V znamení leva
11.04.2020 11:19
Spolumajiteľka firmy L´Art de Rado Danka Žofčin o móde, šití rúšok v tejto corona dobe, ale aj o jazdení, cestovaní a testovaní nového modelu Peugeot 208
Pracujete s manželom na sortimente podľa želaní klientov, ktorí sú s vašou prácou spokojní, osobne som sa presvedčila, že je to pravda. Čo všetko je ukryté pod vašou módnou značkou a ako ste sa prispôsobili tejto dobe, ktorá je momentálne ťažká v každej oblasti?
Naša firma začala oficiálne pracovať od roku 2012, ale manžel sa venuje šitiu oblekov na mieru už viac ako 20 rokov. Samozrejme to nie sú len obleky, patria tam saká, nohavice, kabáty a všetko, čo k pánskej móde patrí, vrátane doplnkov. Vývoj módy ide stále dopredu a my sa tomu prispôsobujeme. A keďže obliecť sa naozaj kvalitne nechcú len muži, v poslednom období sme začali naše portfólio rozširovať aj od dámsku módu, ale teraz, v rámci corony ide veľa vecí do úzadia. Ako asi všetky odevné firmy na Slovensku, aj my sme začali šiť rúška, po ktorých je neustále dopyt napriek tomu, že to už robí každý. No tak ako aj pri šití oblekov sa vždy zameriavame na 100% kvalitu, aj teraz sme si povedali, že ušiť „len rúško“ nám nestačí. Zamerali sme sa na kvalitu a som presvedčená o tom, že šijeme najkvalitnejšie bavlnené rúška na Slovensku. Navyše nezabúdajme, že rozhodnutím vlády od 25. marca tohto roku je nosenie rúška na verejnosti povinné! Ako sa najlepšie chrániť sa dozviete cez našu webovú stránku: https://artderado.sk/
Danka, pamätáš si ešte na teoretickú a praktickú časť skúšky, ktorú si robila v autoškole?
Nemala som ešte 18 rokov a musela som na svoje skúšky ešte dva týždne počkať. Potom som ich robila s tými, čo skúšky museli opakovať. V aute so mnou teda boli dvaja opakujúci chalani, inštruktor a skúšajúci policajt. Boli to všetci riadni chlapi a na mňa vyšla akurát jazda v kolóne! Našťastie som to zvládla, no po jazde ma ešte šokovala otázka z teórie. Dúfala som, že ma ako ženu z toho skúšajúci vynechá. No nevynechal, tak som mu musela opísať, ako funguje chladič.... Ženským spôsobom som to nejako vysvetlila, ale to najhlavnejšie je, že som skúšky urobila.
Aké boli potom tvoje prvé začiatky za volantom?
Mali sme vtedy Daewoo Nexia. Prvé jazdy som samozrejme absolvovala výhradne s dozorom, ale potom som to rozbehla vo veľkom. Začala som jazdiť do Trnavy, kde som študovala na vysokej škole. Okrem toho som súťažne tancovala, takže svoje jazdné skúsenosti som zbierala kade – tade, ale do šoférskeho sveta som asi najviac vhupla, keď som robila obchodnú zástupkyňu v jednej firme, kde som mesačne najazdila 5 – 6 tisíc kilometrov. To bola asi moja najväčšia škola v šoférovaní, takže nemám problém ani s dlhými jazdami, ani s jazdou v neznámych mestách. Nenechám sa na ceste len tak niečím vystrašiť.
Máš zo života niečo zaujímavé, na čo sa nedá zabudnúť ohľadom cestovania?
Tých zážitkov je strašne veľa, ale jeden z prvých nezabudnuteľných bolo určite, keď som ako 11- ročná išla s našimi prvýkrát do Chorvátska a boli sme, ako väčšina v tej dobe, pobalení na starej škodovke 120 s prívesným vozíkom. Lenže sme často stáli, pretože nám vyvierala voda z chladiča. Nevedeli sme s vozíkom výjsť ani do kopca a keďže sme išli s dvomi autami, tak nakoniec stodvacinu aj s vozíkom ťahal favorit! Na každom rohu sme stáli a niečo opravovali, čo v tej dobe bolo bežné. Niekde po ceste sme kúpili hadicu a opravili, čo bolo treba. Ani cesta späť sa nezaobišla bez problémov. Prestala sa nám dobíjať batéria a „zábava“ teda pokračovala...museli sme batériu pravidelne meniť a dobíjať v druhom aute (favorite), a keď sme prišli domov, museli sme vyhodiť obe batérie. No hlavné bolo, že sme sa domov úspešne vrátili.
Za čo najčastejšie platíš pokutu?
Našťastie tých pokút až tak veľa nebolo, ale teda, asi všetky boli za rýchlosť. Asi prvýkrát ma namerali na Ružinovskej ulici v Bratislave. Na štyridsiatke mi namerali 62 km/h. Akurát ráno som čítala, že sa zmenila vyhláška, že ak sa v meste prekročí rýchlosť nad 20 km/h, tak je to na vodičák. No a večer ma zastavili policajti. Spýtali sa ma, či viem, čo je nové vo vyhláške, a ja som sa samozrejme tvárila, že netuším. Chceli mi dať najskôr pokutu dvetisíc korún. Bola som vnútorne dosť nahnevaná a nejako to pánovi policajtovi prišlo asi ľúto, lebo nakoniec mi vrátil doklady s tým, že sa mám nabudúce ponáhľať pomalšie. Nechcela som sa zjednávať, bola som s tým stotožnená a nakoniec ma jeho prístup veľmi potešil.
Naposledy som skoro platila pokutu za zlé parkovanie. Bolo to na takej malej bočnej a ešte aj slepej cestičke v Senci. Nebola tam žiadna značka, žiadny prechod pre chodcov ani žltá čiara. Páni policajti sa odvolávali na porušenie nejakej vyhlášky, už si nepamätám, ktorá to bola konkrétne. Naozaj som si nebola vedomá svojej viny, vyhlášku som si na mieste „vygooglila“ a naštudovala. Nič také, o čom páni policajti hovorili som tam nenašla, takže pokutu som nakoniec neplatila, len som sa zbytočne polhodinu zdržala...
Zažila si už školu šmyku? Vieš reagovať pri šmyku na vode alebo na ľade?
Školu šmyku by som si niekedy veľmi rada vyskúšala, lebo na vode som už dostala šmyk a nevedela som ako mám zareagovať. Urobila som hodiny a skončila som v jarku! Nič vážne sa mi nestalo, aj keď auto trošku potrebovalo opraviť. Stalo sa to medzi Topoľčanmi a Hlohovcom, kde bol krátky serpentínkový úsek s ostrými zákrutami a dnes už viem, že v takom momente treba pridať a nie brzdiť. Neskôr som si to zopakovala pri inom šmyku, ktorý som dostala na zjazde z mosta Apollo, keď som schádzala na Einsteinovú a vtedy som pridala rýchlosť a šmyk som ustála.
V rámci loga máte levíkov a v rámci firmy máte ešte aj značku Peugeot. Je to náhoda?
Pri kúpe „pežotiek“ na firmu sme sa nad tým asi nepozastavovali. Kúpili sme dva staršie modely Peugeot 208, ideálne na „behanie“ po Bratislave. Hneď, ako sme ich dali obrandovať, tak nám to docvaklo a odvtedy sú to naše „levíkové autíčka“. Možno to je len náhoda, ale okrem levov v našom logu a ďalšieho leva v logu „pežotky“ som ešte aj narodená v znamení leva. Takže ak to nie je náhoda, tak je to určite osud..... :-)
Text, foto a video: Alena Chorvátová
