Ďaľšie auto bude s automatom a mohla by to byť Mazda XC-60

26.04.2025 21:11

Hudobník, pedagóg a podnikateľ Eduard Virág prezradil najnovšie info, kedy sa spustí megakoncertné turné na počesť legendy Karola Duchoňa. O koncertoch v spojení s dopravou v rôznych krajinách zažil množstvo príbehov, ktoré si prečítate v našom rozhovore, ale aj sledovanie vídeí, kde uvidíte, ako sa jazdí na novej Mazde XC-60

Nedožité 75. narodeniny hudobnej ikony Karola Duchoňa a následne sa rozbehnú koncerty po celom Slovensku. Ty tam budeš hraťs kapelou Ludo Kuruc Band, ale kto bude spievať?!

To bude veľký projekt! Budeme mať megakoncertné turné s názvom Duchoň 75 a my ako kapela Ludo Kuruc Band to budeme celé doprevádzať. Náš líder Ludo Kuruc odspieva štyri skladby a budú tam hostia ako je Helena Vondráčková, Kuly, Mária Čírová, Marian Čekovský a iné zaujímavé mená. Prvý koncert sa uskutoční 25.5. v Bratislave. Všetci sú srdečne pozvaní! 

Inak učím basovú gitaru, klavír, štvrtý rok na ZUŠ v Leviciach, čo sa iba začína študovať na Slovensku. A nejaký čas som hral na Kanárských ostrovoch a vyše desať rokov na výletných lodiach.

Ako sa jazdilo na Kanárskych ostrovoch a ako v Japonsku, kde sa jazdí pravostranne?

Na Kanároch bol pokoj na cestách a vodiči boli pokojní, jazdili veľmi ohľaduplne a benzín v tej dobe bol veľmi lacný cca. 60 centov/1 liter. Mali vtedy 5% DPH, ale naozaj neviem ako je to dnes. Zo značiek, ktoré som tam videl, tak mali veľké zastúpenie Mercedes, Seat i Toyota. V Japonsku sa jazdí na ľavej strane a vodiči sú tam precízni, disciplinovaní a cesty boli fantasticky upravené bez jám. Autá majú naleštené a japonskí vodiči sú ako roboti. A všetko je tam tip top. Aj rýchlovlakom Shinkanzen som išiel v rýchlosti asi 300 km/h a bol to zážitok.

… ale, viem, že vďaka vašej kapele, Shikanzen prvýkrát historicky meškal v Japonsku a musel ten časový nesúlad dorovnať. Prečo, sa to vlastne stalo?!

Po 11 hodinovom lete sme pristáli s kapelou v meste Osaka. Odtiaľ sme išli rýchlovlakom do mesta Fukuyama.Vlaky tam nikdy nemeškajú! My slovaci sme boli prvýkrát v zahraničí a nevedeli sme presne, kde máme nastupovať. Postavili sme sa hocikde a čakali. Vlak zastavil a my sme mali všetky hudobné nástroje ako kapela so sebou. Vlak tam príde v danú sekundu a hneď aj odíde. My sme začali nastupovať a ukladať nástroje do vlaku a miesto minúty, sme vlak zdržali o ďaľšiu minútu. Sprievodca nám povedal, že vlak nikdy nemeškal, iba teraz s nami, tak musiať porušiť rýchlosť, aby tú minútu dobehli. Asi na nás tak skoro nezabudnú, ale zážitok mám na celý život. :)

Hral si na výletnej lodi a videl si mnohé krajiny ako je Španielsko, Francúzsko, Južná Amerika, Ázia, Kapské mesto, Indonézia... Ktorú krajinu nám spomenieš, a aký tam bol dopravný systém?

V Ázii sa jazdilo vľavo, stále trúbilo a všade bol dopravný chaos. S autami jazdia natesno, a na rikšach, skútroch počas červenej na semafóre si vyloží nohu na iné auto. Hoci som išiel v taxíku, tak som bol neustále v strese. Pomaly som s vodičom fiktívne brzdil zaroveň s ním. Naopak v Singapure to bolo perfektné ako v Japonsku a nevidel som tam žiadne policajné auto. Štyri policajné prípady mali za minulý rok, aj to urobili turisti, takže tam je naozaj veľká bezpečnosť. Napríklad za vypľutie žuvačky na ulici, máš veľký problém s veľkou pokutou. Všetci to rešpektujú.

Asi takú aroganciu ako je na Slovensku...si nikde nevidel?!

Veru nie… Na Slovensku je veľká arogancia vodičov. Pozor! Uhni, idem ja! Naozaj je to taký syndróm BMW, s mužským egom za volantom. Takú mám skúsenosť. Naopak, musím povedať, že sa mi páčia naše ženy vodičky, pretože jazdia výborne. Hoci možno nemajú až takú orientáciu oproti mužom, tak to vôbec nevadí, lebo si pomôžu navigáciou a dostanú sa tam, kam potrebujú. Ak ma niekto púšťa, tak je to žena. Moja speváčka ma občas vozí a plne jej dôverujem a zverím jej moje auto. 

Tvoj posledný defekt bol na ceste z Prahy domov. V pohode si si ho vymenil?

O štvrtej ráno sme pichli pneumatiku asi 4 kilometre pri hraniciach ako je Břeclav. Išli sme s kapelou zo svadby, kde sme hrali pre Vémolu a Lejlu. Totálne unavení sme išli domov, ale museli sme volať diaľničnú spoločnosť, lebo to bolo nebezpečné, aby sme na krajnici vymieňali pneumatiku. Prišli a odkláňali dopravu do vedľajšieho pruhu, aby vodiči vedeli, že sa niečo deje. Mal som rezervu, ktorú som obul a pustil dolu, no nevyzeralo to moc dobre. Išiel som pomaly a nakoniec sme museli počkať na benzínke do rána, aby sme mohli ísť hneď do pneuservisu. Tak aj bolo.

Text, foto a video: Alena Chorvátová

Späť