Roman Luknár si zahral duo v novej časti seriálu s modelom Santa Fe
Pán Luknár, povedzte našim čitateľom, čo vás čaká okrem nakrúcania ďalších častí Paneláku?
Mal by som v blízkej budúcnosti točiť nemecko- česko-slovenský film „Fair play“ pod režisérskou taktovkou p. Sedláčkovej. K tomu ešte jeden 16-dielny exteriérový seriál pre televíziu PRIMA o víne a ďalší český seriál Neviditeľný. Tak sa nechajte prekvapiť.
Nebuďte skromný, objavili ste sa aj v pokračovaní akčného filmu Smrtonosná pasca, alebo sa mýlim?
Bol u nás casting, lebo potrebovali slovanské typy. A dej sa odohrával v Moskve, tak som im zapadol do scenára, ale akčné filmy až tak nemusím.
Žili ste dvadsať rokov v Španielsku, je rozdiel medzi našim a ich vodičom v cestnej premávke?
Mám určite viac ako 500 000 km najazdených nielen na Španielskych cestách, ale aj v iných krajinách. Ak si spomínam, tak v Španielsku som robil aj šoféra a za dva týždne som urobil 16 – 17 000 km. Asi nie je rozdiel, či je to Španiel, Slovák, pretože oni sú nášmu temperamentu dosť podobní. Je to skôr o slušnosti na cestách. A to je iná káva! Ak je niekto nevychovaný, tak sa správa aj za volantom. Je to skôr o charaktere človeka.
Takže nemáte rád a neignorujete aroganciu na žiadnych vašich cestách?
Nikto to nemá rád a ja už vôbec nie. Viete, ak niekto ukradne, lebo nemá čo jesť, tak to pochopím, ale aroganciu ľudí neznášam a nielen v premávke. Je to o výchove a kultúre človeka. Som otec dvoch synov a snažím sa im vštepovať určité princípy slušnosti a verím, že ma zatiaľ chápu a vnímajú.
Kde sa vám páči disciplinovanosť vodičov?
V Rakúsku. Na Kube sa mi páčilo, že tam jazdia na autách z 50 - tych rokov, vedia si ich opraviť a tak jazdia stále. Taká nostalgia vidieť autá, ktoré už nikde nevidíte, možno v nejakých dokumentárnych filmoch. Ľudia čím menej majú, tým sú šťastnejší....asi tak.
Ako je to s pokutami v Španielsku?
Majú bodový systém ako v Čechách. Je to tam prísne, všade sú namontované kamery. Jedno vyhodenie filtra cigarety z auta znamenajú tri body dolu a keď vyhodí 4 špaky, tak príde o vodičák. Do nedávna som nemal ani tam ani na Slovenku žiadny záznam. Cestou do Prahy ma namerali. Z 250 km/h v rýchlosti som to dal na 161km/h a platil som 200 eur. Cesta bola síce prázdna, ale stalo sa, že som akurát predbiehal policajtov v civilnom aute. Zbadal som ich zelené vesty, flekoval som, ale nepomohlo.
Naše ženy určite zaujíma, aké sú tie španielské vodičky?
Oni sa skôr emancipovali ako tie naše ženy na Slovensku. Sú drzejšie a niektoré aj agresívnejšie než by sa čakalo. Vždy to bola žena, keď sa na mňa niekto tlačil zozadu, aby som uhol. Som rýchly šofér, snažím sa predvídať, ale niekedy sa stalo, že do mňa niekto nabúral. A neboli to len ženy. Ženy pozorujem, že majú všeobecne problém parkovať a nevidia obrubníky.
Pamätáte si na svoje prvé auto?
23-ročná Fiatka 600, vyrobená v Norimbergu a mal som k nej tri motory. Takže, keď som išiel za frajerkou do Bystrice, auto nebrzdilo a párkrát som nabúral. Prišli 80-te roky a presťahoval som sa do Španielska na sídlisko, kde býval Chany. Pracoval pre Hyundai a celé naše sídlisko cca. 5000 ľudí jazdilo na tejto značke. Aj ja! Mal som Hyundai Lantra a neskôr šesťvalec Tucson vo full výbave. Najkrajšie moje cesty boli Madrid-Bratislava. Neunavil som sa, na tachometri som mal stále rýchlosť 180 km/h. Hral som v divadlách a často bola cesta dlhá vyše 400 km tam a naspäť. To som bol neustále na cestách a každý deň. Na značku Hyundai naozaj nič zlé nemôžem povedať. Dokonca momentálne jazdím na modeli Hyundai Genesis 3,8 a hrajem s ním v Paneláku. Je to nádherné auto, ktoré má úžasný zvuk motora. Je to trhač asfaltu!
Máte nejaké špeciálne motoristické zážitky?
Išiel som raz za frajerkou do Nitry na požičanej poľskej Fiatke 650. Na výjazde na diaľnicu začalo snežiť a ako som už išiel na Senec, zrazu som pred sebou zbadal niečo veľké ako nakladiak alebo autobus. Tak som Fiatku trošku ťukol. Nechal som ju nakoniec v Trnave pred divadlom. Kusy snehu sa topili a padali na Fiatku. Zrazu som zbadal, že Fiatka má strechu až po prevodovku. Nakoniec som s tým išiel do Bratislavy, kde som dostal defekt na starej Vajnorskej. Prehodil som rezervu a bolo to ok. Na druhý deň som auto vrátil majiteľke s tým, že je trošku ťuknuté. Bola zlatá, vraj aj to sa stáva. Ja ju touto cestou chcem srdečne pozdravovať a poďakovať, že ma vtedy pochopila .
Na motorkách ste bláznili za mladi?
Ani nie. Motorky nemusím. Viezli ma na nejakom natáčaní, ale to bolo všetko. Myslím, že to bolo v Košiciach, kde som sa viezol na Honde asi 30 km. Dostal som taký kŕč, že dovidenia. Odvtedy holdujem len autám.
Prečo sa u nás zabúda na viac parkovacích miest ako je áut?
Zachvátil nás konzum a ulice a priestranstvá sa projektovali na menej parkovacích miest ako je v dnešnej dobe áut. Napríklad koľko sme niekedy mali dopravných ihrísk pre deti a dnes??? Od malička sa učilo ako sa správaťt na ceste a teraz? Podzemné garáže chýbajú. Preto na hokej idem radšej taxíkom.
Na novom modeli Hyundai Santa Fe 2,2 CRDi AZ Premium sa Vám ako jazdilo?
Úžasný dizajn. Je to úplne iné auto. Mam strojnícku priemyslovku, tak niečo málo viem o autách, ich vnútre a kvalita je u mňa na prvom mieste. Dobré skúsenosti mám aj s jazdnými vlastnosťami tejto značky. Interiér mi pripomína i40-tku, ktorú som jazdil. Všetko vo vnútri dýcha luxusom a modernými detailami. Vyhovovala mi aj presklenná a presvietená strecha, ale aj dobrý výhľad do strán. Full výbava je vidieť na prvý pohľad. Priestrannosťou, množstvom odkladacích priečinkov a dobrým sedením si ma Santa Fe úplne získalo. Motoricky sa Hyundai svojou dynamickosťou posunul dopredu. Štvorkolky mám rád, pretože milujem prírodu a lesy, kde naberám energiu a s týmto pohonom 4x4 sa všade dostanem. Táto značka začína konkurovať prémiovým a to je už čo povedať. Santa Fe si držalo stopu, žiadne nakláňanie na tak veľké a ťažké auto. Jednoducho som priaznivcom nielen automatov, ale hlavne pohodlných a bezpečných áut. Tam Santa Fe rozhodne patrí.
Text: Alena Chorvátová
Foto: autorka
