V módnom šate
18.03.2017 08:38
Textilná dizajnérka a PR manažérka divadla LUDUS - Daniela Kytková prezradila, ako vníma nový model hyundai i30 a čo všetko zažila na svojich cestách odkedy začala aktívne jazdiť
Daniela, priblížte našim čitateľom vašu prácu trošku podrobnejšie?
Okrem PR aktivít sa podieľam ako spoluautor scénografie a autor kostýmov niektorých projektov nášho divadla LUDUS. Naposledy som robila kostýmy v predstavení Džungľa, v ktorej účinkuje vyše dvadsať hercov. Predstavenie je plné akrobacie a intuitívnych hudobných nástrojov a múdrych posolstiev. No a v máji budeme mať ďaľšiu premiéru novej inscenácie od Ionesca, kde budem opäť autorsky spolupracovať pri návrhoch a realizáciii divadelných kostýmov.
To je zatiaľ všetko vo vašom portfóliu?
Momentálne moje záujmy sa delia medzi divadlo a deti. Vyučujem vo Výtvarnom ateliéri v Devíne, ktorý je na princípe ZUŠ-ky. S kolegyňami sa venujeme sa výtvarnému vdelávaniu malých detí, učíme ich estetike, kompozíciám, výtvarným principom a technikám. Angažujem sa aj ako návrhárka kostýmov v charitatívnej pomoci pre Červené nosy. Predtým som pracovala v UĽUVe ako kurátorka výstav pre súčasný dizajn a stále s nimi externe spolupracujem. Koncom marca ma čaká jedna výstava súčasného dizajnu inšpirovaného tradičným slovenským remeslom. Je vyhlásená súťaž Kruhy na vode, kde umelci z celého Slovenska prihlasujú svoje dizajnérske výrobky a po vyhodnotení sa najúspešnejšie práce prezentujú na výstavách po celom Slovensku.
Ako ste zvládali spojiť vašu prácu s deťmi, keď boli malé. Mali ste aspoň auto, ktoré vám uľahčovalo premiestňovanie?
Tak to je pravda, že som zostala sama s dcérami bez auta a bez šoféra a hoci som mala vodičák, tak som dovtedy vôbec nešoférovala. Neskôr som bola nútená si urobiť štyri kondičné jazdy v autoškole a hneď na to som si išla kúpiť najmenšie auto, v ktorom sa nebudem báť šoférovať. Z druhej ruky som si kúpila Opel Agila, sadla, vyštartovala a odvtedy jazdím... Do kufra som dala jednu tašku, dve deti a boli sme vybavení, na diaľnici som išla v rýchlosti 160 km/h! Potom prišla veľká Mazda 5, kde už boli opierky, stolíky, veľa priestoru a všetky tri sme sa cítili ako kráľovny! A teraz mám benzínovú Toyotu Auris, na mesto mi to stačí, no už rozmýšľam, že by som kúpila niečo úspornejšie.
No a teraz jeden príbeh s jedným z vašich áut?
S Agilou som bola riadna frajerka! Myslela som si, že sa všade zmestím s malým autom, ale daň za parkovanie bola, že som mala všetky späťáky poškriabané, lebo som sa chcela úplne všade zmestiť. Stĺpiky, múriky som nikdy neriešila, dôležité bolo, že som zaparkovala...
Čo vás takú pokojnú ženu a vodičku vie občas nahnevať?
Nemám rada večne neptrpezlivých vodičov, ktorí vytrubujú a frflú. Viem, že sú dnes ľudia vystresovaní, ale v prvom rade by mali byť slušní, chýba ohľaduplnosť a gentlemanstvo voči ostatným vodičom. Naopak čo ma teší, že aj keď mnohí nadávajú na vodičky, tak od mnohých mužov dostávam poklonu, že viem dobre jazdiť.
Sú potom iba samé dobré vodičky ako vy?
Podľa mňa v dnešnej dobe sa ženy za volantom vyrovnajú mužom. Možno moja mama a jej rovesníčky nevedeli šoférovať, ale táto generácia žien už nemá problém, jednoducho sa to už vyrovnáva. Dnes je už normálne, že vidím vystupovať malé útle žienky z obrovských áut.
Ako vnímate jazdenie mimo Slovenska?
Často jazdím za priateľom do Rakúska a vidím ten rozdiel vo všetkom, ale aj v dodržiavaní predpisov. Tam majú väčší rešpekt pred policajtami, nedovolia si hocikde parkovať, aj pod lesom stoja len na vyhradených miestach, ale u nás ľudia zastavia, kde sa im páči. Jednoznačne sú u nich lepšie cesty v hocijakej zabudnutej dedinke ako u nás.
Trafíte všade, kde sa ocitnete alebo používate technických pomocníkov ako je navigácia?
V Taliansku ma navigácia neposlúchala a ja som sa ocitla tretíkrat v tom istom tuneli...musela som zastaviť, resetovať navigáciu a nakoniec sme sa odtiaľ nejako dostali. Všade malé úzke, kamenné cestičky a keď som zbadala semafór, tak som prudko zabrzdila. Dievčatá vzadu pili z fľaše a následne sa tá fľaša ocitla pod mojimi nohami a nevedela som poriadne zabrzdiť. Tak silno som zatlačila, že som trošku ťukla do motorkára predo mnou. Vytiahla som fľašu, ospravedlnila sa, ale odvtedy žiadne fľašky voľne pohodené na sedadlách nemáme.
Vyžaruje z vás zaujímavá charizma a verím, že žiadny policajt vám pokutu ešte nedal alebo sa mýlim?
Jednej pokute som sa neubránila, keď som vošla tam, kde sa nemá, lebo vodič predo mnou s tým nemal problém, tak som ho nemala ani ja! Bol tam zákaz a tak bola pokuta ako vyšitá, ale stalo sa, že dvakrát som obmäkčila policajta za rýchlosť. Snažím sa byť slušná a priznám aj to, čo som neurobila. Trikrát ma odtiahli, pretože v centre mesta, kde bývam je problém parkovať. Dosť často krúžim a tak sa stanú aj nepríjemné chvile. Dokonca aj susedia radi nahlasujú, ak zle parkujem, takže to nepoteší, keď si na druhý deň auto nenájdete.
Kórejské autá je na cestách vidieť čoraz viac a vy ste si vyskúšali nový model Hyundai i30 1,4 T-GDi . Ako to vnímate z vášho pohľadu?
Mne sa páčia kórejské autá a Hyundai i30 ma očaril v módnom hnedom šate, peknou prednou maskou s mačacími očami, nárazníkom vo farbe karosérie, bezkľúčovým otváraním a štartovaním, čo je ideál pre ženu, ktorá má množstvo vecí v kabelke a nemusí z nej neustále kľúč vyťahovať...len sa dotkne kľučky na aute, stlačí gombík a štartuje. Vo vnútri bolo dosť miesta...poháriky, praktické úložné priestory, v kufri bolo dosť miesta, že úplne postačoval priestor. Dobre sa sedelo na elegantných sedadlách v kombinácii koža-textil s efektným štepovaním. displej bol veľký a prehľadný. Ovládanie na volante super, informácie o vozdle, aj výbava bola bohatá, nechýbalo elektrické vyhrievanie sedadiel, volantu, čo ja mám v zime furt ľadové ruky, potom navigácia, kovové pedále či balík asistenčných systémov. Očaril ma 7-stupňový automat a už nič iné nechcem! Adaptívny tempomat bol pre mňa novinka a pri predbiehaní som registrovala mŕtvy uhol...mala som vyhodenú smerovku a už mi pípalo, že pozor, máš tam auto. Jednaštvorkový benzínový motor pekne ťahal a pri predbiehaní vystrčil pazúriky. Úžasné auto pre mňa a moje dcéry, či rodiny, ktoré chcú byť in, ale aj staršie páry, ktoré už vychovali deti a chcú si užívať cestovanie za zážitkami.
Text a foto: Alena Chorvátová
