Naháňali ma policajti s majákami...
27.07.2025 18:23
Moderátorka Rádia Slovensko, Barbara Štubňová si zaspomínala na zážitky za volantom a prezradila nám, ako vníma situáciu, ako žena za volantom. Vyskúšala si prvýkrát automatickú prevodovku na plug-in hybride MG EHS a svoje postrehy z auta nám povedala vo videách. Veríme, že vás videá aj rozhovor zaujmú, rovnako ako nás. :)
Od 20-tich rokov si robila moderátorku, pretože stačilo iba, že si to chcela a sen sa stal skutočnosťou... Bola si aj v iných masmedédiach, okrem rádia?
Vyše roka som si odbehla do telky, ako intendantka Jednotky a potom som sa naspäť vrátila do rádia, pretože som jednoducho čistokrvná rozhlasáčka. Mala som 20 rokov, a nič som nevedela ani nezažila, ale mala som šťastie na šéfov, aj to, že mali so mnou trpezlivosť. Teraz vysielam Dobré ráno od šiestej do deviatej, potom mám dennú rubriku Vieme, čo jeme s Miškom Páleníkom, aj Neposlušných s Jurajom Ferkom, to sú rady pre milovníkov psov a mačiek. Okrem toho editujem Krotiteľov filmov, čo je tiež zaujímavá práca.
Máš príbeh počas cestovania, na ktorý nezabudneš?
Bývam na konci R7 a išla som raz z rozhlasu domov, predbiehala som dve autá. Nikto nebol široko ďaleko a na tachometri som mala rýchlosť okolo 120 km/h. Prešla som do ľavého pruhu a v zlomku sekundy bolo za mnou auto, snažila som sa zrýchliť, uhnúť sa mu, ale musela som ich najprv predbehnúť. Uhla som, odrazu pozerám, normálne do mňa zľava vrazil na prevýchovu. Začalo ma hádzať po diaľnici, ale dotyčný išiel kozmickou rýchlosťou ďalej a bola som rada, že som neskončila v zvodidlách! Rozbil mi ľavý bok a policajti mi len povedali, že bez ešpézetky nič nemôžu.
Naštvú ťa vodiči tak, že ich „okoreníš“ za volantom?
Niekedy som žena zenu, niekedy korením, ale vždy sa rozčuľujem, keď idem do rozhlasu cez Legionársku, kde sú dva pruhy a jeden je odbočovací, smerom na Mýtnu. Odbočovací pruh je veľmi krátky, a my sa snažíme, čo najrýchlejšie odbočiť na zelenú, ale nedá sa, lebo tí, čo idú rovno, tak sa neponáhľajú, majú veľké rozostupy. Ide ma roztrhnúť od jedu, keď kvôli nim nestihnem odbočiť.
Spomínala si, že si mala problém s ľavotočivými zákrutami. Prečo?
Cúvanie, jazda do kopca mi išla, ale akonáhle prišla zákruta, do ktorej som až tak nevidela, tak som mala paniku. Vystupňovalo sa to, keď som šla som z chalupy v snehovej metelici, zavesila som sa za kamión, asi 6 hodín som išla od Brezna do Bratislavy. Bolo to hrozné a odvtedy som sa začala báť a až kineziologička ma odblokovala. Vraj to mám z detstva, keď mi mamina hovorila, že nemám behať, lebo spadnem, tak sa mi to uložilo v mozgu, a vznikol blok. A v tej metelici sa to nejako zoplo. Tá kineziologička ma vážne odblokovala, s tým, že ak sa aj niečo vážne stane, či dostanem šmyk, jednoducho, ja nemusím zomrieť, pretože sa to dá prežiť. Poctivo som si opakovala, že žiadna nehoda nie je definitívna, to sa dá prežiť a nič sa nekončí. Už som v poriadku.
Za parkovanie si platila dvakrát v živote. Raz, pri rozhlase počas korony, kde sa nesmelo parkovať na jednom úseku a druhú pokutu, si kde dostala?
V prvom prípade som mala papierik za stieračom a druhú pokutu som dostala, keď som išla ku kaderníčke do Šamorína. Bolo už neskoro, ponáhľala som sa, až som zabudla zaplatiť za parkovanie. Pokutu som mala aj za prekročenie rýchlosti, v dedine Michal na Ostrove, kde bola rovinka pre železničným priecestím, a išla som v obci 64 km/h. Zastavila ma policajtka a povedala mi, že mám zaplatiť 40 eur, zrazu zo mňa vypadlo, že ma muž zabije. Tak len 20...
Tuším ťa ešte naháňali policajti s majákami okolo Zlatých Moraviec...
Bola tam plná čiara, a poobede, keď celý východ ťahal na východ, a stred na stred, tak som sa vliekla pomaly za nakladiakom, asi sedemdesiatkou, keď som zrazu zbadala prerušovanú čiaru. Predbehla som ho, slušne, v deväťdesiatke. Na OMV som videla policajtov, a aj ma cez plnú dobiehali, ešte som frfľala, že oni môžu. Majáky im svietili, evidentne mali jasný cieľ. A ja že, čo tak svietia… netušila som, že tie majáky sú určené mne a ukázalo nápis STOP, a zastavte, prosím! Aj trúbili a ja nič. Nejako mi to napokon docvaklo a zastavila som, že som predbiehala cez plnú. A ja že nie, bola tam prerušovaná čiara! Len mi nedošlo, že slúžila iba na odbočenie. Pochopili, dohovorili mi, a už si dávam pozor.
Text, foto a video: Alena Chorvátová
