. Chodili sme tam za babičkinou rodinou. Bački Petrovac je slovenská dedina, vzdialená asi 780 kilometrov od Bratislavy, a práve tam som šoférovala najďalej. Jazdím však cez deň, lebo v noci mi klipkajú oči. Nestojí mi to za to, aby som dostala mikrospánok, pretože sa mi to stalo, keď som sa s partnerom vracala z Holandska, tak pred Viedňou, asi 50 kilometrov som si presadla v noci za volant. Začali mi klipkať oči a za Schwechatom som odstavila na parkovisku a pospala som si. Partner sa zobudil a myslel si, že sme v Bratislave, ale ja som sa musela prespať. Odvtedy v noci nešoférujem...
Text, foto a video: Alena Chorvátová
