S Mini sa dá aj lietať...
11.07.2020 17:03
Primabalerína SND - Romina Kolodziej o tom ako sa stala na Slovensku vedúcou sólistkou baletu na doskách, ktoré znamenajú svet, o ťažkej autonehode, o automobilových snoch a testovaní nového Mini Coopera
Pôsobila si vo Francúzsku a v Rakúsku. Na konkurz do SND si išla s kamarátmi, kde ťa vybrali ako demosólistku a nakoniec si zakotvila na Slovensku a stala významnou sólistkou baletu s množstvom celosvetových ocenení.
Áno, je to tak, že do SND som sa dostala úplnou náhodou. Niekedy náhoda môže urobiť váš cely život šťastným a na Slovensku sa mi naozaj veľmi páč.i Zo všetkých mojich ocenení si veľmi vážim ocenenie za reklamu pod názvom Olejové jazero, kde som bola tvárou v rámci kampane Ekotopfilmu.
Pocestovala si veľa krajín, ale ak sa vrátime späť k tvojím začiatkom, tak prezraď, aký je rozdiel medzi autoškolou na Slovensku a v Poľsku?
V podstate všetko prebieha ako u nás, len s tým rozdielom, že u vás je na záverečných skúškách aj policjat a u nás stačí len inštruktor, ktorý rozhodne, či ste schopná dostať vodičské oprávnenie alebo nie. Tak to bolo aj v mojom prípade. Začala som jazdiť a žiadne priestupky som neurobila a napriek tomu som mala vážnu dopravnaú nehodu.
Viem, že ťa tá nehoda zocelila ešte viac ako si bola. Čo sa vlastne stalo?
V Senci som na štrku dostala taký šmyk, že som sa niekoľkokrát vo vzduchu pretočila, kým som sa zastavila. Mysleli si, že to ani neprežijem, ale nakoľko som veľký bojovník, tak som to prežila a zlomenú chrbticu som si dala do poriadku za tri mesiace! Bolo to veľmi náročné obdobie, pretože som sa učila chodiť od začiatku a s pevnou vôľou som sa vrátila naspäť do svojho pracovného života. Takže stále tancujem a som za to nesmierne vďačná...
Dúfam, že potom si už nič podobné nezažila...
….ale kdeže?! Padol mi na prednú kapotu strom a zostala tam veľká preliačina! Bola veľká víchrica a ja som sa večer vracala z Rakúska a šla som po takej poľnej ceste, kde boli po okraji same stromy. Našťastie sa nič nestalo a riešila som to z havárijnej poistky.
Život prináša rôzne situácie a ty si Romi, také slniečko, ktoré dáva naokolo svoju energiu. Čo tebe dáva energiu? Je to aj šoférovanie?
Určite áno! Relaxujem za volantom, počúvam hudbu a viem si dupnúť aj na plyn, keď treba. Mám rada dynamickú jazdu a rada si užívam šoférovanie, ktoré mi dáva pokoj do duše. Ak som v aute sama, jazdím určite rýchlejšie ako keď jazdím s deťmi ale v obidvoch prípadoch určite kladiem dôraz na bezpečnosť ktorá je pre mňa prvoradá!
Jazdíš rada dlhé trasy?
Často šoférujem do Poľska a predtým do Francúzska, Rakúska, ale i do Chorvátska. Ak cestujem domov, tak idem po diaľnici cez Česko. Nejazdím po hrboľatých cestách a neriskujem defekt na kolese. Výborne sa jazdí na francúzských cestách, ktoré sú naozaj kvalitné a je vidieť, že sa tam viac starajú o údržbu ciest ako u nás.
Spomínala si, že si už jazdila na Mini Cooperi, ktoré nebolo elektrické, ale benzínové. Bolo v jazdných vlastnostiach podobné?
Prekvapená som, že v tom športovom režime u elektrického Mini Coopera je to podobné dynamikou ako u benzínového modelu. Vie byť tiché a vie to aj poriadne zrýchliť. Hlavne sa s tým dobre parkuje v meste a je to pre každú ženu také mestské vozidielko. Aj elektrických nabíjacích staníc je už v Bratislave dostatok a obsluha okolo auta je naozaj jednoduchá, pretože som si to vyskúšala. A dá sa to aj doma nabíjať, takže to je veľká výhoda.
Máš nejaké sny o autách? Ktoré by to boli?
Jeden sen by bol taký, ktorý si človek môže dovoliť, druhý je taký, aký sa mu páči a tretí, ktorý mu vyhovuje a spĺňa všetky jeho požiadavky. Mám dve deti, tak potrebujem auto väčšie, priestrannejšie auto a hlavne bezpečné. Chcela by som SUV a vážne o tom doma rozmýšľame, že by sme chceli také auto kúpiť. A ten sen, ktorý by mi robil radosť, tak je športové auto ako je napríklad Nissan GTR, v ktorom by som si vedela vyvetrať svoju hlavu a myšlienky.
Vplýva charkater na vodiča za volantom?
Určite áno. Závisí to od povahy, pretože introvertnejší vodič jazdí inak ako extrovert. To platí aj pre ženy. Niektoré sú dravejšie a iné pokojnejšie. Mnohé ženy si možno až tak neveria za volantom, keď im do toho muži príliš veľa hovoria, čo všetko majú robiť. Mali by ich nechať, aby samy prišli na to, ako sa im najlepšie jazdí, aby si to šoférovanie obľúbili...
Čo by si ako žena vodička odkázala našim mužom, partnerom a kamarátom, ktorí bývajú nervózni a niekedy po tých ženách vytrubujú....
Muži by k nám ženám mali byť na cestách ohľaduplnejší, keď bývame občas nerozhodné a príliš opatrné. Nech sa na nás nehnevajú a netrúbia po nás, ale nech sú k nám tolerantní, pretože predsa len v autách vozíme deti a preto viac dávame dôraz na bezpečnosť.
Text: Romina Kolodziej
Foto a video: Alena Chorvátová
