FILM REŽISÉRA JULIENA FOURNETA
Dĺžka: 1 h 29 min
IBA V KINÁCH
OD 11. AUGUSTA 2022
Malá sirota Mia žije spolu so svojimi tromi lasičkami, Škrabkom, Ňufkom a Mlskou, na ulici v stredovekom meste Foggyburg. Živí sa tým, že chodí kradnúť jedlo na hrad zlovestného regenta Tristana, ktorý sa snaží získať kráľovský trón. Jedného dňa sa jej podarí oklamať stráže tak, že si oblečie princeznovské šaty. Tým sa začína jej bláznivá výprava za záchranou následníka trónu Rolanda, ktorého Tristan začaroval a premenil na... mačkuru (napoly mačku, napoly kuru). Spoločnosť na záchrannej misii jej bude robiť nemotorný strážca Krobar a bojazlivý šašo Rigolo so svojou drzou ponožkovou bábkou. Osud celého kráľovstva teraz leží v rukách tejto uletenej partičky. Dobrodružstvo, ktoré otrasie celým kráľovstvom, Miu napokon naučí, že šľachetnosť možno nájsť v každom z ná
Rozhovor s producentom Jeanom -Francoisom Tostim
Ako tento projekt vznikol?
V TAT Productions sme chceli po animáku Esá z pralesa zrýchliť tempo našej produkcie, aby sme boli schopní produkovať nový film každé dva roky alebo dokonca každý rok. Od vzniku tohto štúdia som na jeho čele ja spolu s Davidom Alauxom, pričom sme sa obidvaja podieľali na scenári, produkcii a realizácii animovaných filmov. Chceli sme byť otvorení aj iným nápadom, ako sú tie naše, a keď sme rozmýšľali, kto by pre nás mohol písať, okamžite nám napadol Julien Fournet: je autorom a režisérom niekoľkých epizód seriálu Esá z pralesa a má veľké skúsenosti s réžiou. Pri jeho práci sme mali pocit, akoby sme boli súčasťou jednej rodiny, a boli sme presvedčení, že na čele s ním vznikne film trochu odlišný od našich doterajších projektov, ktorý však zároveň zostane súčasťou našej produkčnej kontinuity.
Aký bol ďalší krok?
Hneď ako sme ho požiadali, aby pre nás písal, Julien neskrýval svoje nadšenie a predložil nám niekoľko návrhov s rôznymi témami a svetmi. V jednom z nich už bol zárodok postavy Mie, nezbednej a vynaliezavej malej zlodejky, ktorá nás zaujala. Nielen preto, lebo sme hľadali skôr hrdinku ako hrdinu, ale aj preto, lebo stredovek je svet, ktorý sa v animovanej kinematografii málo využíva. Tento návrh teda zodpovedal našej túžbe po novom projekte.
Keďže sme produkciu nového filmu plánovali ešte predtým, ako sme mali námet, dali sme Julienovi harmonogram s podrobnosťami o rôznych fázach natáčania a on pracoval ako blázon, aby uvedený harmonogram dodržal. Bol plný nápadov, ale dokonale pochopil, že niektorých sa musí vzdať, aby rešpektoval naše produkčné smerovanie.
Bolo náročné pripraviť celý projekt?
SND okamžite vycítilo komerčný a umelecký potenciál a osvojilo si koncept hlavnej hrdinky. Väčšina našich ďalších partnerov z nej bola rovnako nadšená. Myslím si, že z projektu a najmä hlavnej hrdinky vychádza niečo, na čo boli ľudia citliví.
Podieľali ste sa na vývoji a písaní scenára?
Neustále sme sa snažili čo najviac podporovať Juliena. Veľmi skoro sme napríklad začali spoločne premýšľať o tom, či pôjdeme smerom k fantasy alebo skôr k realizmu a do akej miery je násilie v bojových scénach prijateľné. Keďže Julien s nami spolupracuje už dlho, vie, že všetky rozhodnutia robíme citlivo a starostlivo ich zvažujeme, aby sme vytvorili čo najlepší film a splnili požiadavky rodinného diela. Čelil určitým problémom s príbehom a my sme tam boli preňho, aby sme ho podporili a poradili mu. Výhodou je, že má u nás svoju kanceláriu a mohli sme sa rozprávať takmer každý deň!
Vďaka nebojácnej hrdinke a témam ako sociálne vylúčenie či solidarita film rezonuje so súčasnou dobou.
Hlavným motívom rozprávky Princezná rebelka je postava outsiderky alebo vyvrheľky, ktorej sa podarí dokončiť svoju misiu tým, že sa spojí s ostatnými. V našich filmoch sa často objavuje aj téma zmiešanej rodiny: prijatie odlišnosti je téma, ktorá je nám blízka, aj keď sa k nej nesnažíme pristupovať vedome. Uvedomil som si, že aj Julien sa chce zaoberať tými istými témami a pravdepodobne preto sme spolu tak dobre vychádzali. Toto sú hodnoty, ktoré nás spájajú.
Chceli sme, aby sa Mia nezaľúbila a od začiatku sme sa s touto myšlienkou všetci stotožnili. Doteraz sa v animovaných snímkach a rozprávkach s hlavnou ženskou hrdinkou len veľmi zriedkavo stávalo, že by sa táto postava do niekoho nezamilovala. Bol to teda náš spôsob boja proti klišé o ženách.
Umelecké réžia a scenár filmu Princezná rebelka sú na mimoriadne vysokej úrovni. Ako sa vám to podarilo dosiahnuť bez prostriedkov, ktoré majú k dispozícii veľké hollywoodske štúdiá?
Myslím si, že s tým má veľa spoločného písanie. Paradoxne, ak je projekt dobre napísaný a necháme sa unášať príbehom, sme menej citliví na technickú kvalitu. Keď sa nám podarí zaujať diváka vďaka napínavému deju, to podstatné sme splnili. V technických záležitostiach sa prejavuje naša šikovnosť: vieme vytvoriť krásnu animáciu aj s minimom prostriedkov. Sme si vedomí toho, že nemáme na animáciu toľko financií ako veľké americké štúdiá, preto kladieme dôraz na osvetlenie, kameru a kompozíciu. Je to spojené s históriou TAT Productions: vždy sme k práci pristupovali tak, že najprv tvoríme filmy, a až potom hovoríme, že vyrábame animáciu. Naše filmy preto musia byť správne osvetlené, dobre farebne vygradované, hudba musí byť vhodne zvolená atď. Vieme, kam umiestniť slidery v každej fáze výroby a vďaka našim skúsenostiam sa vieme s týmito slidermi „pohrať“ s primeranými prostriedkami.
Aké boli najväčšie technické a logistické výzvy, s ktorými ste museli bojovať pri tomto projekte?
Bolo to prvýkrát, čo sme vytvorili celé mesto a ocitli sme sa vo výlučne ľudskom svete. Chceli sme mať realistické mesto v jeho textúrach, ktorého vykreslenie vo finálnej podobe bolo veľmi zložité, preto sme si museli zabezpečiť dostatočné technické vybavenie. Okrem toho má film niekoľko davových scén, ktoré sme si tiež nemohli dovoliť zanedbať. Tieto zábery si vyžadovali obrovské množstvo práce, pretože všetky postavy museli byť animované súčasne! Priznám sa, že sme pri tom trochu trpeli...
Vieme si predstaviť pokračovanie Princeznej rebelky?
Ak bude mať film úspech, tak prečo nie? Teraz máme po umeleckej stránke vytvorený veľmi silný svet a ako producent by som ho rád rozšíril. Ale ak je prvá časť príležitosťou predstaviť postavy a rozprávať o ich prechode do dospelosti, pokračovanie by muselo mať rovnako dobrý nápad. Som si istý, že Julien už and tým premýšľal!
ROZHOVOR S REŽISÉROM JULIENOM FOURNETOM
Ako ste vytvorili koncept filmu?
Prirodzene, chcel som ísť v línii produkčnej spoločnosti TAT. Myšlienka filmu s hlavnou postavou outsiderky ma oslovila a zároveň zapadala do ideového smerovania štúdia. Chcel som tiež narušiť stereotypy o stredovekých hrdinoch. S Jeanom-Françoisom Tostim sme veľa hovorili o snímke Princezná nevesta, ktorá má ironický tón a bojuje proti mnohým klišé. Predstavil som si teda výpravné dobrodružstvo prvého stupňa, ktoré nie je samo osebe parodické, a potom som k nemu pridal iróniu Princeznej nevesty cez postavu „antiprinceznej“, ktorá ide proti zaužívaným pravidlám. Chcel som „žmurknúť“ aj na dospelé publikum a zároveň vytvoriť sympatické postavy so silným príbehom.
Aké sú vaše inšpiračné zdroje?
Keď som bol malý, miloval som komiks Johan et Pirlouit od Peya, autora kultových Šmolkov, ktorý rozpráva stredoveký príbeh o panošovi a jeho priateľovi. Moje ďalšie zdroje pochádzajú z fantasy, samozrejme najmä z Tolkiena, a zo sveta hier, ktoré čerpajú inšpiráciu zo stredoveku a rozprávok. V tomto svete sa mi pracovalo dobre a spokojne. Inšpiráciou pre dvojicu tvorenú veľkým, nemotorným strážcom Krobarom a malým, nezbedným dievčatkom Miou bol aj moderný animovaný film Shrek.
Prečo ste chceli preskúmať práve stredovek?
Milujem toto obdobie! Vyrastal som na hrdinskej fantasy a na stredoveku – moja mama je totiž učiteľkou dejepisu – a keď som o tom hovoril v TAT, skákali od radosti, pretože milujú dobrodružné filmy. Okamžite sme sa dohodli na stredovekom príbehu a potom prišiel nápad na antiprinceznú, inými slovami malú zlodejku, ktorá sa vydáva za princeznú. Inklinoval som k fantasy s magickými bytosťami, ale Jean-François chcel, aby som zostal bližšie k Robinovi Hoodovi alebo Rytierom okrúhleho stola. Rozhodli sme sa preto pre stredovekú rozprávku, ktorá príliš neprechádza do fantasy.
Ako ste vytvorili jednotlivé postavy?
Urobil som veľa pokusov a omylov! Hlavná hrdinka tam bola od začiatku a niektoré postavy sa vynorili rýchlo, ako napríklad Rigolo so svojou ponožkovou bábkou, ale mali sme aj bláznivé nápady. V jednej z našich verzií bol Krobar zlý manipulátor a Mia si naozaj myslela, že je princezná! Scenár sme pozastavili, aby sme úplne prehodnotili štruktúru. Hlavným princípom pri písaní bolo zotrvanie na relatívne klasickom zobrazení stredoveku, pričom sa jednotlivé stereotypy prevracajú naruby: treba zachrániť princa, nie princeznú, jednorožec je veľké, tučné zviera a nie rozprávkové stvorenie, čarodejnica nie je strašidelná, ale dobrá žena a pod.
Hlavná hrdinka má veselý punk-rockový vzhľad.
Keď som svojmu grafikovi Guillaumovi opisoval postavu Mie, povedal som mu, že vyrastala sama, obklopená svojimi lasičkami, že mala vždy strapaté vlasy... a hovoril som aj o jej punkových znakoch! Spočiatku sa toho trochu bál, ale inšpiroval sa seriálom Vikingovia a predstavil si Miu s bočnými vrkočmi, „čírom“ a melírom. Následne sa 3D tímy na tejto postavičke poriadne vyšantili.
Popri opise mesta Foggyburg film opisuje aj niekoľko iniciačných ciest: v prvom rade pre Miu, ale aj pre Krobara, Rigola a dokonca aj pre Rolanda …
Bola to jedna z ťažkostí pri písaní a rád by som zdôraznil emócie medzi Tristanom a čarodejnicou, ktorá ho milovala ako syna. Najdôležitejšie však je, že Mia si z tohto dobrodružstva odnesie ponaučenie, že v každom z nás je šľachetnosť, a že sa vzdáva ambície žiť ako princezná na získanie bohatstva. Namiesto toho si nájde skupinu priateľov, ktorí vidia jej skutočnú šľachetnosť. Bolo to zložité, pretože na začiatku je Mia amorálna postava – malá zlodejka, ktorá manipuluje s Krobarom, no neskôr sa ho naučí rešpektovať.
Pre Krobara to bolo jednoduchšie: sníva o tom, že sa raz stane rytierom, a tento sen sa mu splní, hoci ho za rytiera pasuje malá sirota, ktorá nie je šľachtičnou. Rigolo bol v našich očiach vždy schizofrenik: jeho bábka Krapulo je samostatná postava a moment, keď sa od neho Rigolo napokon oddelí, je dojímavý, pretože tým stratí svojho najlepšieho priateľa. K tejto scéne sme pristupovali v prvom rade tak, aby sme vyvolali emóciu absurdnej situácie. Pokiaľ ide o postavu Rolanda, chceli sme parodovať klišé o krásnom princovi: je to teda chlapec, ktorý je tak trochu hlupák, ale má dobré srdce. Dokonca mi napadlo, či je dobré, že sa stal kráľom. Užili sme si s ním veľa zábavy: musel zostať roztomilý, aj keď nebol vôbec bystrý. Ale to, že sa premení na mačkuru, nám pomohlo urobiť ho sympatickým!
Venujete sa veľmi aktuálnym témam, ako je afirmácia alebo vylúčenie žien…
Čo sa týka ženskej hlavnej hrdinky, časy sa rýchlo menia: v súčasnosti sa v animovaných filmoch objavuje veľa superhrdiniek, ako napríklad v snímke Zootropolis, a už nie je problém mať dievčenskú postavu v úlohe, ktorá v kolektívnom nevedomí nie je nevyhnutne určená pre ňu. Jean-François ma požiadal, aby som z Mie nerobil malú bojovníčku s dlhými vlasmi. V čase písania som premýšľal a povedal som si, že outsideri používajú iné zbrane ako kušu: používajú triky a manipuláciu, aby sa stali milovanými. Prijať úlohu princeznej pre Miu znamená robiť rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú ostatných. Nechcel som, aby táto ženská postava išla cestou boja, ale skôr smerom, ktorý je viac zakorenený v politike a spoločnosti. Mia pomáha politicky usporiadať kráľovstvo a chápe, že bohatstvo sa dá prerozdeliť.
Pokiaľ ide o vylúčenie, je to opakujúca sa téma v projektoch štúdia TAT. Často sa u nich stretávame s postavami, ktoré nie sú tam, kde by sme ich očakávali, a zdajú sa byť neschopné prevziať úlohy, ktoré si sami určili. Ako tučný flákač, ktorý chce byť rytierom, alebo špinavé dievčatko, ktoré sa chce stať princeznou. Bolo pre nás dôležité mať vo filme sociálne posolstvo: verím, že dokážeme deti upozorniť na problém vylúčenia bez toho, aby sme ich o niečo presviedčali, a to tým, že im predstavíme myšlienky solidarity a kolektívu.
Tristan je zakomplexovaný darebák, ktorý uniká manicheizmu.
Nie je mu súdené žiť na tróne. Dokázal byť iba regentom a na dosiahnutie svojich cieľov používa zlo. Má machiavelistickú stránku, ale dúfam, že u niektorých divákov vzbudí sympatie. Bol by som rád, keby sme ho vnímali ako zúfalú bytosť, ktorá sa snaží udržať si svoje privilégiá a ktorá je pripravená urobiť čokoľvek, aby potlačila práva ostatných. Nechcel som z neho mať šialeného psychopata: je veľmi naviazaný na svojho psa, a keď treba, neváha ho premeniť na draka. Možno si ho vďaka jeho humoru obľúbite.
Grotesku celkom dobre zvládate…
S vedomím, že máme vo filme postavu šaša, sme si pustili niekoľko nemých filmov a s Rigolom sme sa pustili do grotesky! Film sa navyše začína naháňačkou medzi Miou a Krobarom, ktorá pripomína rozprávku Kojot a Road Runner. Nerobíme síce kreslené filmy v americkom štýle, ale vyrastali sme s nimi. Podobne aj zvieratká, ktorými sa Mia obklopuje, skáču ľuďom po hlavách, škrabú ich za ušami a majú taktiež v sebe kreslenú stránku.
Aké sú estetické kódy filmu?
Sledovali sme vývoj štúdia, keďže spolupracujem s tímami, ktoré pracovali na animákochWilly a kúzelná planéta a Esá z pralesa. V Princeznej rebelke je oveľa viac ľudských postáv ako v ktorejkoľvek predchádzajúcej produkcii štúdia TAT a my sme sa vzdialili od dizajnu Willy a kúzelná planéta, hoci cez okrúhle líca, veľké oči či tváre inšpirované jednoduchými tvarmi zostávame v podobnej línii. Na stvárnenie stredoveku sme sa snažili inšpirovať tým, čo mohlo byť stredovekom v 14. storočí na juhu Francúzska, aby sme sa odlíšili od keltskej estetiky anglosaských filmov a priblížili sa farbám v Okcitánii – medzi katarskými hradmi a stredomorským prostredím. Pri postavách sme sa snažili o väčší realizmus ako v Esách z pralesa, pričom sme si zachovali grafickú líniu, ktorá je pomerne blízka predchádzajúcej produkcii.
Na dosiahnutie tej správnej atmosféry sme chceli zachytiť realistický stredovek, ktorý by však bol plný farieb. Keď vychádzame z mesta, prechádzame cez vinice, les s červenými stromami či brloh čarodejnice v ktorom žiaria svetlušky. Chceli sme ponúknuť paletu rôznorodej, veľmi pestrej krajiny a zároveň zostať blízko k obrazu mesta Épinal s hradom nad mestom a kryptou, v ktorej sa ukrývajú vyvrheli. Išlo o prehodnotenie známych rozprávkových postáv v štýle TAT!
Ako ste vyberali hudba?
Pod ňu sa podpísal Olivier Cussac, dlhoročný hudobník štúdia TAT, s ktorým som pracoval na seriáli Esá z pralesa. Najskôr sme použili chrámovú hudbu, ktorú sme postupne nahradili Olivierovými skladbami. Hneď na začiatku sme museli nahrať hudbu potulných trubadúrov, ktorú hrajú stredovekí hudobníci na lýre, harfe či stredovekej flaute. Nahrali a natočili sme ich pri tom a naši animátori reprodukovali ich pohyby a gestá. Zvyšok orchestrálnej hudby, ktorú napísal Olivier, nahral Orchestre National d'Ile de France. Bolo to veľmi dojímavé, samotné písanie scenára totiž trvalo deväť mesiacov, no keď prišiel na rad orchester, tak sa v spolupráci medzi skladateľom, dirigentom, zvukovým inžinierom a hudobným redaktorom všetko udeje za tri alebo štyri dni. Napríklad pri hudobnom modeli pre určité sekvencie sme pracovali len s elektronickými zvukmi a zrazu sme tie isté zvuky počuli hrať asi šesťdesiatich hudobníkov! Je to skutočný moment posvätenia, keď cítite, že emóciu, ktorú ste hľadali, prináša práve hudba.
