Vyrobená pre mňa...
25.03.2017 08:46
Speváčka a muzikálová herečka Natália Hatalová a jej svet autíčiek, splnený automobilový sen a skúšanie novej Audi Q2. Všetko sa dočítate v našom rozhovore...
Natália, tak ideme na to...vyštudovaná muzikálová herečka, bývalá finalistka SuperStar , ale hrať asi viac sa venujete spevu ako herectvu?
Herectvo mám rada, ale zo všetkého najradšej spievam a venujem sa hudbe. Minulý rok bol plný zaujímavých príležitostí, koncertov a muzikálov. Celkovo posledné dva roky boli pre mňa hudobne bohaté, z čoho sa teším, veď je to už dlhých deväť rokov od SuperStar, kedy som sa prvýkrát dostala do povedomia širokej verejnosti. O dva roky neskôr som sa dostala na JAMU v Brne a vyštudovala muzikálové herectvo. Veľa mi to prinieslo, ukázalo mi to nové možnosti nielen na Slovensku, ale aj v Čechách.
Čo nové pripravujete pre poslucháčov a či naďalej pokračujú muzikálové predstavenia, v ktorých ťa diváci môžu vidieť?
Aktuálne pripravujem vlastné piesne a bude aj videoklip. V tomto čase chystám jednu dosť náročnú pieseň a bude so živým orchestrom, ale ešte nechcem predbiehať, veľa prezrádzať a konkretizovať. Tento rok mám predsavzatie, že budem robiť na vlastných piesňach a snáď sa mi to podarí. Diváci ma môžu vidieť v muzikáli Mačky a v Atlandíde. Priznám sa, že trošku ma to ťahá do Prahy, veď uvidíme...čo všetko život prinesie. Som svetobežník a rada prijímam nové výzvy, ale hlavne milujem to, čo robím. Nechcem pracovať kvantitatívne, ale skôr sa zameriavam na kvalitu. A tento rok bude taký.
Kam všade ste sa nacestovali....vlastným autom?
Rada cestujem, ale aj keď som mala vodičák, nejazdila som pravidelne. Bola som typický študent-stále v škole. Jazdiť sa mi podarilo len cez víkendy, domov do Topoľčian a späť. Niekedy do Brna. Spoliehala som sa na iné možnosti dopravy a prestala na nejaký čas jazdiť. Ale bez autá sa v dnešnej dobe človek nezaobíde, takže opäť jazdím a pomaly si začínam dôverovať. Moje prvé jazdné skúsenosti boli na Peugeote 207 kabrio. Bolo to super, hlavne cez leto, keď sa stiahla strecha. Dnes je auto súčasťou moderného života, keď si uvedomujem koľko cestujem po celom Slovensku, tak je to nevyhnutnosť.
Vraj ste si nedávno splnili jeden automobilový sen?
Áno, už dávnejšie som si vysnívala Mini Cooper. Je krásny, vždy sa usmejem, keď ho vidím. Patríme ku sebe! I keď má už čosi najazdené, cítim sa v ňom bezpečne a jazdí sa na ňom ľahúčko. A dobre sa s ním parkuje. Na dlhšie cesty som sa zatiaľ neodvážila, ale aj to príde.
Čo prvé zážitky, opíšte, čo ste stihli s vaším plechovým miláčikom zažiť?
Prvé zážitky ťažko popísať. Ešte si na seba zvykáme, ale je to stále lepšie a lepšie. Pamätám si na prvú jazdu, vtedy mi to asi dvakrát skapalo na križovatke a za mnou trúbil autobus. Celkom panika. Ale teraz sa na tom už len zasmejem.
Spomínali ste, že konečne už budete vedieť dobre parkovať, mali ste s tým predtým problém?
Bývala som v centre Brna a stalo sa, že raz pri parkovaní sa zrazu pri mne objavili mestskí policajti. Cítila som sa dosť trápne, keď som ani na piatykrát nezaparkovala. Strašná tréma! Nakoniec sa to nejako krivo podarilo a oni kývli rukou a odišli. Možno sa zasmiali, neviem! Niekedy je čas naozaj relatívny a sekundy sa ľahko premenia na minúty-hlavne pocitovo. Ďaľšia milá spomienka sa mi viaže na druhý deň môjho vodičáku. Idem domov do Topoľčian k našim a zastavia ma policajti. Vraj jazdím bez denného osvetlenia. Takúto základnú chybu spravím! Policajti sa zmilovali a ako čerstvej vodičke, mi pokutu nedali.
Stretli ste sa s autom, ktoré malo automatickú prevodovku?
V Brne som sadla do jednej dodávky s automatom a išla tak do premávky. Naozaj mám niekedy viac šťastia ako rozumu. Nič sa nestalo, ale musím sa pochváliť, že nikdy som nenabúrala, lebo som opatrná. Iba si pamätám, že na tom mojom Peugeote sa mi niečo uvoľnilo, čo drží kolesá a ťahalo ma neustále do boku. Ledva som došla do servisu, vraj som mala šťastie, že sa nič nestalo. Odvtedy mám rešpekt, dám na intuíciu a riešim situáciu.
Spomínali ste policajtov, ale čo v zahraničí. Máte s nimi nejaké nepríjemné skúsenosti?
Moc ma nezastavujú, ale stalo sa, že mi dali pokutu za prekročenie rýchlosti. Z Talianska do Bratislavy sme išli a striedali sme sa s mamou za volantom. Trošku sme sa zakecali a pokuta bola na svete. A to nikdy nepoteší.
Sú vodiči, ktorí ohrozujú ostatných, čo nikto nemá rad. Zažili ste takých vodičov?
Mnohí vodiči sa usilujú silou mocou pred iných vodičov vsunúť a myšičkujú. Cestovala som ako 8-ročná so známymi do Tatier a zrazu do nás nejaký nezodpovedný vodič nabúral. Bolo to celkom rýchle, naozaj len stotina sekundy, no našťastie sa nič vážne nestalo.
Čo vás ako prvé zaujalo na crossoveri Audi Q2 1,4 COD sport so 7-stupňovou automatickou prevodovkou S-tronic ?
Dizajn, lebo mám rada štýlové autá a Audi Q2 je jedno z tých, ktoré sú určené mladým ľuďom, ale hlavne ženám. No a v tejto farbe, ktorá sa hodí k môjmu rúžu, je naozaj in! Páči sa mi, že už z diaľky som videla, že to je audina, lebo si zachováva tvary tejto značky, ale zadná časť svetiel je iná ako podobné modely. Samozrejme nielen styling celého auta, ale aj priestor, jazdné vlastnosti, bezpečnosť a komfortná výbava sa musí páčiť každej vodičke, ktorá pri takom aute sa tiež snaží byť dokonalou. Interiér bol priestranný a všetko tu dýchalo kvalitou a zrozumiteľnosťou prístrojov. Hoci mám orientačný zmysel, páčilo sa mi zobrazenie navigácie, ktorú vždy rada využijem. Ženský možno športový malý volant akurát mne do ruky a dobre tvarované sedadlá s červeným štepovaním mi spríjemňovali jazdu. Cez iPhone sa môžem spárovať, volať, či počúvať hudbu. Postláčala som páčky a vyskúšala som niekoľko jazdných štýlov, páčili sa mi všetky podľa toho či jazdím v meste alebo na diaľnici. Benzínový motor bol veľmi živý, asi by som neuhádla koľko to má koní, ale bol to riadny cval! K tomu dobrá muzika a už spievam na plné hrdlo, ešte keby tu bol zabudovaný mikrofón, tak si môžem urobiť pojazdné karaoke. Bojím sa, že z tohto už nechcem vystúpiť. Miesta všade bolo dosť aj v kufri, už len kľúč by som si nechala navždy a ako spieva Kuly z Desmodu, tak Audi Q2 je vyrobená pre mňa!
Text a foto: Alena Chorvátová
