Transformer
26.05.2018 13:42
Dramaturg a režisér Ivo Hlaváček, taktiež syn známeho herca a zabávača Olda Hlaváčka...Humor, autá, testovanie Hondy Civic a rôzne historky sa dočítate v našom magazíne
Pracujete 11 ako dramaturg v Slovenskej televízii, ale popri tom máte oveľa viac aktivít. Veď nám trošku priblížte kde všade vás môžeme vidieť?
Som v RTVS, ale robím aj individuálne projekty a som stálym členom MUFUZY. Aj tam pôsobím ako dramaturg, pretože robíme s umelcami programy na kľúč pre obce, mestá. Je to určené nielen pre dospelých, ale aj pre deti, ktoré si zahrajú futbal s profesionálnymi futbalistami. Ukazujú deťom ako sa má hrať správne futbal, ale nezabúda sa ani na cvičenie s mamičkami. Všetko je sprevádzané spevom, hudbou, tancom a čerešnička na torte je tombola o polnoci.
MUFUZA je team, ktorý tvoria známi herci, moderátori a športovci s veselou dušou, ale určite máte aj iné ešte zaujímavé programy?
Okrem toho hrávam divadelné predstavenie /politická satira/ s Kopytovcami pod názvom Predsedovia. S otcom chodíme po Slovensku s programom Retro. Sú to zábavné scénky...na výpomoc si voláme hercov a spevákov. Na jeseň sa bude robiť divadelné predstavenie, ktoré je pod záštitou umeleckého šéfa divadla Teatro Wüstenrot Ruda Geriho a som rád, že oslovil práve mňa. Bližšie o tom ešte nebudem hovoriť, ale máte sa na čo tešiť.
Mnohí z mužov nás ženy zatracujú, že nevieme jazdiť a počas šoférovania sa venujeme mnohým iným veciam len nie poriadnemu šoférovaniu. Vidíte to nápodobne?
Je to individuálne, ale je pravda, že stretávam na cestách také ženy za volantom, ktoré v jednej ruke držia cigaretu alebo mobil, na kolenách majú položený tablet no a samozrejme sa ťažko sústredia na šoférovanie. Nemám rád, keď nedodržujú odstupy od áut, ale to robia aj muži a to lepenie a pozeranie do kufra naozaj neznášam ako aj zabúdanie šoférov na blinkre...naozaj neviem odhadnúť, kam chcú odbočiť. No a agresori na cestách väčšinou jazdia vo veľkých a drahých autách.
Máte odjazdených veľa kilometrov za volantom a preto neverím, že ste nemali nehodu, ktorá je hlavne v dnešnom hektickom dopravnom svete na každodennom poriadku...
Podarilo sa jednému človeku nabúrať do mojej obľúbenej Kie Sephie. Auto potom muselo ísť do servisu. Vinník mal auto z požičovne, takže kým sme sa stretli v poisťovni na obhliadke, tak to trvalo skoro rok. No to som mal dosť nervy, ale nakoniec to dobre dopadlo. No a ešte do mňa nabúrala jedna pani na električkovej trati. Chcel som to odparkovať ďalej, aby sme mohli čakať na policajtov, keď v tom ona s partnerom nasadli do auta a zdrhli preč. Ako z neba sa objavili policajti a našťastie ich dobehli. Ani neviem ako ta pani dopadla, lebo nafúkala 3,4 promile. Dal som opraviť auto a ďalej som sa nestaral, ale jedno viem, že alkohol za volant nepatrí.
Známy otec, známy syn a policajti potom zábavnou formou vám pokuty za priestupky asi znižujú ako sa len dá, že?
Policajtov si nesmierne vážim a neviem pochopiť, že stoja tam, kde nemajú stáť, ale keď ma zastavia za dopravný priestupok, tak väčšinou bývajú zhovievaví a milí. Dokonca sme sa neraz nasmiali, ale platil som pokutu aj v korunách, lebo som si nevšimol Stopku! Pani policajtka ma zastavila, že som nedal prednosť v jazde. Roky som tadiaľ chodil, no nikdy som si tu značku tam nevšimol, takže som mal zaplatiť 2000 korún! To bola moja mesačná výplata a vtedy som akurát išiel kupovať do Ikey stoličky a stôl. Mal som tú čiastku pri sebe, tak som jej dával peniaze. To ju tak zaskočilo, že som chcel zaplatiť, tak ma pustila s tým, že mám niečo kúpiť pre deti. Tak som kúpil to, čo som chcel. /úsmev/
Ozaj, lezú vám motorkári na nervy v tomto období, keď ich je na cestách čoraz viac?
Desím sa leta, lebo nastupujú muchy, komáre, kliešte, osy a motorkári...no a niektorí sa strkajú, jazdia arogantne, ale nie všetci...V Taliansku som robil pomocného kuchára a jazdil som tam na škodovke 125. Bolo teplo, ranné kolóny a mal som frajersky vyloženú ruku z okna. Zrazu som mal hlien, ktorý som odpľul rovno do tváre motorkára, pretože mal zdvihnutý štít na prilbe. Hovoril po nemecky no a keď mi začal nadávať, tak som zastavil a on sa začal biť. Našťastie sa ma zastal vyšportovaný talian, ktorý mu takú „natiahol“, že spadol. Oni sa tam začali hádať a hašteriť, tak som nenápadne nasadol do auta a odišiel preč.
No tak to je gól...ako ste obišli bez ujmy na zdraví. Tých historiek asi máte habadej, tak dajte ešte nejakú...
Raz mi po predstavení chalani z MUFUZY vzali kľúče od auta a Stano Gális sa nechal zo srandy zavrieť do môjho kufra. Herec Robo Halák mi potom kľúče hneď vrátil na miesto, tam kde boli. Odchádzal som zaniesť kostýmy do auta a zrazu sa z kufra vydral strašný zvuk až som odpadol...normálne museli zavolať sanitku, lebo som dostal stisnutie srdečného svalu či čo...vraj zástava srdca. No prišli záchranári a nakoniec sme sa opili, keďže som prežil...
Váš otec Oldo Hlaváček bol s Ivanom Krajíčkom veľkí kamaráti a kolegovia. Boli aj oni dobrí šoféri?
Veľa som s nimi jazdil a obaja boli dobrí vodiči, pretože veľa jazdili po Slovensku a ľudia ich humor mali radi. Otec ešte dnes, keď má 84 rokov, tak stále šoféruje a veľmi dobre. Dúfam, že som to po ňom zdedil a tiež budem do vysokého veku v dobrom zdraví šoférovať.
Vráťme sa k testovanej Honde Civic, ktorá dostala jednašestkový naftový motor (1,6 i-DTEC) Oplatilo sa trpezlivo čakať na tento diesel, lebo tento model je absolútne úsporný a v meste priam ideálny spoločník...ako sa vám pozdával tento japonec?
Ja im vravím šikmooké autá a mám s nimi veľmi dobré skúsenosti, lebo japonci sú pedanti a sú precízni. To platí aj pri tomto modeli. Dizajnovo je to sexy auto, ale viac sa mi páči vo vnútri. Aj som sa vcelku zmestil pohodlne do sedadla a nič ma netlačilo. Som rád, že sedačky neboli kožené, ale čalúnené, to mám radšej ako lepivú kožu. Výborné sedenie a pohľad na palubovku bol v poriadku. Zoznámil som sa s budíkmi na palubovke mierne otočenými na mňa, tak som sa stotožnil so všetkým čo tam bolo. Prehľadnosť bola na mieste a priestoru tu bolo nadostač aj vzadu. Pre štyroch ľudí je to ok. Úložný priestor vyhovujúci, hneď som si mal kde dať fľašku s vodou. Motor bol tichý a odhlučnený tak, že nijaké šramoty vo vnútri nebolo počuť. No benzínový motor by mal asi lepší odpich, ale na diesel to bolo vcelku dynamické. Za to spotreba okolo 5,0 l/100 km bola vynikajúca asi aj vďaka ekonomickému režimu. Dobrý podvozok, dobré jazdné vlastnosti a celkovo pôsobil Civic na mňa moderne až futuristicky...možno mi Civic trošku pripomínal transformera, veď aj toho vyvinuli japonci, preto sú jednotkou na trhu.
Text a foto: Alena Chorvátová
