Úplne iný vesmír
07.09.2019 09:01
Režisér Nikita Slovák o svojej režisérskej práci, kedy si robil vodičský preukaz, prečo má rád malé autá a ktoré autá majú budúcnosť v jeho očiach...
Možno o vás málokto vie, že ste začínal ako moderátor Žilinského lokálneho rádia, kde ste mali vlastnú reláciu a tak by sme mohli pokračovať ďalej, ale za svoj život ste odviedli veľa tvorivej práce, tak to skúste povedať v skratke čitateľom nášho magazínu?
Režijne sa už dlho pohybujem na našom umeleckom trhu...niekoľko rokov som režíroval Krištálové krídlo, a množstvo iných vecí ako je muzikál Príbeh ulice 2, spolupráca v muzike s Mariánom Vargom, Janou Kirschner, Richardom Mullerom....písal som veľa scenárov k divadelným hrám, dokumentárnym filmom či tvorbe videoklipov. Nedávno som dokončil dokument s Jurajom Jakubiskom pod názvom Farebné kamene a veľa iných zaujímavých projektov, ktoré robím vždy inak ako ostatní, pretože som svojou prácou špecifický. Rôznorodosť mojej práce ma uspokojuje.
Prázdniny končia, dovolenky tiež a september je už spojený s každodennou prácou. Je to tak aj u vás?
Hlavnú prácu mám presne tak ako skoláci od septembra do konca júna a potom dva mesiace oddychujem. Takže začne mi projekt s olympionikmi, ktorý sa volá „Dotkni sa hviezd“ a režijný projekt - vedecké oceňovanie osobností. Potom mám rád špeciálne eventy pre ľudí, ktorí to vedia zaplatiť. Takto som robil event s ľuďmi, ktorí boli z cirkus Soleil a snažím priniesť to, čo tu nie je....čiže exkluzivitu.
Je nezvyklé spovedať ľudí ako si ty, ktorí si dosť neskoro robili vodičský preukaz. Je to aj pre mňa niečo nové, ale o to zaujímavejšie aké boli tvoje začiatky za volantom?
V autoškole som bol najstarší, nejako som sa do toho nehrnul, pretože som aj ekológ a nebol čas. Pamätám si, že sme boli poslední s Rasťom Piškom a Janou Kirschner, čo sme si robili vodičák.
Napriek tomu, že môj otec bol vodič autobusu a už ako 9 - ročný som vedel šoférovať, tak som sa dosť neskoro odhodlal, keďže pracovné povinnosti ma do toho dotlačili. Za deň som mal štyri prenosy a každodenné porady v STV, tak jednoducho som už musel začať jazdiť.
Kúpili ste si väčšie auto, aby ste tam pomestili veľa vecí?
Začal som rozmýšľať inak a to, že, kde budem parkovať a či sa všade zmestím. Kúpil som si to najmenšie auto ako sa dá a to bol jednolitrový smart. So županom Ďurom Drobom, mame toto isté auto a sme spokojní. To je také auto do vrecka a dokonca som si ho dal poupravovať, aby bolo rýchle. Mám to vytunené na 90 koní, ale to neznamená, že sa mi nepáčia krásne komfortné autá ako bol testovaný Renault Talisman, čo bol úplne iný vesmír...
Ako automobilový fanúšik máš rád relácie o autách?
Top Gear rád sledujem. Ozaj, mal som možnosť sa v Prahe previezť vo Ferrari ako spolujazdec. Priznám sa, že som bol po riadnej žúrke a bolo mi strašne zle. Aj som hrozil tomu bohatému majiteľovi, že vystúpim, keď pôjde tak nebezpečne rýchlo. Nebol som vtedy na to ešte pripravený, mal som iba mesiac vodičák, ale adrenalín to bol riadny, že na to nikdy nezabudnem.
Dlhšie trasy so smartom sa dajú absolvovať a čo policajti, keď ťa s takým maličkým autom zastavia?
Niekoľkokrát som bol v Prahe a jazda bola v poriadku. Za rok a pól som najazdil 30 tisíc kilometrov bez nehody a ťukesov a naozaj nemám obavu ísť s tým auto hocikde. Je pravda, že ma raz zastavili policajti a nevedel som čo chcú, tak som si myslel, že je to podobne ako v USA a vystúpim z auta a dám si ruky na kapotu. Išiel som z Dolných Honov ako je tá pumpa a niekoľko kilometrov išli stále za mnou. Myslel som, že ma chcú predbehnúť, tak som im urobil miesto a prišiel som do druhé pruhu. Videl som blikačky, ale neriešil som to a nakoniec ma predbehli a ja som vystúpil a dal tie ruky na kapotu. Veľký smiech, či som v Amerike, ale asi som ich pobavil, lebo sa pýtali, čo robím a keď som povedal, že som režisér, tak mi dali menšiu pokutu asi 20 eur. Na toto ma v autoškole nepripravili.
Zabudli sme dodať, že tvoj smart je vlastne kabrio a to je možno lákavé a romantické pre mnoho žien?
Tak áno, niektoré ženy by sa chceli dobre vydať a myslia si, že keď som režisér, tak si žijem dobre, na vysokej nohe a čakajú iný mercedes... ale keď zbadajú smarta, majú rôzne pohľady, tak im prízvukujem, že tiež sedia v mercedese, ale menšom, no a okrem toho mám aj viac iných kvalít. Dám dolu strechu, ale aj tak vidím ten prekvapený výraz tváre, že čo to mám za auto...nechápu, ale ja si jazdu vždy užívam aj s mojou dcérou, ktorá to na rozdiel od mnohých dám chápe.
Možno kontrastom k tvojmu malému autu je, že veľa žien jazdí na veľkých SUV-čkách...čo na to hovoríš i na to, aké ženy si stretol na svojich cestách?
No neviem či je Bratislava safari, ale toľko veľkých áut a veľa žien za volantom, tka ma napadá či aj preto nie sú tie cesty rozbité...no a vynikajúcu kamošku šoférku mám Katku Jesenskú, ktorá naozaj vie dobre jazdiť. Niektoré ženy sú pomalšie na môj vkus, ale všetkým som zatiaľ veril, čo ma viezli. Odkedy šoférujem, tak mám skúsenosť, že ženy radi kibicujú do šoférovania a skončia až zastavením a parkujú väčšinou dopredu. Hlúpe nehody nemajú ako muži, také tie z frajeriny, to ženy nerobia. Chlap pred chlapom má túžbu ukazovať sa, súperiťa nedodržiavať rýchlosť.
Čo pohľad na elektrické autá alebo autá s hybridnou technológiou?
Párkrát som išiel na čisto elektrickom aute a prerátal som si to, koľko to musí vyrobiť elektriny a musím priznať, že sa mi ten benzín zdá prijateľnejší voči prírode. Hybrid je určite v tomto smere lepší, že sa tam tá batéria dobíja a je to kombinované s benzínom. Úplne najviac som asi za vodíkový pohon! Samo o sebe je také auto - vodíková elektráreň a funguje to tak, že sú to v podstate kusy zliatiny, ktoré medzi sebou udržiavajú ten vodík, ktorým prebieha proces, akoby bola elektráreň v aute. Vodík tie guličky udržuje a po nejakých nabitiach tie guličky sa musia roztaviť a znovu vyrobiť a tým obnoviť proces. Je to veľmi drahé a skúšobne sa to používa v Nemecku, tam je budúcnosť tejto technológie. Na jednu náplň vodíka sú autá schopné prejsť 2000 km. U nás to vidím tak o 10 - 15 rokov, kedy sa začnú autá vyrábať sériovo.
Text a foto: Alena Chorvátová
