Ted Bundy: Diabol s ľudskou tvárou

Ted Bundy: Diabol s ľudskou tvárou

Chcel by som, aby ste mojej rodine a priateľom odkázali, že ich mám rád.“

Posledné slová pred popravou, ktoré povedal sériový vrah, únosca, násilník, zlodej a nekrofil Theodor Robert Bundy. V priebehu sedemdesiatych rokov napadol a zavraždil prinajmenšom 30 mladých žien a dievčat v siedmich amerických štátoch.

V šesťdesiatych rokoch bol Ted Bundy sympatický, inteligentný mladý muž, ktorý sa rozhodol študovať právo, zaujímal sa o politiku, literatúru a páčil sa dievčatám. Na prvý pohľad nebolo zjavné, že sa uňho už v tom čase prejavovali prvky psychopata a sadistu. Svoju závislosť na násilnej pornografii, voyerizmus a drobné krádeže šikovne skrýval. Pôsobil uhladene a veľmi sympaticky.

Do roku 1972 študoval právo a budoval si kariéru, najneskôr od roku 1974 sa však začal venovať svojej skutočnej vášni – vraždám.

Jeho obete boli vždy mladé atraktívne ženy, často vysokoškolské študentky. Pri „love“ na tieto ženy používal niekoľko metód. Predstieral zranenie, nohu v sadre či barly, alebo sa objavoval prezlečený za policajta či hasiča. Vo chvíli, keď vzbudil súcit a dôveru, prilákal svoju obeť k autu. Tam ju rýchlo omráčil ranou pákou alebo trubkou a odviezol.

Zo svojho auta Volkswagen Beetle z roku 1968 vyhodil sedadlo spolujazdca a nechal na dlážke prázdny priestor, aby jeho obeť nebolo vidieť.

Neskôr v byte ženy znásilňoval, škrtil, po smrti ešte súložil s mŕtvymi telami, ktoré si v byte vystavoval.

 

Keď sa počet obetí zvyšoval, niekoľko svedkov kontaktovalo políciu, že videli nezvestnú či zavraždenú ženu s mužom zodpovedajúcim jeho opisu. Niektorí si spomenuli na meno Ted aj na značku jeho auta. Polícia sa však dlho dávala zmiasť Tedovým vystupovaním a sympatickým výzorom. Ted sa tiež naučil nezanechať na mieste činu žiadne dôkazy, ktoré by sa vtedajšími technikami dali rozpoznať.

Ted Bundy bol sadistický psychopat, ktorý napriek tomu, že vraždil úplne príčetný, nikdy nepochopil, aké hrôzy pácha. Keď zistil, že sa po nezvestných ženách intenzívne pátra, bol úprimne prekvapený – myslel si, že si predsa v takej veľkej krajine ako Spojené státy zopár zmiznutých ľudí nikto nevšimne. Zarazilo ho tiež, keď zistil, že si ho niektorí svedkovia všimli. „To nemajú inú prácu, než ma sledovať?!“, hneval sa.

V roku 1975 Teda Bundyho konečne zatkli. Pri prehliadke jeho auta sa našli masky, putá, povraz a ďalšie veľmi podozrivé predmety, nič z toho však priamo nedokazovalo spáchanie trestného činu. Prepustili ho, zostal však pod dohľadom. O niekoľko mesiacov ho zatkli za únos. Utiekol z väzby, dostal sa do iného štátu a opäť vraždil. Nakoniec ho na Floride v roku 1978 predsa len chytili.

Jeho poslednou obeťou bolo dievča, ktoré nemalo ešte ani trinásť rokov.

 

Po zatknutí takého sympaticky vyzerajúceho sériového vraha vznikla veľká skupina jeho priaznivcov, fanúšikov a obdivovateliek. V priebehu procesu, v roku 1980 sa Ted Bundy oženil s Carole Ann Booneovou, s ktorou mal dcéru Rose. Carole Ann Boone dlho verila v Tedovu nevinu, no po rokoch si pravdepodobne uvedomila, že Bundy je naozaj zločinec a psychopat a počas posledných dvoch rokov pred popravou ho prestala navštevovať.

K jeho popularite prispel aj fakt, že jeho proces bol úplne prvým v americkej histórii, ktorý vysielali médiá naprieč Spojenými štátmi. Z Bundyho urobili mediálnu senzáciu. Okrem celoštátnych médií boli v súdnej sieni prítomné lokálne médiá zo všetkých päťdesiatich štátov, a dokonca aj deväť zahraničných kanálov.

Kontakt

Alena Chorvátová

+421905 992 998

© Alena Chorvátová 2011 Všetky práva vyhradené.

Webnode