Martin Hudec si zatancoval a zaspieval v muzikáli s novým benzínovým modelom Opel Mokka 1,4 Turbo 4x4
Martin, na Novej scéne už máte odohratých dosť veľa muzikálov. Spomeniete nám niektoré z nich?
Na jeseň sme odprezentovali muzikál Pomáda. Máme už 50 repríz za sebou, hrám tam viacero postáv, 140 repríz už má Ôsmy svetadiel, ktorý je tiež populárny. Momentálne sme po troch premiérach francúzskeho muzikálu v réžii Jána Ďurovčíka Romeo a Júlia. Šansónové piesne textovo spracované pánom Feldekom sú hudobne veľmi náročné. Výsledný efekt však stojí za to a preto sa treba prísť pozrieť. Za 15 rokov čo robím muzikál viem odhadnúť, že je tam najlepšie obsadenie čo som kedy hral. Diváci od staršej generácie až po tú najmladšiu to uvidia a posúdia.
Prezradíte čitateľom, akú rolu v muzikáli Romeo a Júlia stvárňujete?
Hrám tam postavu Tibalda v rodine Capuletovcov, ktorú alternujem s Jankom Slezákom. Tanečné a spevácke schopnosti, ktoré tam stvárňujem sú pre mňa určite jedny z najťažších životných postáv, ktoré som mohol hrať, ale som za to vďačný.
Okrem muzikálového herca máte aj agentúru a pripravujete eventy na kľúč. Stíhate to všetko skĺbiť?
Robím rôzne zábavné projekty nielen pre dospelých, ale aj pre deti. Moderujem, čo ma veľmi baví. Vyskladám program s tanečníkmi a snažím sa to robiť profesionálne. Potom mám kladné spätné odozvy a to naozaj poteší.
Viem o vás, že ste veľký cestovateľ, prešli ste veľa krajín a dokonca ste dva roky žili v Austrálii. Aké máte motoristické dojmy z vašich ciest?
3x som prešiel celú Európu a 50 krajín sveta. Žil som v Austrálii, kde som precestoval 25 000 km, 8000 km Mexiko,2500 km Kuba, Bali, Indonézia. Na motorke som prešiel celé Thajsko, loďou Fidji, Veľkú a Malú Kaledóniu, 3x Sardínia aj Korzika, ktorá je ozajstný skvost v Európe. Korzika je ako Nový Zéland a Sardínia je podobná Austrálii. Prešiel som cez púšte a pláže až po veľké kaňony. Cestoval som raz aj s karavanom.
O Austrálii je známe, že okrem množstva klokanov, tam majú pravostranné riadenie. Máte aj vy skúsenosť s opačným volantom ako u nás?
V Austrálii sa jazdí vľavo a majú tam zákaz jazdiť po zotmení, lebo je tam veľa kengúr na cestách. Každé auto musí mať vpredu veľký nárazník ako majú džípy v sťaženom teréne. Mne sa podarilo zraziť kenguru a aj som ju zjedol. Kengurie mäso je najzdravšie na svete, nemá žiadny cholesterol. Chutí ako divina. Cez stred Austrálie vedie najdlhšia a najrovnejšia diaľnica na svete, ktorá má 3014 km. Stále ideš rovno aj dva týždne. Inak je tá krajina rôznorodá, že keď sa prechádza tými pásmami, od džungle až po púšť, tak je to obrovský zážitok šoférovať. Hoci aj na ľavej strane, načo som si musel chvíľu zvykať.
Ešte iný netradičný zážitok z tejto slnečnej krajiny?
Istú dobu som stopoval a zastavil mi jeden pán na rázcestí. Chcel som ísť doľava a on išiel doprava. Nakoniec ma vzal mojím smerom, kam som chcel a on sa potom vrátil kam potreboval po svojej trase. Pre našu mentalitu sú australčania až neprirodzene milí, čo vyplýva z ich pomalého „temporytmu“ života a slnka.
A čo Kuba?
Kuba je fantastická. Vždy si kúpim ich hudobné cédečko, ktoré vystihuje krajinu a počúvam ju v aute celou cestou. Milujem salsu, latino, takže ich hudba mi je blízka. Jazdil som tam po vidieku, videl obyčajných ľudí. V Havane som sa zdržal asi dva dni a cestoval som po národných parkoch, šiel som po stopách Hemingwaya. Bol som na pláži, kde napísal jeho Nobelovú knihu Starec a more. Bol som v jeho krčme a sedel som na jeho stoličke, kde pil absinth. Vidiek bol čarovný, býval som v milých a čistotných rodinách, kde ma s láskou prijali. Nie je tam až taká chudoba, netrpia hladom, je to ako u nás na dedine. Jazdia tam na amerických Cadillacoch, čo tam nechali Američania, lebo ich nemohli vyviezť a ostali tam. Patria síce štátu, ale majú ich bežní ľudia. Hovorí sa o Kubáncoch, že sú najlepší automechanici, udržujú tie auta v chode. Existujú aj drevené súčiastky, ktoré montujú do áut. Mal som možnosť sa v tých autách viezť, bol to neopísateľný zážitok. Videl som tam žiguláky aj škodovky.
Pritrafila sa počas cestovania nejaká nepríjemná nehoda?
Mal som v Thajsku nehodu na motorke, keď som sa šmykol na listoch, ale zlomeninu som nemal. Dostal som z toho tropickú chrípku, ktorá sa objavila až o tri mesiace v Austrálii. Prvé tri mesiace boli účinky chrípky samovražedné a spojene s depresiami. Celá choroba trvala osem mesiacov, neboli na to lieky, len vitamíny a šport. Našťastie som z toho vonku. Poučil som sa, lebo som nestihol očkovanie pred dovolenkou.
Čo tam všetko jazdí na cestách?
Thajsko je krajina skútrov ako aj Indonézia. Je tam plno domácich taxíkov zvaných tuk-tuky, také zvláštne bugatky a vodič vás najprv odvezie do obchodu so šatkami a diamantami, hoci vy chcete vidieť nejaký chrám, tak bohužiaľ až potom. Najprv bolo treba ísť nakupovať. Za štyri dni som videl 5 kostolov a 50 obchodov, čo ma vážne nezaujímalo. Inak zlatí ľudia.
Plavili ste sa aj po mori?
Som kapitán námorného plavidla. Je to môj koníček občas si prenajať plachetnicu.
Ako vnímate ženy vodičky?
Pohoda. Sú opatrnejšie a jediný problém majú s parkovaním. V meste mám určite radšej ženy za volantom ako mužov.
Na aké vaše auto si rád spomeniete?
Kupujem si vždy kombi verziu, že keď sklopím sedadlá, tak mám rovinu a tým viac priestoru a pohodlia. Rád si spomínam na Feliciu kombi prerobenú na plyn. Urobil som s ňou 1300 km na jednu šupu. S dvojtýždňovým vodičákom som s ňou išiel až do Grécka a naspäť. Prešiel som celé Chorvátsko, Čiernu Horu až po Macedónsko...Ocitli sme sa v Kosove, žiadna tabuľa, len mapa a inštinkt. Vtedy idem, tak jak cítim...
Pokút bolo asi dosť a nielen doma, že?
V zahraničí určite nie a na Slovensku mám buď papuču alebo ma odtiahnu. Aj nedávno sa mi to stalo, lebo pred divadlom nezaparkujete. V divadle musíme byť presní a potom pod tlakom parkujeme neraz za cenu, že si nájdeme papuču. Rozmýšľam, že si kúpim skúter a budem jazdiť na ňom.
Aké boli prvé emócie pri pohľade a následnom testovaní inej šálky kávy v podobe Crossovera Opel Mokka?
Opel Mokka padol mi do oka nielen svojím zovňajškom, ale celou svojou výnimočnou výbavou. Praktický mestský model, s ktorým nemusím vnímať každú jednu jamu a výmoľ. Predná časť sa mi zdá mohutnejšia oproti zadnej, ale celkový dojem je výborný. V bielej farbe pôsobí impozantne a trendovo. Vo vnútri auta sa vodič cíti príjemne s doplnkami ako je vyhrievaný volant, sedadlá, cúvacie senzory. Ekologicky a úsporne sa mi páčil systém Start-stop, ktorý sa predviedol hlavne na križovatkách. Palubovka pôsobila štandardne, veľká obrazovka s navigáciou a multimediálnym systémom pôsobila príjemne. Aj keď zastávam názor, že každý chlap by mal vedieť robiť s mapou... Na mojich poznávacích cestách som viac veril jej, ale v dnešnej dobe je už pre mnohých vodičov navigácia potrebná. Pohon 4x4 by som v rôznych náročných terénoch určite využil. Sedenie vpredu aj vzadu bolo pohodlné a kombinované poťahy na sedadlách sa mi páčili. Rôzne drobnosti dáte všade, kde sa pozriete, čo je dobre pre tých, ktorí trávia veľa času v aute. Kufor je o niečo menší ako som čakal, ale aj tu je dosť priečinkov, praktická je vpravo umiestnená sada na opravu defektu. Zaujímavé. Pod vnútorným vekom je tiež ďalší odkladací priestor. Benzínový štvorválec jazdil slušne na svoje možnosti, ale plusko dávam podvozku, ktorý v zákrutách držal stopu a nenakláňal sa ani pri vyšších rýchlostiach. Opel Mokka je model tak pre mužov ako aj pre ženy. Viem si predstaviť s takým spoločníkom piknik v prírode alebo ísť na rybačku pri Nitre kam rád chodím s bratom.
Text: Alena Chorvátová
Foto: autorka
