Moja prvá pesnička vznikla za volantom...
12.04.2026 19:50
Komička, speváčka a moderátorka Diana Tuhá prezradila niečo o sebe, ale hlavne, aká je za volantom a zážitky s tým spojené. Má rada priestranné autá a jedno z nich si vyskúšala a otestovala. Ktoré? Predsa KGM Actyon! Jej vtipné postrehy si pozrite v našom videu. :)
Diana, si vyštudovaná žurnalistka, píšeš verše, ktoré si aj zhudobnila, ale poznáme ťa aj zo sociálnych sietí pod expresívnou prezývkou... Čo ešte stíhaš robiť?
Áno, mnohí ma vnímajú predovšetkým pod prezývkou Nasratá žena, pričom toto moje alterego som robila dlhý čas v anonymite. Všetko vzniklo náhodou básničkami, následne som pokračovala cover verziami známych skladieb. A práve mnohé z nich vznikajú práve v aute, ako aj moja úplne prvá pesnička. Nie som však ten typ, ktorý by sa považoval za influencera či čakal na reklamy, naopak. Som pomerne zaneprázdnená, nakoľko môj čas napĺňa predovšetkým práca pre produkčnú spoločnosť s mimoriadne inšpiratívnymi ľuďmi, ktorými sa snažím obklopovať. Zároveň aj moderujem, snažím sa pomáhať, kde sa dá a tvorím.
Ako si sa dostala ku kúpe auta SsangYong? … pretože už je zmena názvu na KGM… :)
Pôvodne sme chceli kúpiť Hyundai Santa Fe, avšak nakoľko sa nám nové modely dizajnovo nepáčili, snažili sme sa nájsť niečo podobné. Manžel mojej najlepšej kamarátky mi odporučil značku SsangYong, tak sme sa išli s mojím mužom pozrieť do predajne a boli sme nadšení. To bolo v čase dvoch týždňov ako sa menil názov značky na KGM. Oslovili nás síce viaceré modely, ale tým, že som psíčkárka, dôležité je pre mňa mať veľký kufor, aby som v tom aute odviezla aj troch či štyroch psov. Koho zachránime z útulku, toho aj vozíme. :) V podstate je to už rok, čo máme Rextona, ktorý je vhodný aj na dlhé trasy, lebo je to dvojlitrový diesel.
Pokuty platíš za parkovanie, ale vraj v jeden týždeň nacúvali do tvojho auta viacerí vodiči…?! Čo sa vlastne bolo?
Nacúvali do mňa 3x! Na križovatke si pán pomýlil písmenko na páke a rovno do mňa nacúval. Na druhý deň sa to stalo znovu. Prechádzala som okolo auta, vodič si ma nevšimol a nacúval rovno do mňa. Nikdy to nebolo také fatálne, aby sa to muselo opravovať… keď som však dávno kupovala ešte moje prvé auto, hneď v prvý týždeň som ho ako neskúsená vodička oškrela, keď som parkovala pozdĺž steny. Odvtedy už parkujem ako profík. A čo sa pokút týka, sem tam ich dostanem viac-menej za parkovanie alebo, keď som omylom vybehla na rakúsku diaľnicu. Prvú pokutu som dostala ako čerstvá vodička v strese v Nových Zámkoch, vbehla som do zákazu vjazdu, kde bola policajná stanica.
V zahraničí sa nebojíš jazdiť dlhé trasy? Čo ťa napadne, keď si spomenieš na vodičov iných krajín?
Najhoršie cesty sú v Egypte a v Tunise. Samé trúbenie, blikanie, vtedy si poviem, že zlaté naše Slovensko! Mám prechodenú skoro celú Európu, bola som v Taliansku, Chorvátsku, Slovinsku. Nebojím sa šoférovať dlhé trasy, fakt si to užívam. Ak niekam ideme, väčšinou šoférujem ja a diaľnice sú v dobrom stave, či u nás alebo v zahraničí. Akurát neznášam gigantické kruháče v Taliansku, kde je viac pruhov, a to naozaj nemusím. Šoféri sa tam dokážu nekoordinovane predbiehať, že sa v tej chvíli bojím o svoju bezpečnosť, pretože nechcem riešiť odťahovku v zahraničí.
Aj keď sú možno cesty dobré, ale niekedy dostaneš defekt, ani nevieš ako… stane sa ti občas, že nadávaš za volantom?
Nadávam pomerne často. Niekedy mám pohodičku za volantom, a niekedy som nervózna ako pes, kričím a nadávam. Ľavý pruh, pomalosť, predbiehanie, príšerné šoférovanie, telefóny v rukách a nekoordinované pohyby… nielen u žien, ale aj u mužov. Jedine, na koho nenadávam, sú seniori a autoškola, pretože si uvedomujem, že aj ja som z nej vyšla, tak som ústretová a trpezlivá. Pamätám si, že je to veľký stres. A defekt som dostala, čo si za tie roky spomínam, u nás v Senci, na jazerách, kde bol betónový schod v trávnatej ploche a ja som naň vbehla! Volala som otcovi mojej kamošky, ktorý veľmi rýchlo prišiel a pomohol mi. Druhýkrát to bolo v Trnave pri vlakovej stanici, kde mi sám od seba vymenil koleso pán bez domova, čo si dodnes veľmi vážim.
Čo zima, poľadovica a zlé poveternostné podmienky. Ako zvládaš prípadné šmyky?
Kamoš mi raz požičal auto, lebo som sa nemala ako dostať do Handlovej. Zabudol mi povedať, že má letné pneumatiky! Bola brutálna víchrica, snehová kalamita, dvakrát som dostala hodiny na kľukatom a zasneženom úseku. Auto, čo išlo za mnou, zastavilo a pán pozeral, či som v poriadku. A tiež ma raz šmyklo na moste SNP… bola poľadovica, a ten za mnou to našťastie ubrzdil. Všetci sme sa šmýkali ako na autodrome, ale nič sa, našťastie, nikomu nestalo.
Text, foto a video: Alena Chorvátová
