Vraj o Štúrovi všecko vím, ale zaparkovat nevím...
21.11.2020 20:08
Moderátor, hudobník a spisovateľ Štefan Chrappa o koncertovaní, cestovaní v zahraničí, technickej indisponovanosti, ale aj testovaní novej Hondy e
Štefan, si taký multifunkčný typ človeka a naozaj obdivujem ako dokážeš s prehľadom pracovať v rôznych oblastiach a stále máš úsmev na perách....
Nuž dá sa to...pracujem pre RTVS, kde mám náboženskú reláciu, píšem do časopisu Týždeň, mám vlastné vydavateľstvo. Vyšlo mi už sedemnásť kníh, práve dokončujem ďaľšie dve. Jedna sa volá Lotroviny a druhá sa volá Pekelná muzika – Nuda v beksteidži. Hrám na gitare a spievam v metalových kapelách Čad a Vandali. Za minulý rok som dostal cenu Zväzu autorov a interpretov - spevák roka. Vyzerá to, že som chválenkár, ale aby som zdramatizoval, kvôli korone sme prišli o 90% koncertov.
Vravel si, že ste pred koronou mali aj 60 koncertov ročne a veľa cestovania. Boli aj úskalia počas vašich ciest?
Raz v zime, nadránom, keď sme sa vracali z koncertu v Liptovskom Mikuláši začalo husto snežiť. Niekde pred Trenčínom šantili na diaľnici odhŕňače a z vozovky urobili čistý ľad. Vleteli sme naň a ďalej sme sa len točili ako na autodrome. Myslel som si, že v kritickej situácii, keď vám smrtka siaha na krk poviem niečo patetické, hlboké a dojemné, ale jediné na čo som sa zmohol bolo nadávanie. Tak som si dal záväzok, že ak prežijem, budem sa snažiť pekné veci hovoriť stále.
V zahraničí ste s kapelou nemali dopravnú nehodu?
Počas nášho turné v Brazílii sme párkrátkrát unikli smrti len o vlások. Raz sa na nás takmer prevrhol kamión s drevom, potom iný kamión nás tesne minul na diaľnici, a boli sme aj svedkami toho, ako pred nami chlapci s pištoľami ukradli na križovatke motorku. Všetko som to opísal v knihe Brazília v kŕči. Tí kamiónisti sú fenomén. Fičia na povzbudzovákoch, idú nonstop 24 hodín bez spánku. Mnoho stretov s nimi končí tragicky. Ak na nete vidím videá nehôd, hovorím si, kurnik, toto sme mohli byť my...
Spomínal si, že ste koncertovali v Nemecku, Taliansku, ale aj vo Švédsku. Ako jazdia vodiči napríklad v Škandinávii?
Vo Švédsku ľudia jazdili ohľaduplne až perfekcionisticky. Je to taká klasická škandinávska nuda. Vonku chladno, slnko nesvieti, zakúriš si v aute a presúšaš sa z miesta na miesto. Mestá, mestečká i obce boli krásne upravené, čisté. Ako z lega. Nakoniec aj tie ich Volvá a Saaby sú také fajnové a dobre fungújúce. Aj nás kontrolovali policajti a následne popriali šťastnú cestu. Žiadny stres či panika, taká pohodička. Až som bol rád, keď sme sa vrátili domov na náš slovenský “balkán”.
To by sa mi páčilo! Opozitom boli asi tí talianski vodiči?
Veľmi zjednodušujem, ale taliani sú šialení a zároveň šarmantní a to aj na cestách...keď sme tam hrali prvýkrát zaujali ma svojím outfitom. Bolo komické, keď draho oblečení talianskí seladóni sadali do obitých Fiatov Panda, ešte do tých hranatých a frčali nočným Turínom. Nakoniec sme si rýchlo zvykli aj na trúbenie a myšičkovanie, pretože to nebolo vôbec agresívne. Taliani majú v sebe iskru. Nebude náhoda, že majú najviac svätcov zo všetkých národov, vedia sa oduševniť.
Spomínal si, že si človek motorov a vrtúľ aj ti ti nafta či olej vonia. Ako malý chalan si jazdil na motorkách. Si technicky zručný?
Rozmontoval som viacero motorov, ale žiaden som nedokázal zložiť. Vozili sme sa s kamošmi na motorkách a dávali ich dokopy, ale nemôžem o sebe povedať, že som technicky zdatný. Môj otec, keď príde jeseň, tak kúpi nemrznúcu zmes a ide mi ju naliať do auta, lebo ja som nemehlo. Otvoríme kapotu, chvíľu hľadáme nádržku a potom to tam nalejeme. Pozeráme, čo by sme “ešte” opravili a keď vidíme, že nič, tak sa nám uľaví a kapotu zavrieme. Raz som menil koleso a zlomil som zdvihák, radšej som si potom kúpil hydraulický hever, ten sa mi ale nikam nezmestil.
Si veľmi vtipný človek, tak daj príhodu, ktorú si zažil v realite nášho dopravného bratislavského systému?
Žena zaparkovala auto bližšie ako šesť metrov pri priechode pre chodcov. Autá sú tam zaparkované stále. Lenže keď už má odťahovka všetko odtiahnuté, zaútočia aj na tieto nejednoznačné miesta. Tak nám naložili auto a odišli s ním do svojho brlohu. Potreboval som sa zviezť, pozerám, no reku nám ho niekto ukradol. Hovorím si, ak ho ukradli, nebudem musieť meniť gumy. To fakt nenávidím. Išiel som sa pre istotu spýtať na blízku čerpačku, či nevideli niečo podozrivé. A tam mi majsterko hovorí: “Odtáhli vám ho! O Štúrovi všetko víte, ale jak zaparkovat, to teda nevíte.” Poznal ma z telky. Vtedy išiel Najväčší Slovák, tú reláciu sledoval. Pre auto som išiel, pokutu som zaplatil.
Text, foto a video: Alena Chorvátová
