Michaela Čobejová si „zahrala“ v hlavnej úlohe s automobilovým partnerom Ford Kuga
Poznáme vás hlavne zo seriálu Ordinácia v ružovej záhrade a po dvojročnej pauze vás diváci mohli opäť vidieť v seriáli Vdova. Máte rada kameru alebo skôr divadlo?
Mám rada divadlo aj kameru. Dokonca som produkovala a režírovala dokument o lietaní a lietadlách do Maďarska. Bola to veľmi príjemná práca. Čo sa divadla týka, tak ma môžete vidieť v predstaveniach na lodi Adyho Hajdu a v KC Dunaj v najnovšom predstavení Kam chodí Oscar Wilde na večeru. Samozrejme stále robím dabing. Najviac ma však zamestnáva moja malá dcérka.
Sme motoristická webová stránka a zaujímalo by nás, či ste v seriáli jazdili aj na dobrých autách?
Na autách som veru nejazdila, len som pichala injekcie alebo držala v ruke revolver. Žiadne auto som v seriáloch nešoférovala, aj keď vdova vyzerala bohatá.
Niektorí kolegovia, ale na autách jazdili...
Na akom aute začala vaša éra šoférovania?
Klasika ako inak na škodovke, potom na Favorite, Renaulte Twingo. Neskôr prišla rodinná Octavia, ktorú sme mali 11 rokov, kým sme ju predali. Ešte aj potom bola v dobrom stave. Nakoniec sme zakotvili u nemeckých značiek VW Sharan, Mercedes E a teraz máme nové biele päťkové BMW.
Dávate mená svojím plechovým tátošom?
Áno a momentálne päťkové BMW voláme „cijebe“.
To vážne?!!
Jasné, hoci nie som východniarka, ale takto by reagovali práve oni, keby ho videli.
Mali ste počas vašich ciest jazdu, na ktorú nezabudnete?
Išla som zo Záhorskej Bystrice a skoro som sa zabila! Jazdila som pomaly, ale bola taká námraza, že auto sa začalo šmýkať a stalo sa neovládateľné. Nie mojou vinou som prešla do protismeru a v tom sa objavil akurát kamión. Našťastie spomalil a pribrzdil natoľko, že som zostala živá a zdravá.
Sú dnešní vodiči tolerantní a chápaví?
Ani by som nepovedala. Na cestách vidím veľa agresivity a bezohľadnosti. Vodiči veľakrát machrujú a preceňujú sa. Nebezpečne predbiehajú vodičov, ktorí jazdia predpísanou rýchlosťou, a oni trúbia a blikajú. Odkedy mám bavoráka, tak už nikto netrúbi. Nejaká autorita a spoločenské postavenie tam asi bude, keď ma všetci zrazu púšťajú a sú slušnejší.
Už vám v živote ukradli auto?
V podzemnej garáži vždy zabudnem, kde som zaparkovala a potom mám strach, že mi auto ukradli. Vždy! Cudzie autá som otvárala, lebo boli takej farby ako bolo moje. Neviem rozoznávať autá podľa značky. Mám aj takú fázu, že si myslím, keď sa nedá auto otvoriť, že sa pokazilo. Elektronika zlyhala, nemám pocit, že to nebolo moje auto.
Boli ste v krajinách, kde sa vám veľmi páčilo ako jazdia vodiči?
V Rakúsku jazdia výborne, ale v Neapole jazdia príšerne. Bol to šok! Autá sa rútili a jazdili úplne bez pravidiel. Červená a všetci idú, nikto nezastane, trúbia, blikajú, vykrikujú. Chaos! Oni to tam vedia, ale pre nás je to strašné. Autá majú obúchané. Istý čas som žila v Mníchove. Ľudia, ktorí pracujú v centre, nejazdia autami, ale metrom, MHD. Možno večer idú autom do divadla alebo do kina. Je to pre nich drahé, obyčajní ľudia nejazdia autom, ale využívajú metro.
V dnešnej dobe majú rodiny dve aj tri autá. Patríte aj vy medzi nich?
My sme mali dlho dve autá a nedávno sme sa rozhodli, že jedno predáme. Audi A3 sme v zime predali dosť pod cenu. Po troch rokoch mala najazdených len 30 000 km. Úplne nové auto a tak pod cenu sme to predali, že až no... Investícia sa vôbec neoplatila.
Ako by ste charakterizovali dnešnú dobu áut?
Bola doba drahých áut a teraz je doba ekologických.. Mám rada MHD, jazdu na bicykli, pešiu chôdzu a to má za následok šetrenie životného prostredia. S tým sa ja stotožňujem, lebo pre mňa musí mať auto malú spotrebu. Mám rada hybridy, autá na LPG. Som proste žgrloš. Odkazujem vodičom: „ zahoďte autá, kúpte si hybridy, neničte naše životné prostredie!“
Aké boli vaše pocity pri šoférovaní 150 koní pod kapotou modelu Ford Kuga 1,6 SCTi?
Príjemné, len som si musela zvyknúť na 6-stupňovú manuálnu prevodovku, pretože jazdím už nejakú dobu na automate. Priznám sa, že ma hneď upútal interiér ako som si sadla do mohutnej Kugy. Hneď výborný výhľad z auta, veľké spätné zrkadlá nastavené, aby som dobre videla. Sedadlá pohodlné akoby ma pohltili a nechceli pustiť. Modré ručičky na tachometri na mňa beťársky zažmurkali a mne sa to tak žensky páčilo. Najviac ma upútal vnútorný priestor vpredu, vzadu a nakoniec aj v kufri. Určite by som si zvykla na praktický doplnok otvárania a zatvárania kufra nohou. Žena, ktorá je v dnešnej dobe dosť vyťažená, určite niečo také ocení po veľkých nákupoch, keď má plné ruky tašiek. A tých 150 koní som cítila hlavne vtedy, keď som viac dupla na plyn, ale jazdili sme viac po meste a sledovala som veľké jamy, ktoré Kuga vôbec nepociťovala ako problém a veru ani ja. Žiadne vŕzganie som nepočula ako v našom VW Sharane. Ford Kuga už z ďaleka na vás kričí: „som praktické auto, uľahčím ti život!“ Dámy pri kúpe tohto modelu sa určite potešia milému prekvapeniu, keďdostanú lak vo farbe jesenného auta, aj keď sa priznám, ja by som sa skôr priklonila k bielej.
Text: Alena Chorvátová
Foto: autorka
