VIP na dlhých trasách
16.03.2019 20:04
Mladý charizmatický herec Michal Kalafut o sebe, o vodičoch, autách a testovaní nového modelu Peugeot 308 SW
Vyštudovali ste Konzervatórium v Košiciach a hneď na prvýkrát ste sa dostali naVŠMU odbor herectvo. Hneď ste boli členom nejakého divadla alebo to prišlo až neskôr?
Po škole som bol chvíľu na voľnej nohe, no mal som dosť veľa predstavení už počas školy,cca.10 predstavení. Jeden mesiac toho bolo viac a potom zase menej, tak to trvalo asi dva roky až som zakotvil v trvalom angažmán Karola Spišáka v Nitre. Sme také multifunkčné divadlo. Ťahám už 4 sezónu a som spokojný. Divadlo sa prevažne orientuje pre deti a mládež, pretože detského diváka treba vychovávať, ale sú aj predstavenia pre dospelých. Repertoár je rôznorodý. V seriáloch - Záchranári, Panelák, Mesto tieňov, Nevinní, Rodinné prípady som účinkoval a verím, že ešte veľa takých možností príde.
V seriáli Záchranári ste mali takú väčšiu rolu homosexuála. Aké zážitky ste počas natáčania mali možnosť zažiť?
Hral som tam syna záchranára a môj partner bol herec Roman Poláčik, ktorý hral angličana a ja som ho učil po slovensky ako sa povie milujem ťa. Mali sme tam jednu milostnú scénu, kde nás nahých „načapal“ môj otec v posteli. Nastala scéna, že mi išiel dať facku a opakovali sme to asi 6x a režisérka mala ohromnú radosť, lebo to bolo dosť vypäté. Môj záchranársky otec mal dosť veľkú ruku, tak mi takú uštedril a ešte to stupňoval. Poslednýkrát to už bola riadna šupa, že som spadol z postele a na krku mi navrela riadna modrina, že mi ju potom musel upravovať maskér.
Vaše prvé auto bol Ford Escort kombi v bielej farbe, ktorý vám podaroval otec, takže po autoškole ste na ňom jazdili a potom prišlo iné auto?
V autoškole som mal kratší kurz, lebo som už vedel šoférovať a potom som jazdil s otcovým autom a neskôr som kúpil šesťročnú jazdenku Peugeot 407 vo Voderadoch. Presedlával som z jednatrojky do dvojlitrového diesela a bol to neporovnateľný rozdiel v každom ohľade. Dosiahol som vtedy na Peugeote 190km/h, ale nebola to maximálka až neskôr na nemeckých diaľniciach som to dal na 210 km/h. Často jazdím do Nemecka za rodinou, tak si tam užívam neobmedzenú rýchlosť a nemusím sa báť, že ma niekto stopne. Na aute vždy robím pravidelný servis, pretože mám nabehaných 270 tisíc km, čo nie je málo a nikdy ma nenechalo v štichu. Hoci po rokoch mi odišla spojka vzhľadom na množstvo odjazdených km je to ok.
Mali ste s Peugeotom nejakú kolíziu alebo skôr riešite pokuty?
Nemal som žiadnu nehodu a pokuty som mal dve za rýchlosť. Tuším z Ba do NR, keď som tam chodil do divadla na skúšky a bál som sa, že za koľko to bude, keďže týždeň pred výplatou je dlhý. Ráno som sa ponáhľal a za Ba ako je 110 km/h ma už stopli policajti. Nechcel ani riešiť začo, prečo a načo, ale či dám 20 eur, že 10 eur je pre nich a 10 eur pre Fica, keďže bolo pred voľbami. Padol mi kameň zo srdca a zaplatil som. Druhýkrát to bolo nekompromisne už za 50 eur, ale raz ma odtiahli v starom meste, kde bývam. Mám rezidenčnú parkovaciu kartu, ale zaparkoval som večer a nevšimol som si, že to bolo miesto pre mestských policajtov. Ráno som mal ísť na kostýmovú skúšku do SND, ale meškal som, pretože auto som tam nevidel, tak ma to odtiahnutie stálo sto eur.
Zaujíma ma ako riešite v pruhoch na diaľnici v Nemecku rýchlosť, keď vodiči asi jazdia rôznymi rýchlosťami a veľakrát treba asi riadny odhad ohľadom iných vodičov?
Dosť tam musíte pozerať a odhadnúť vzdialenosť auta pred vami, lebo sa rýchlo približujete a musíte sledovať, aby nedošlo k zrážke. Prudké brzdenie nastane, keď napríklad dedko s babkou predbiehajú vľavo a nesledujú spätné zrkadlá a tí čo idú rýchlejšie v dvestovke ako ja, tak majú čo robiť s brzdami. Vždy treba dávať pozor a rozmýšľať za druhých vodičov.
Mali ste iný netradičný zážitok čo len sám život prinesie na dlhých cestách?
Na vianoce z Nemecka som išiel s mojim Peugeotom 407 a bolo veľa áut. Fúkalo, pršalo a ako si tak idem, zrazu mi odpadol stierač z auta. Odstavil som, lebo som poriadne nevidel na cestu a prehodil som si stierač, kým neprídem na benzínku, ale nikde sa mi ho nepodarilo kúpiť a bolo to naozaj nebezpečná situácia. Bol som bezradný, že s jedným stieračom som nakoniec prišiel unavený a vyčerpaný domov.
Okrem Nemecka často chodíte na Floridu, kde tiež máte rodinu a známych. Aké je to tam jazdiť?
V Amerike nedodržujú pravý pomalší pruh, tam treba sledovať tú cestu, lebo vás tam nikto nepustí. Sú tam veľmi dobré cesty i značenie. Policjati nikde nestoja ako u nás, tam musíte ozaj jazdiť nebezpečne, aby vás zastavili. Na jednom festivale som takých policajtov poprosil či sa môžem odfotiť a boli milí, nemali problém.
Precestovali ste Ameriku krížom krážom?
Tá krajina ma fascinuje a s priateľkou sme ju prejazdili kde sa len dalo. Jazdili sme na Ford Mustangu a GPS nás zaviedla do lesa niekde do močiarov, kde nebolo žiadne auto ani signál len bahnistá cestička a nevedel som sa odtiaľ ďalej pohnúť. Po zemi roje pavúkov a chrobákov, z čoho ja mám fóbiu a bál som sa, že zapadneme. Nechcel som vystúpiť z auta, ale vycúval som to a vrátil som sa naspäť. Bolo to desivé, ale teraz na to spomínam s úsmevom.
Tak to sú iné príbehy čo život prináša len netreba stratiť duchaprítomnosť. Aj ste niekde v zahraničí natáčali nejaký film?
S kolegom Braňom Deákom mám veľmi peknú príhodu, keď sme boli natáčať pri Dubrovníku na juhu Chorvátska. Bolo to veľmi spontánne natáčanie na ostrove Hvar, kde Braňo išiel pre svoju lásku akože v seriáli a ja som ju mal obťažovať. Braňo prišiel a tak nastala trma – vrma...pobili sme sa na štrkovej pláži a vtedy som si v tom zápale boja nechtiac rozbil hodinky. A keď sme už išli domov, tak sme zažili totálne upchatú diaľnicu z Chorvátska, že mám dosť tým smerom na cestu autom... na niekoľko rokov.
Ako fanúšik značky Peugeot sa vám páčil nový model Peugeot 308 SW 1.5 Blue HDi EAT8. Očakávali ste všetko to, čo tento model ponúkal a ktorý ste si vyskúšali na bratislavských cestách?
Samozrejme, že 308-čka spĺňala všetko, na čo som zvyknutý a ešte viac. Dizajn modelu bol mimoriadne exkluzívny v bielej perleťovej farbe. Vo výbave VIP Premium je to naozaj Topka... Krásne ledkové svetlá, celá karoséria auta pôsobila exkluzívne a komfortne. Malo to efektné 17″ kolesá, ale za zmienku stojí spomenúť pekný dizajn a najviac veľkorysý priestor v celom aute. Po dobrom nastavení dobre tvarovaného sedadla s bočným vedením som sa cítil pohodlne a v zákrutách ma to ma to vôbec netrmácalo. Automatická prevodovka s označením EAT 8 veľmi dobre preraďovala a volant bol pretekársky a dobre sa držal v rukách. Celkovo bolo riadenie veľmi príjemné. Prehľadná palubná doska nasvedčovala o praktickosti a prehľadnosti, ale ovládanie klimatizácie výlučne cez dotykový displej bol niečím novým. Priestrannosť v aute a obrovský kufor bol najväčším benefitom tohto auta, ale aj kvalitné spracovanie interiéru. Benzínová jednapäťka nemala vôbec problém svižne potiahnúť takýto kolos, v režime šport určite lepšie akcelerovala a bola zvučnejšia ako v režime eko, ktorý je viacmenej na úspornejšie jazdenie. Vynikajúci podvozok sa veľmi dobre správal na rozbitých cestách a žiadne čudné zvuky do auta neprechádzali. Naozaj tichý a úsporný motor. 308-čka je nielen rodinné auto, ale určite aj reprezentatívne pre hocijakého managera či riaditeľa firmy. Pomer ceny k výbave je Peugeot 308 SW výbornou voľbou pre všetkých, ktorí jazdia dlhé trasy a komfortná jazda presvedčí každého, kto, do tohto auta sadne.
Text a foto: Alena Chorvátová
