Volám ho Vitarko...

Od malička ste sa venovali lyžovaniu a kedy nastal ten zlomový okamih a snowboardingu ste z celého srdca povedali áno?

Ako trinásťročná som snowboarding vyskúšala a vedela som, že toto je to, čo chcem robiť. Tento šport bol v tej dobe populárny a ja som si ho zamilovala. V roku 2006 som podpísala svoju prvú zmluvu a začala som cestovať. Posledné roky som sa venovala viac snowboardovým videám a filmom. Osem rokov profesionálnej karéry mám za sebou, ale teraz mám pauzu, pretože som tehotná. Snáď budúci rok sa k tomu opäť vrátim, ak pôjde všetko tak, ako má. Samozrejme už nie profesionálne, ale primárne sama pre seba a svoju radosť.

Nespolupracovali ste so zväzom, ale mali ste vlastných sponzorov. Ste prvá slovenská snowboardistka, ktorá prerazila do svetoveho Roxy teamu... Aký najväčší úspech ste dosiahli a čo vám tento šport dáva?

Najväčší úspech u mňa je, že som to dotiahla naozaj na ten profesionálny level a niekoľko rokov som ho mohla robiť naplno. Každý športovec má však iné méty a niekto by sa s týmto výsledkom možno neuspokojil, ale ja áno. Nielen snowboarding, ale každý šport, ktorý človek robí profesionálne, je náročný. Pre mňa bolo náročné s postupom času neustále cestovať, baliť a vybaľovať sa. Na sociálnych sieťach ľudia vidia iba tie pekné veci a konečný výsledok, ale celú tú makačku za tým nikto nevidí.

V roku 2018 sa budú konať ďalšie zimné olympijské hry. Myslíte, že by ste uvažovali nad ponukou, ak by predsa len prišla?

Olympiáda nebola nikdy mojím hlavným ceľom v tom, čo som robila. Ono to nie je o tom, že Vám príde ponuka ísť jazdiť na Olympiádu. Atlét sa musí logicky na ňu kvalifikovať a tým, že ja som posledné roky preteky absolútne nejazdila, tak som nad tým ani nepremýšľala.

Momentálne ste v šiestom miesiaci a máte v snowboardovaní pauzu. Vidím ako s chuťou šoférujete, vy sa vôbec nebojíte ako možno mnoho iných žien vo vašej situácii?

V aute sa nebojím, lebo si myslím, že som dobrý šofér. Naokolo vidím oveľa viac nezodpovedných vodičov a to je väčšia hrozba, ako to, že som tehotná a šoférujem. Pripútavam sa, aj viem, kam si pás pripevním, aby ma netlačil. Priebežne si všetko všímam a veľa šoférov by sa malo definitívne preškoliť!

To myslíte vážne?!

Muži veľmi radi nádávajú na ženy za volantom a takisto ako vedia byť ženy neskúsené alebo opatrnejšie šoférky, vedia byť muži maximálne neohľaduplní, agresívni a majú potrebu si na cestách niečo dokazovať a hladiť svoje "pošramotené" ego.

Myslíte si, že ste bezpečný vodič alebo to o vás povedia aj iní?

Žiadna kolízia za desať rokov a to mám najazdených dosť veľa kilometrov cca. 300 000 km. Som určite bezpečný vodič hoci aj mne sa všeličo pritrafí na cestách, ale určite vedome neporušujem dopravné pravidlá. Dávam pozor, ale viem, že sa stalo, že som prekročila rýchlosť. Našťastie ma nenamerali. Je fakt, že veľa vodičov sa ponáhľa a z nepozornosti urobí chyby. Je to normálne, veď sme ľudia a priestupky sa pritrafia.

Vážne ste prekročili rýchlosť a platili pokutu? Nevyužili ste svoju popularitu a krásu?

Bolo to dávnejšie, ale stalo sa mi v Rakúsku, že ma behom desiatich minút na úseku piatich kilometrov ma zastavili rakúski policajti za prekročenie rýchlosti. Platila som právom z mojej nepozornosti spolu 170 eur. Nedalo sa zjednať a nerada to robím, ak som si vedomá, že som urobila chybu. A popularitu a zovňajšok s tým nemá nič spoločné. Naozaj to nevyužívam.

Čo je väčši relax – šoférovanie alebo snowboardovanie?

Pamätám si, keď som bola mladšia, tak snowboarding bola vážne práca a cestou z Rakúska som si uživala a relaxovala za volantom pri dvojhodinovom rozhovore s mamou. Inak počas jazdy rada počúvam hudbu, hlavne na dlhých trasách ako je Rakúsko, Švajčiarkso a Nemecko. Jazdím väčšinou sama.

Jazdíte necelý rok na benzínovej jednašestke Suzuki Vitara s manuálnou prevodovkou. Čo vám najviac vyhovuje na to aute?

Všetko. Prvýkrát mám auto 4x4 a to je pre mňa ako športovca a milovníka zimy maximálne vyhovujúce a ideálne hlavne do terénu. Bolo milé, keď Vitara prišla na trh a začala sa predávať ako novinka a bolo príjemné, ako sa ľudia za tým autom otáčali. Na cestách ich vidno nebolo a naozaj táto tyrkysová farba pútala pohľady okoloidúcich. Na semafóroch to bolo vidieť asi najviac. Vyskúšala som si aj testovaný model v automate, ale priznám sa, že mňa viac baví môj manuál, lebo je to pre mňa zábavnejšie. Viem, že s pribúdajúcimi kolónami v meste je automat naozaj pohodlný, ale ja som zatiaľ spokojná s manuálom. Ak idem po diaľnici, tak si zapnem tempomat, ktorý mi udržuje vzdialenosť aj brzdí, keď treba. To je ako keby som mala auto z buddúcnosti. Tak to na Vitare milujem. Pekne to sedí v zákrutách a zrýchlenie to ma okamžité hlavne v móde SPORT, ktorý najčastejšie využívam, ale na snehu a v blate si prepnem do režimu SNOW! Po dizajnovej aj výkonnostnej stránke má Vitara všetko. Aj pri všetkých mojich "hračkách", čo vlastním a často  v aute nosím či už snowboard, surf alebo lyže tam bez problémov k tomu prihodím a ešte aj kočík.

A meno už vaše autíčko má?

Nejako prišlo nato, že to je Vitarko. Do budúcnosti by som s týmto autom rada počítala, veď za necelý rok už mám najazdených okolo 12 000 km.

Text a foto: Alena Chorvátová