Učila som sa parkovať a jazdiť na Mercedese…
20.08.2022 20:06
Herečka Alexandra Trávniková zdedila rodičovské auto, podelila sa s nami o jazdné skúsenosti na našich cestách, ale aj v zahraničí, ako rozbila spätné zrkadlo a z čoho máva stres za volantom. Jazdí na éčkovom Mercedese a pre náš časopis otestovala elektrickú novinku Mercedes EQB.
Saška, nie si zatiaľ v žiadnom trvalom angažmán, ale hosťuješ napríklad v SND v predstavení Ruské denníky v réžii p. Romana Poláka, kde hráš v dvoch postavách. Divaci ťa môžu na JOJ-ke vidieť aj v seriáli Nemocnica. V akom zaujímavom projekte ťa ešte uvidíme?!
Všetko je pravda a momentálne sa natáča piata séria tohto seriálu. Hrám tam sestričku Maju, ktorá tam trošku zapletie vzťahy. Okrem toho chodím na kastingy, robím reklamy, a venujem príprave na herecký život. Zaujímavou zmienkou je aj predstavenie, ktoré sme urobili ešte na škole pre nepočujúceho diváka, celé je to v posunkovom jazyku. Snáď sa nám podarí v septembri toto predstavenie znovu uviesť na dosky, akého divadla zatiaľ zostáva otázkou.
V 18-tich rokoch si si urobila vodičák a potom si zdedila rodičovské auto, na ktorom si naberala jazdné skúsenosti až kým sa stalo nepojazdným. Ako to všetko prebiehalo?!
Doma sme boli naučení, že všetci musíme mať vodičák a ja som dostala od maminy putovné auto Daewoo Matiz, na ktorom sa naučili všetci jazdiť, od sesternice až po mňa. Prišla som do Bratislavy a chcela som ho dať zošrotovať, lebo už mal nabehaných pekných pár kilometrov. Akurát otvárali jednu pizzeriu, tak ho odo mňa kúpili za sto eur. Hneď sa im pokazila prevodovka a museli ju dať opraviť. Nakoniec som sa dozvedela, že na ňom ešte dokázali urobiť okolo sto tisíc kilometrov. Nakoniec ho však dorazil konár počas búrky.
Viem, že ešte máš od tatina éčkový Mercedes, ktorý máš tuším päť rokov ak sa nemýlim?
Áno. Je to starší model z rok 2002 a naučila som sa na ňom dobre jazdiť a parkovať, keďže je veľké. Vážnu búračku som s ním nemala, len som ho oškrela, keďže nemal cúvaciu kameru a ja som to dobre neodhadla. Išla som do úzkej uličky, neprispôsobila som jazdu v premávke a rozbila som spätné zrkadlo. Potom mi niekto pokrčil prednú špézetku…asi guľou. Mrzí ma, že nenechal žiadny kontakt. Chodila som vtedy do školy, takže opravu zaplatil ocino. Ale ja mu to raz všetko vrátim.
Neplatila si ešte pokutu, ale bola taká chvíľa, že si si myslela, že ju možno dostaneš?
Pamätám si, že sme išli spolužiakovi na svadbu na Moravu na dvoch autách. Po svadbe sme ostali šiesti, lebo jedno auto odišlo bez jedného pasažiera. Váhala som, pretože som veľmi zodpovedný človek. Veľmi som sa bála pokuty, ale nechcela som ho tam nechať. Tá cesta bola stresujúca, no našťastie všetko dobre dopadlo a šťastne sme pricestovali domov bez pokuty.
Mávaš niekedy stres za volantom?
Moja mamina niekedy zvláštne reaguje, keď šoférujem. Kričí že mám brzdiť, ale ja tú červenú na semafóre dávno vidím. Je temperamentná a často panikári alebo zhíkne a ja sa z jej reakcie skôr zlaknem. Vtedy som ako na ihlách. Ale zvykla som si. Na druhej strane ju musím pochváliť, že je dobrá vodička, ako všetci z mojej rodiny. Paradox je, že, keď mamina príde do Bratislavy, tak mi podáva kľúče od auta, lebo nie je zvyknutá na premávku vo veľkomeste.
Bola si vykoľajená z dopravného systému v inej krajine alebo si bola milo prekvapená?
V Anglicku som bola zmätená už ako chodec a nevedela som, po ktorej strane mám chodiť a nie, aby som tam jazdila na opačnej strane. Pre istotu som tam radšej nešoférovala. Najviac sa mi páči ako jazdia talianskí vodiči pre ich temperament, ktorý mi je sympatický. Nie sú agresívní aj keď trúbia, cítim sa tam bezpečne. Baví má ich mentalita a za volantom sú vždy vysmiaty.
Text, foto a video: Alena Chorvátová
