Keď svet upadol, mladá Furiosa bola vytrhnutá z Green place mnohých matiek a padla do rúk veľkej motorkárskej skupiny vedenej Warlordom Dementom. Prechádzajúc cez Pustinu narazia na Citadelu, ktorej predsedá Immortan Joe. Kým dvaja Tyrani bojujú o nadvládu, Furiosa musí prežiť mnohé skúšky, aby našla cestu domov.
Originálny názov: FURIOSA: A MAD MAX SAGA
Krajina pôvodu: AUS
Rok výroby: 2024
Žáner: akčný, sci-fi
Dĺžka: 148 min.
Jazyková verzia: EN znenie s SK titulkami, HU dabing
Odporúčaná prístupnosť: nevhodný pre maloletých do 15 rokov (obsahové deskriptory: násilie)
Formát: 2D, IMAX 2D, 2D ATMOS, 4DX, D-BOX
Réžia: George Miller
Scenár: George Miller, Nick Lathouris
Hrajú: Anya Taylor-Joy, Chris Hemsworth, Charlee Fraser a ďalší...
Režisér George Miller o filme
Genéza:
GEORGE MILLER: Príbeh Zbesilej cesty sa odohráva v priebehu troch dní a dvoch nocí. Zadanie znelo: rozpovedať príbeh tak, aby sa celý vysvetľoval za behu. Preto sme museli o tomto svete vedieť veľa. Takže napríklad, ak sme mali postavu Furiosy, museli sme vedieť, odkiaľ prišla, za akých okolností a čo z nej urobilo osobu, aká je. Kde prišla k svojim schopnostiam? Ako to, že je v konflikte s celým svetom, a aké má ambície? Furiosin príbeh sme teda museli napísať ešte predtým, ako sme začali filmovať Zbesilú cestu. Mali sme k nej síce scenár, ale museli sme ho akoby rozobrať a vrátiť sa späť v čase. Furiosu sme napísali ako scenár, a keď sme začali robiť Zbesilú cestu, mohli sme sa o Furiosu podeliť s hercami aj štábom. Furiosa nebola len o tej postave, ale aj o svete, z ktorého vzišla. A tento scenár každému niečo priniesol. Pomysleli sme si, že ak Zbesilá cesta zanechá vo filme stopu, sfilmujeme aj tento príbeh. Od Zbesilej cesty uplynulo deväť rokov a aha! Film je na svete.
Odysea:
GEORGE MILLER: Tento príbeh sleduje dievča od jej 10 do 26 rokov. Je to 15-ročná sága, odysea. A v zásade sa končí udalosťami Zbesilej cesty, prakticky doslova. Mohli by sme ich spojiť dokopy ako dva filmy. Príbeh minulého filmu sa odohral za tri dni a dve noci, čo je oveľa stlačenejší časový priestor. Kto Zbesilú cestu nevidel, nebude v tom preňho žiadny rozdiel. A kto Zbesilú cestu videl, nebude v tom preňho veľký rozdiel, až na to, že porozumie všetkým tým predchádzajúcim silám a vektorom, ktoré viedli k udalostiam Zbesilej cesty. Oba filmy sú vlastne jedna dlhá sága.
Na najjednoduchšej úrovni je to o dievčati, ktoré uniesli ešte ako dieťa a ktoré sľúbi, že sa vráti domov, nech to stojí, čo to stojí. A ona naozaj strávi celý život hľadaním cesty domov. Je to odysea. Cieľom odysey nie sú ani tak skutočné udalosti ako to, čo sa odohráva v duši hlavného protagonistu. Takže je to jednak o tom, čo sa stane s ňou, keď sa pokúša vrátiť domov, a jednak kým sa stane –Furiosou.
Ako sa hľadala Furiosa:
GEORGE MILLER: Anyu som videl v Čarodejnici (The VVitch) ešte dávno, keď vyšla Zbesilá cesta. Bola vtedy ešte veľmi mladá, a potom som ju videl v prvej verzii Poslednej noci v Soho (Last Night in Soho), ktorú mi ukázal Edgar Wright. Keď som ju uvidel na obrazovke, pomyslel som si, že je na nej niečo veľmi podmanivé. Bola veľmi prítomná, dravá a rezolútna, dokonca aj v postave, ktorá spievala a tancovala. Už vtedy mala tieto zručnosti, ktoré sú podľa mňa výborným ukazovateľom zrelého herca. Vykazovala obrovskú precíznosť, myslím telesne, a preto ju vykazuje aj emocionálne. Keď sa film skončil, hovoril som o tom s Edgarom. „Podľa mňa by bola Anya naozaj dobrá pre...“ a myslím, že viac som ani neodpovedal, a on nato „Jasná, jasné! Má všetko, čo potrebuješ. Je to ona!“ A ja som nemohol uveriť, že som ani nespomenul Furiosu. K Edgarovi prechovávam ohromný rešpekt, k jeho inštinktom, procesom a tak ďalej. Nepovedal len, že je dobrá, ale rovno povedal, že ju mám obsadiť. S takým potvrdením... a ukázalo sa, že mal absolútnu pravdu.
Potom som sa rozprával s Anyou, ukázal jej scenár, povedal jej, o čo sa snažíme a napokon sa o nej veľa dozvedel. Ako Charlize, aj ona cvičila balet. Ako mladšia veľa jazdila na motorkách a zároveň robila balet. A vydala sa do sveta spolu so svojou súdržnou rodinou. Ešte ako dieťa. Tu sme mali definitívny prienik s postavou. Vďaka Anyi a Alyle Brownovej a ďalším postavám sa nám Vennove diagramy poriadne poprekrývali.
Anya ako Furiosa:
GEORGE MILLER: Anyine vlastné prvky dodali postave hĺbku, takže aj tá postava je jej vlastná. Niet pochýb, že do filmu vniesla niečo dravé a urputné, a či už to v nej je, alebo nie, našla to v sebe. V jej práci som to vycítil ešte predtým, ako sme začali spolupracovať. A počas našej spolupráce na tomto filme som to spoznal ešte oveľa lepšie. Má v sebe niečo rezolútne, vysoko odhodlané a ultimátne dravé. A na plátne to vidno. Fyzicky sa nebojí a, ako som povedal, myslím si, že to má dané geneticky. Zrejme to vyplýva z jej výchovy. A podľa mňa to nepochybne vidno v spôsobe, akým sa ku dielu postavila.
Dementus:
GEORGE MILLER: Dementus je v tomto príbehu vojenský vodca, ktorý v zásade spadá do kategórie mnohých historických postáv v mnohých kultúrach – ľudí, čo plienili šíru zem, pohlcovali všetky jej zdroje vrátane tých ľudských, a to všetko aby dobyli mnohé civilizácie. Táto schéma sa v našich dejinách opakuje zas a znova donekonečna a dokonca aj ešte v polovici 20. storočia sme tu mali ľudí s takými ambíciami a dnes ich vidíme znova. Dementus ich predstavuje všetkých. V tomto svete je však pre prežitie najdôležitejšia mobilita. Preto vybuduje hotový motorkársky gang a my len tušíme, ako sa mu to podarilo – ak by ste sa vy po kaskádovom kolapse civilizácie nachádzali na kontinente ako Austrália, ľudia by odišli z pobrežných miest hlbšie do vnútrozemia, a ak by ste išli na motorke, potrebovali by ste menej paliva. Prirodzene, ľudia, ktorí túto možnosť a schopnosť mali, sa dokázali dostať preč relatívne skoro, pobrali si, čo potrebovali, ale nedokázali založiť sídlo, v ktorom by prosperovali. Boli vlastne ako také kobylky, ako takí koristníci, ktorí požrali, čo bolo poruke... a to je Dementus, ktorý má zručnosti a typické znaky charizmatických lídrov, aby mohol vybudovať veľký motorkársky gang plieniaci Pustinu. Musí byť nepredvídateľný. Musí byť prístupný a zároveň záhadný. A jedna vec, ktorú si môžete na charizmatických lídroch všimnúť úplne vždy, je, že sú veľmi podmaniví a presvedčiví. Majú zmysel pre humor. Ich hravosť vás dokáže vtiahnuť. Musia byť veľmi schopní, musia vás opantať. Jednoducho Dementus osobne.
Chris Hemsworth:
GEORGE MILLER: Chrisa som, samozrejme, už poznal, a to dosť zaujímavým spôsobom. Ešte keď sme robili prvého Šialeného Maxa, skupina ozajstných motorkárov v ňom hrala motorkárov pod vedením Toecuttera, ktorého si zahral Hugh Keays-Byrne. Ale nebol to tvrdý gang žijúci zo zločinu na štýl Hells Angels. Bola to skupina ľudí, čo jazdili na motorkách po vidieku vo Victorii. A ak si spomínate, v Šialenom Maxovi bol pes menom Wonder Dog, ktorý jazdil vzadu na motorke a bol kolektívnym vlastníctvom skupiny. O niekoľko rokov neskôr mi jeden z tých motorkárov, Dale Bensch, ktorý v Šialenom Maxovi urobil aj niekoľko kaskadérskych kúskov, ukázal fotografiu s Wonder Dogom. A medzi nimi bol muž menom Hemsworth, bol to Chrisov otec. Chrisov otec aj Chrisova mama boli sociálni pracovníci – pracovali so zneužívanými deťmi – a boli to skutoční priekopníci v tejto oblasti, čo sa týka sociálnej práce.
A tak som sa o niekoľko rokov neskôr rozhodol zoznámiť sa s Chrisom, keďže som už o ňom takto vedel. Ale o ňom samom som nevedel nič. No už od nášho prvého stretnutia mi bolo nad slnko jasné, že je to človek neobyčajne znalý sveta, že je bystrý a má postreh, že si čokoľvek dokáže veľmi rýchlo naštudovať. Bol si extrémne dobre vedomý sám seba, rozumel tomu, kto je a ako ho vnímajú druhí. A keď sme sa rozprávali o charizme, povedal mi: „Sranda musí byť. Bez humoru niet charizmy. Možno budeš vyzerať geniálne na nejakej momentke, ale keď chodíš a hovoríš, väčšina vodcov (hoci sú určite aj výnimky) má schopnosť ľudí nejako očariť, opantať.“ Požiadal som ho, nech mi predčíta scenár a on tej postave okamžite porozumel. A v procese natáčania filmu som mal možnosť vidieť v priamom prenose jedného veľmi talentovaného, nadaného herca, vysoko inteligentného v tom najširšom zmysle. Nielenže vedel, čo má robiť, aby dal tej postave rozmer, ale presne chápal, ako zapadá do kontextu celého príbehu. Svojej postave rozumel tak dobre, že som sa začal naňho plne spoliehať vždy, keď povedal: „Myslím si, že Dementus by urobil toto...“ A zrazu podával viac, než len výkon v rámci svojej postavy, podával hlbší naratív príbehu. V jednom kuse prichádzal s nejakými postrehmi. Pripomenulo mi to spoluprácu s Melom Gibsonom, keď bol mladý. Chris bol stále na pľaci. Vo svojom karavane sa ani nezdržiaval. Prišiel na pľac, sadol si. Mal okolo seba ľudí, v zásade ten svoj motorkársky gang, a stále s nimi interagoval, stále bol pripravený. Pozoroval všetko, čo sa dialo.
To isté robil aj Mel. V časoch, keď sme robili Šialeného Maxa a Šialeného Maxa 2, sme v Austrálii nemali karavany a Mel bol vždy na pľaci. A jedného dňa som sa k nemu obrátil a on sa len pozeral a ja som sa ho spýtal: „Mel, ty budeš režírovať, však?“ A on prikývol. No samozrejme, že Mel sa stal ohromným režisérom, a ja som tie isté kvality spozoroval u Chrisa. Chápe, ako to všetko funguje. Navyše je aj veľmi telesne zdatný, sám si robí kaskadéra a aj v skutočnom živote neustále jazdí na motorke, surfuje a čo ja viem čo ešte. Preto bol pre túto postavu ideálny. Keď som Chrisa spoznal, videl jeho reakcie a pochopil, ako premýšľa, pomyslel som si, že fajn, tak tento by mal hrať Dementusa.
Akčné sekvencie:
GEORGE MILLER: Isteže tu sú akčné sekvencie, veď som od nich závislý. Filmový jazyk je úplne nový jazyk, má len 150 rokov. A učí sa veľmi rýchlo. Navyše je to univerzálny jazyk – dokonca aj malé deti kdekoľvek na svete rozumejú syntaxi kina. A pre mňa je akcia číre kino. Takže si neviem pomôcť. Preto je pre mňa veľmi zaujímavá, ale len pokiaľ slúži postavám v príbehu. Vo Furiose je, samozrejme, kopec akcie. Inej akcie. Myslím si, že keby sme len zrecyklovali, čo sme urobili v Zbesilej ceste, výsledok by bol čistý cynizmus, lebo vždy, keď vidíte zopakované niečo, čo bolo úspešné v minulosti, pôsobí to na vás ako anestetikum, otupí vás to. Musí to mať v sebe niečo veľmi svieže. Musí to byť jedinečne povedomé. Podľa mňa môžem povedať, že akcia vo Furiose je jedinečne podobná akcii v Zbesilej ceste.
Hudba a zvuk:
GEORGE MILLER: Rob Mackenzie, vedúci zvuku, a Tom Holkenborg, náš skladateľ, sa ujednotili hneď v ranej fáze. Pri mixe už tradične dochádza k bojom medzi skladateľom a ľuďmi od zvuku – nepočujeme zvuk, alebo nepočujeme efekty, alebo nepočujeme hudbu. Ale títo v podstate úplne splynuli. Hudba je v zásade vnútorným rozprávačom príbehu, nestimuluje reakciu publika. Myslím si, že v minulosti, niekedy možno zo zúfalstva, som vo svojich filmoch používal hudbu na to, aby som divákom povedal, čo majú cítiť, lebo som si nebol istý, či to pocítia. Ale tak to nemá byť. Hudba ako vnútorný rozprávač vezme to, čo je pre postavu špecifické, a v istých momentoch, keď je to nutné, signalizuje divákom, prípadne implikuje alebo divákov vyzýva, aby pocítili, že špecifikum postavy sa stáva univerzálom. V príbehoch vždy prechádzame od špecifika postavy k väčším, univerzálnejším témam. A myslím si, že právo toto robí hudba najlepšie.
Herečka Anya Taylor-Joy o filme
Stvárnenie Furiosy:
ANYA TAYLOR-JOY: Pamätám si, že na začiatku sme sa s Georgeom veľakrát dlho rozprávali, aj štyri či päť hodín, a raz ma vyzval, aby som mu odôvodnila, prečo robíme tento film. „Musíš mi tento film predať, vysvetliť mi, načo ho robíme.“ Ja tento príbeh vnímam ako varovný prst. Film prezentuje svet, ktorý je šialene zábavný a ohromne krásny z hľadiska umeleckého majstrovstva, na ktorom sa každý podieľa. Ale realita tohto univerza nie je úplne mimo, a práve to ma na tom priťahovalo, pokiaľ ide o vyrozprávanie tohto príbehu a Furiosino oprávnené posadnutie túžbou vrátiť sa na Zelené miesto. Myslím si, že ak to ľudia už aj nezachytili, udrie im to do očí relatívne skoro – máme si chrániť planétu. Čo sa týka stvárnenia Furiosy, mám ju veľmi rada a veľmi ju obdivujem, je blízka môjmu srdcu, takže sa do nej proste chcem trafiť. Bola som vo Furiosinej hlave, a tak bolo pre mňa ťažké neskôr od nej odísť. Dúfam, že to znamená, že niečo zafungovalo, lebo išlo mi len o to, aby som jej príbeh vypovedala, ako sa patrí.
Výcvik:
ANYA TAYLOR-JOY: Do dnešného dňa nemám vodičák – takže hoci dokážem urobiť otočku o 180 stupňov na ručnej, neviem pozdĺžne zaparkovať, ani nemôžem vyjsť na diaľnicu. Môj úvod do šoférovania vyzeral úplne inak ako u väčšiny ľudí. Fyzická povaha tejto práce ma vzrušovala. Chcela som urobiť všetko, čo mi dovolili, a George ma v tom podporoval, tak som začala cvičiť rok pred začiatkom nakrúcania spolu s mojou neuveriteľnou kaskadérkou Hayley Wrightovou. Prešli sme si tým istým výcvikom. Na bicykli mi to nikdy nejako extra dobre nešlo, takže presadnúť rovno na motorku bol veľký skok. Som vďačná, že som sa mohla učiť spolu s najlepšími z najlepších, a ešte som aj našla medzi kaskadérmi ohromnú komunitu, lebo všetci boli takí láskaví a vôbec nie skúpi na svoj čas.
Učila som sa, ako jazdiť na motorke, ako akcelerovať, a potom sa zase zžívať s autom, lebo ide predovšetkým o presnosť. Napokon mi to už išlo. Strelené na tom je, že v priebehu toho roka, ktorý predchádzal začiatku nakrúcania, som určite trénovala oveľa viac, než som toho dokázala zo svojho výcviku vtesnať do filmu počas samotného nakrúcania. A napriek tomu som mala potom viacej sily ako kedykoľvek predtým, lebo pohybovať sa a poskakovať po idúcom kamióne si vyžaduje každý sval vášho tela. Výcvik som cítila v každej scéne, a vtedy som bola na svoju silu ohromne hrdá.
Herec Chris Hemsworth o filme
Iná skúsenosť:
CHRIS HEMSWORTH: Zbesilá cesta bola jedna nekonečná naháňačka, jedna akčná scéna, ktorá nepochybne mala svojho ducha, ale celá bola vystavaná okolo úteku, kým tento film zaberá plus-mínus 15 rokov. Je tu viac dialógov a Georgeov [Millerov] a Nicov [Lathourisov] scenár vyniká takým akýmsi shakespearovským štýlom. A je tu určite viac dialógov než v hociktorom filme o Šialenom Maxovi. Ja som sa musel naučiť, pochopiť a zmapovať si množstvo tých preslovov, takže minimálne v tomto je to iné. George má obyčajne veľmi pekný spôsob, ako nám povedať, kto tie postavy sú, pomocou pohľadu, jediného slova či vety. Tu sa nám dostalo oveľa väčšieho aha efektu skrz jazyk a dialógy, a to mňa osobne nadchlo. Opýtal som sa na to Georgea a on povedal: „Pozri, nemôžeš urobiť zas to isté. Nech bol posledný film hocijako dobrý, diváci chcú niečo iné. Zaslúžia si niečo iné.“ A tak to presne je. Je to ďalší jedinečný spôsob, ako obývať vesmír Šialeného Maxa.
Dementus:
CHRIS HEMSWORTH: Dementus je komplikovaný jedinec. Je to produkt doby – násilnej, tvrdej reality, ktorou je Pustina. Jeho vlastné skúsenosti ho tvarovali a vytesali z neho to, čím je, a podľa mňa to bola preňho ohromná tragédia, strach, bolesť a strata. Také je aj toto miesto, všetko je zúfalé a surové. Ide o každodenné prežitie. Nemyslíte na pol roka dopredu, ani dva týždne dopredu... myslíte na to, ako prežiť tento jeden deň, ako prežiť noc, lebo každý okolo vás oplýva potenciálom zabiť vás.
Preto je taký násilnícky. Myslím si, že s takýmto druhom diktátorskej mentality má sklon verejne sa uchyľovať k násiliu, aby zasial v ľuďoch strach a ovládol ich. Robí to tak u ľudí, ktorých vedie, ale aj u súperiacich kmeňov v širokom okolí. Je to šoumen a sám seba považuje za akéhosi mudrca, prezieravého hovorcu Pustiny. V jeho gangu panuje kultová lojalita a nepochybne vládne železnou rukou. Ale dúfam, že ľudia v ňom vycítia hĺbku, ktorá niežeby ospravedlňovala jeho činy, ale poskytuje náhľad do dôvodov, prečo je, aký je, a prečo sa dopúšťa všetkých tých násilných činov. Myslím si, že v jeho mysli je to o prežití. Svojím prístupom k Furiose ju vlastne zoceľuje. Hovorí, že to robí pre ňu. Iste, je to surové a tragické, ale ona zato prežije všetko, čo sa jej postaví do cesty.
A potom sa vzťah medzi nimi začne veľmi komplikovať. On na určitej úrovni akoby začal vnímať nevinnosť a čistotu stvorenia, ktoré predstavuje to, o čo on dávno prišiel. Má ju priam za nadpozemskú, lebo pochádza zo Zeleného miesta, a podľa mňa sa kdesi hlboko v ňom prebudí trocha ľudskosti. Možno si myslí, že mu pripomína nejakú inú etapu jeho života, jeho detstvo, jeho mladosť, než sa z neho stalo zviera. Veľmi ho zaujíma, kto toto stvorenie je, fascinuje ho, opantá ho, a napokon sa z toho v jeho očiach vyvinie takmer otcovský vzťah. Neviem, čo voči nemu cíti Furiosa, ale myslím si, že on ako otcovská postava považuje za svoju povinnosť postarať sa o ňu a pripraviť ju na to, čo príde. On podľa seba robí správnu vec. Na hraní zloducha je nebezpečné to, keď ho považujete proste len za zlého. Tento chlap má pestrú škálu osobnostnej povahy, čo mňa osobne bavilo. S Georgeom sme sa veľakrát, celé mesiace pred nakrúcaním rozprávali o tom, kým tento muž kedysi bol, kým je hlboko vnútri na tichých miestach. Veď napokon, každý jeden násilný či brutálny čin, ktorého sa dopustil, vychádzal podľa jeho vlastného výkladu zo správneho miesta.
Stvárnenie Dementusa:
CHRIS HEMSWORTH: Hral som zloduchov v menších rozmeroch, ale ani jedného, ktorý by mal na celý oblúk filmu taký dosah ako Dementus. Neskutočne ma to tešilo. Sledovať zlosyna od začiatku do konca – jeho históriu, jeho príbeh, množstvo detailov, aké film ponúka – nič podobné som doteraz nerobil. Neviem, či som aktívne vyhľadával takúto postavu, ale vždy dávate pozor, či sa pred vami nemihne niečo, čo vo vás rozpáli oheň. Už keď som prvýkrát čítal scenár, vznietilo sa vo mne niečo, čo som necítil už veľmi dlho... niečo, čo sa mi od momentu, kedy som prečítal scenár, do momentu, kedy sme skončili nakrúcanie, bláznivo krútilo v mozgu a som si istý, že ešte pár rokov aj bude. V dobrom aj zlom.
