Auto je ozajstná zbraň...
21.02.2026 20:30
Frelancerka, kondičná trénerka a modelka Janka Šlebodová, pre online magazín Auto a žena, porozprávala o cestovaní doma i v zahraničí, ale i o značke Škoda, ktorú majú aj v rodine, pretože mamina stále jazdí na fabii. Janka si vyskúšala elektromobil Škoda Elroq vo verzi 85, a jej postrehy sú veľmi zaujímavé...
Janka, umiestnila si sa na 3. mieste Miss Europe Continental, momentálne si veľmi pracovne vyťažená. V Dubaji si nahrávala videoklip a asi veľa takých projektov ťa čaká ešte v tomto roku?
Áno, som rozlietaná, ale moja práca je moje hobby. Z Dubaja som sa nedávno vrátila a tam sme natáčali pre Majselfa a Niu, a predtým sme dotočili videoklip pre Kaliho a Ilyaha, ale to bolo na Slovensku. Verím, že do konca roka bude veľa podobných spoluprác a už teraz sa na to teším. Samozrejme, že stále som trénerkou, pretože cvičenie tiež potrebujem k môjmu životu.
V 17 tich si si urobila vodičák v Kežmarku, a zažila množstvo rôznych situácií na cestách, ale ty si tuším pretekala na štvorkolkách, že?
Na štvorkolkách som jazdila ako 12-ročná, a bola som jediné dievča medzi chlapcami. Chodila som na také zrazy, v rámci ktorých sa organizovali preteky. Boli to dobré skúsenosti, keď som prišla do Autoškoly. Mala som aj trenažér, ale to mi to moc nešlo. Od prvej jazdy, sme veľa jazdili na tatranských zasnežených cestách a kopcoch smer Ždiar. Spojka, plyn, do kopca, a nekonečné zákruty. Vydesená som sa ocitla na diaľnici, a inštruktor s kamennou tvárou mi povedal, či si uvedomujem, že porušujem predpisy, pretože som išla menšou rýchlosťou ako 70 km/h. Pracovala som v zahraničí a pravidelne som bola na cestách. Ročne som najazdila 30 tisíc kilometrov.
Hovorila si, že máš rada adrenalín za volantom. Za čo, najčastejšie platíš pokuty?
Platím pokuty, ktoré mi väčšinou prídu poštou. Bývam v starom meste a už mám konečne vybavenú rezidenčnú parkovaciu kartu. Nejaké papuče boli, ale teším sa, že mi zatiaľ neodtiahli auto, ktoré je malé, a veľakrát ho nevidím, lebo sa stráca medzi autami. To je moment, kedy si myslím, že mi ho odtiahli, ale nakoniec ho vždy nájdem. Spomínam si, že qj za rýchlosť som platila. Pokutu, ale už si dávam pozor.
Mala si nehodu z tvojej viny alebo z viny iného účastníka cestnej premávky?
Na Nivách v podzemnej garáži, do mňa nabúralo auto, kde sedeli turci a albánci. Našťastie to videl jeden pán, ktorý parkoval v parkovacej zóne. Akurát som bola na hlavnej ceste, oni išli sprava a ako boli rozbehnutí, tak do mňa v jeden moment nabúrali. Anglicky začali po me vykrikovať a nadávať a ja som im ukazovala značku, ktorú si nevšimli a nerešpektovali. Mala som škrknutý plech a trošku plasty, tak som zavolala svojmu mechanikovi, či to mám riešiť s poisťovnou a vypísať papiere. On zhodnotil, že to nebola veľká škoda a odišla som radšej preč, pretože boli nepríjemní…
Na Slovensku sa jazdí dosť agresívne, ale vzhľadom na to, že veľa cestuješ, tak si videla krajiny, kde bol iný dopravný systém. Čo ťa v tých krajinách ohúrilo?
V Ománe má prednosť vždy ten, kto príde prvý do križovatky a toto platí aj v Taliansku.V tých prímorských krajinách to tak funguje. Na Cypre a Bali som šoférovala na opačnej strane, ale tam sa viac oplatí jazdiť taxíkom, pretože oni majú svoje pravidlá, a to sa im ťažko prispôsobuje. Myšičkujú, jazdia po chodníkoch, aby sa vyhli zápcham. Neustále trúbia, ale nie agresívne, niekde, tak hlásia, že idú alebo menia smer – teda upozorňujú na seba a niekde trúbia len tak. V USA som viac využívala metro, ale na Slovensku jazdím väčšinou autom.
ˇCo myslíš, akú dobu to dnes žijeme?
Stále sa ponáhľame a žijeme rýchlo, lenže za tým volantom to neplatí. Ľudia sú nervózni, lebo nestíhajú a všetky tie komplexy si berú do auta, lebo tam májú nejakú stenu. Je to podobné ako hejtovanie na sociálnych sieťach, kde si vyventilujem svoju nervozitu, menejcennosť a budem ťa vyblikávať, vytrubovať. Neuvedomujú si, že auto je ozajstná zbraň a nemusí to vždy dobre dopadnúť. Ak nabúram a ublížim sebe, tak je to moja vina, ale ak ohrozím na živote ostatných ľudí, tak zničím mnohé rodiny. A to by sme si mali uvedomovať.
Texto foto a video: Alena Chorvátová
