Slovenský dabingový herec Emanuel Hason prevetral dvojlitrový naftový motor pod kapotou nového modelu Chevrolet Malibu
V hereckom prostredí sa pohybujete od svojich šiestich rokov. A predsa vás ľudia na ulici až tak nepoznajú. Prečo?
Začalo sa to v prvej triede, keď ma učiteľka prihlásila na konkurz do Detskej rozhlasovej družiny a potom to už išlo. Nasledoval LUDUS a prvý dabing na Kolibe. Jazdil som na koňoch a to som využil v detskom seriáli Safari. Trošku známejším som sa stal ako malý Jakubko v Perinbabe v réžii Juraja Jakubiska. Poznať osobne Giuliettu Masinovu a Federica Felliniho bol pre mňa zážitok. Po štúdiu na VŠMU som mal asi desať rokov mal trvalé angažmá v Trnavskom divadle, ale ako otec troch detí som musel viac zarábať a preto som prešiel iba na dabing. Nejaký čas som hosťoval aj na malej scéne v hre Revízor. Zahral som si aj v seriáloch Dr. Ludsky a Ordinácia v ružovej záhrade. A potom to prišlo...
Čo prišlo?
Vážny úraz. Úplný reset pamäte, učím sa ešte aj teraz spomínať si, mám problémy s rečou. Verím však, že sa vrátim naspäť do hereckého kolobehu.
Držíme palce! Sme motoristický online časopis a našich čitateľov by zaujímalo, aký ste vodič?
Taký pohoďák. Mám rád jazdenie ako relax. Pustím si dobrú hudbu alebo rádio. Milujem takú atmosféru, keď viem, že mám príjemných ľudí v aute, tak aj cesta rýchlejšie ubieha. S deťmi som pochodil snáď celé Slovensko.
Aké je to po vašom úraze šoférovať?
Som opatrnejší. Na nejaké rýchle presuny už môžem zabudnúť. Som sa spomalil a mám čas, neponáhľam sa. Okolnosti vás prinútia jazdiť a mať čas ako penzista.
Vaše začiatky za volantom?
Vodičák mám už 24 rokov. Už pred mojou osemnástkou som vedel šoférovať na otcovej Škode 120. Časom mi učarovali automaty. Tie mám rád doteraz. Jazdil som na Mitsubishi, ale neskôr som zase presedlal na manuál, lebo som sa chcel vyjašiť. Tak som mal Ford Sierra, ale bolo veľa značiek. Teraz jazdím na takom veľkom, ale dobrom Peugeote 807.
Dopravné nehody boli za tých 24 rokov?
Pamätám si, že som vylepšil tatkovú Škodovku 120! Len spiatočka a veľká rana! Stál tam stĺp na uchytávanie lodí. Nehôd som mal veľmi málo. Prvýkrát som nedal prednosť na Medzi jarkoch v takej tiahlej zákrute, som „vbehol“ jednému penzistovi. Trosku som mal oškreté auto a on mal o niečo viac. Tak sme to riešili cez poisťovňu.
Odpustili vám policajti nejakú pokutu?
Niekedy áno. Naposledy som platil pokutu, keď som viezol syna v noci cez Bajkalskú ulicu a odbočoval som doprava. Semafor tam nikdy nebol a ako som sa pozrel doľava a nič nešlo, tak som šiel. Zbadal som policajné majáky a až potom som si uvedomil, že tam bola červená. Tak som platil sto eur.
Skúsili ste si niekedy pravostranné riadenie ako sme na Slovensku zvyknutí?
Bol som počas školy v Austrálii a tam sa jazdí naopak. Jazdil som tam, bolo to výborne. Bol s nami aj vyštudovaný dramaturg Robo Beňo. Bolo veľa zábavy. Klokanov som tiež videl a je tam všetko naopak. U nás, keď vytiahnete štupel z vane tak ide v smere hodinových ručičiek, tam ide opačne. Aj hory majú len tak za zábradlím...
Na akých autách tam väčšinou jazdia?
Na amerických a ajaponských autách, ale s automatickou prevodovkou, nevedia jazdiť na manuáloch. Šoféri musia mať veľa priestoru a odkladacich pričinkov, lebo do roboty idú aj 200 – 300 km. U nás to nebýva zvykom. U nich je to normálne.
Zažili ste na svojich cestách niečo netradičné, s čím sa normálne nestretnete?
Vodič v tuneli predbiehal a zavadzal som mu nielen ja, ale aj v ľavom pruhu sanitka, ktorú dokonca vyblikal. To bolo niečo neuveriteľné, kam až siaha ľudské ego!
Aké sú podľa vás naše slovenské vodičky?
Ženy za volantom sú opatrnejšie, nejdú do takého rizika ako muži...Kedysi od nich čo najrýchlejšie preč, dnes to už neplatí. Moja posledná partnerka jazdila ukážkovo a profesionálne.
Sedeli ste vo svojom živote v pretekárskom aute?
Som majster Slovenskej republiky v Cross country z roku 2003. Určite som jediný navigátor s kynetózou na svete. To znamená, že ako spolujazdec musím stále sledovať cestu, inak mi príde zle. Na pretekoch sa to samozrejme nedalo. Musel som sledovať itinerár a stopky, tak si viete predstaviť, ako som vyzeral.
Už viete, na čom sa budete voziť, keď budete mať dôchodkový vek?
Kúpim si Harley Davidson...
Ako pohodový vodič nám povedzte, aké to bolo testovať nový diesel Chevrolet Malibu 2,0?
To nie je Mali bu, ale veľký Bu! Super veľké a živé auto! Pohodlné a skutočne priestranné. Pre takú veľkú rodinu a veru aj mojich troch synov by som nemal problém mať ako pasažierov a ešte by mali miesta a netlačili sa. Lezú mi na nervy autá, kde vpredu je miesto a vzadu nič, ale tu to neplatí. Naopak! Obrovský kufor pohltí množstvo batožiny na dlhé výlety či už v zime alebo v lete. Chevrolet Malibu dáva vodičovi pocit bezpečia a komfortu. Netradičný interiér s veľkou obrazovkou na palubovke, ktorá ju celú oživí. Lemované chrómové doplnky a mriežka je večer podsvietená a veľmi dobre to vyzerá. Je tu veľa použitých plastov, ktoré sú hladko a kvalitne vypracované. Veľmi prijemné pocity som mal pri presnom preraďovaní šesťrýchlostnej prevodovky. Na dlhších cestách naftový dvojliter prekvapil živosťou a dobrých chodom. Aj priemerná spotreba ukazovala okolo 6,4l/100 km, na tak veľké auto sa mi zdala úsporná. Z bielych áut mám strach, lebo ich nie je poriadne vidieť. Aj keď táto farba je moderná a často ju vidieť na cestách, mne by sa „veľký Bu“ páčil skôr v tmavších farbách“, kde by len podčiarkol svoju majestátnosť na cestách!
Text: Alena Chorvátová
Foto: autorka
