Turbo je skvelá vec!
09.11.2019 12:01
Mladá speváčka a fanúšička značky Suzuki - Veronika Strapková ukázala svoj svet spoza volantu a dozviete sa, či je technicky zdatná napríklad pri výmene kolesa :)
Minulý rok ti vyšiel album a kedy plánuješ ďalší?
Ahoj! Práve teraz jeden nahrávam. Je to dlhý proces, ktorý trvá cca. jeden rok. Momentálne som v štádiu skladania a keď sa všetko zloží, tak sa to potom všetko nahrá a dotvaruje. Viem, ale, že už onedlho vyjde prvý singel z albumu a bude sa volať "Neverím". Na budúci rok mi vyjde nový album a okrem toho nahrávam a robím klubové koncerty s raperom Opakom.
Na naše stretnutie si meškala a prezradíš mi z akého dôvodu?
Áno, mrzí ma to. Zablokovali mi auto, pretože bývam na takej ulici, kde sa parkuje pri ceste a tá je dosť široká, aby za vašim autom ešte niekto na chvíľu zastavil. Niekedy, ale tak zastavia že vodič opustí auto a nenechá ani info kam šiel. Tak som toho vodiča, ktorý ma takto zablokoval, hľadala po štyroch obchodoch, kým som ho chvalabohu našla. Snažím sa riešiť to v pokoji a tak sme to vyriešili. Už sa naučil parkovať ako má. Aj keď teda ja som kvôli nemu meškala.
Spomínala si, že po 15 - ročnej fabii si si kúpila Suzuki Vitaru S. Prečo si sa tak rozhodla?
Moji rodičia majú radi japonské autá, lebo majú dobré motory. Majú doma Toyotu, ktorá sa mi zdá fajn a tak ma inšpirovali vybrať si medzi japonskými značkami. Rozhodla som sa vyberať na základe - pomer, cena, kvalita. Vyšla mi Suzuki Vitara S, pretože je výkonnejšia ako klasická Vitara. Spĺňala všetky parametre, ktoré som očakávala. Dokonca ma potešila cúvacia kamera a adaptívny tempomat. Aj dizajn sa mi páčil. Mám ju už dva roky a najazdených 45 000 km. Mojou podmienkou a dôvodom výberu práve tejto športovejšej verzie klasickej Vitary bola bezpečnosť. O čo ľahšie auto dokáže zrýchliť, aj z nižších rýchlostí a otáčok, o to bezpečnejšie pre mňa je. Najmä pri nečakanom predbiehaní alebo vtedy, keď človek potrebuje reagovať. Predtým som mala fabiu a zaberala, až keď som šla nad 100km/h a mala rada vysokootáčkový režim. Ak som chcela zo 70-tky predbiehať, dala som pedál na podlahu a nestalo sa nič. Vždy som musela výrazne podradiť a aj tak to nebolo ono. Turbo je v tomto super vec. Na 2000 otáčkach citeľne zrýchli a neviem si to na mojej Vitare S vynachváliť.
Na Suzuki máš najazdených 45000 km ale celkovo cez 200000 km. Viem o tebe, že si nemala nehodu, čo je skvelé, ale povedz mi, ako si na tom s pokutami? Už si platila za nejaký dopravný priestupok?
Och to áno. Platila som za rýchlosť a za parkovanie. Aj ma odtiahli do Petržalky. Ako mladá dvadsaťročná som jazdila rýchlejšie, chcela som byť schopná vodička a vtedy mi bol vzorom moj otec. On jazdí športovo a má úžasný odhad na vzdialenosť a ja som chcela, aby mal pocit že som mu podobná. A tak som vtedy dostala zopár pokút, čo mi vzhľadom na fakt, že som študovala, dosť obmedzilo rozpočet.. Tak som sa naučila jazdiť podľa predpisov a hlavne sa snažím dávať pozor, keď prší alebo je zima. Najmä v zákrutách a preto nechcem riskovať.
Žila si chvíľu aj v Anglicku, kde si jazdila na svojom aute. Zaujalo ma, ako si spomínala, že policajti tam vôbec nečakajú pri ceste, aby "námatkovo" kontrolovali ako u nás, ale iba vtedy, keď je nehoda. Vtedy dajú fúkať a všetky tie veci s tým spojené...
Je to tak, ale ak prekročíte rýchlosť na diaľnici alebo tam kde merajú, tak vám domov pošlú fotku s pokutou a šek. V Anglicku som sa až po dvoch mesiacoch odvážila sadnúť za volant. Naprv som tam nemala auto, tak som si fabiu s rodičmi odšoférovala zo Slovenska do Anglicka, aby som mala na čom jazdiť. Vodiči tam jazdia na opčnej strane, môj mozog si postupne zvykal odkiaľ išli autá a ako sa mám správať v kruhových objazdoch, ktorých tam majú neurékom. Učila som sa podľa áut, čo išli predo mnou. Po roku, keď som prišla domov, tak sa mi stalo, že som sa autu vyhla doľava, pochopiteľne na mňa vodič protiidúceho auta zatrúbil a hneď som si to uvedomila.
Máš skúsenosť s jazdou na motorke alebo iba ako spolujazdec?!
Rodičia mi kúpili motorku Keeway Hurikan, keď som mala 15 rokov. O rok neskôr som si spravila preukaz na “125-ťku” ale už mi ostala iba táto. Jazdila som na nej najmä v lete a na jar, keď som chodila na doučovania z matematiky a celkovo po meste. Aj som sa na nej šmykla a padla na kamienkoch, ktoré boli na asfalte. Odlomila som brzdu, nemalo to spojku, bol to automat. Pamätám si, ako som išla do Šale rýchosťou 30 km/h asi hodinu a štvrť. Tatino mi to potom prerobil, aby som na nej jazdila rýchlejšie asi na 70km/h. To sa dalo takto odblokovať, keď už mala najazdených niekoľko kilometrov. Bola to sranda. Neskôr keď som mala svoju zdedenú fabiu už som Keeway predala. Nechcela som jazdiť. Bavilo ma to, ale pripadá mi to nebezpečnejšie ako auto a preto som sa motorky vzdala .
Ako si na tom s technickými požiadavkami pri údržbe automobilu. Vieš si napríklad vymeniť pneumatiku?
Koleso si vymeniť viem, lebo ma to naučil otec. To som musela v zime meniť všetky štyri pneumatiky spolu s ním, aby mal istotu, že ak dostanem defekt, nebudem úplne mimo. Už si ich, ale nemením. lebo on sa o mňa boji a stále mi to musí celé prezrieť a dotiahnuť, aby mi neodletela matica a neuvoľnilo sa koleso. Na fabii som mala “šusdefekt” na diaľnici, naštastie tam bol odstavný pruh. Bolo to za Bratislavou a mňa čakala cesta do Žiliny. V aute som mala len dojazdovú rezervu. Tatino mi prišiel urobiť servis a dal mi svoje auto. Ak by sa to stalo v strede diaľnice, bála by som sa to sama opravovať. Je to nebezpečné, ak by nebolo na blízku odpočívadlo. V aute si viem doliať tekutiny ako je kvapalina do chladiča alebo do ostrekovačov.
Text a foto: Alena Chorvátová
