Tanec na cestách
19.08.2023 20:32
4 – násobní majstri Slovenska v štandardných tancoch Simona Brecíková a Matteo Cicchitti si urobili čas pre nás a porozprávali, čo ich najbližšie čaká, ukázali rozdiel v dopravných pravidlách na Slovensku a v Taliansku. Ako „pokrstil“ Matteo svoj Citroen C3 a obaja nám povedali svoje dojmy a postrehy vo videách na nový plug-in hybrid Citroen C5 Aircross
Simi, podarilo sa vám vybojovať s Matteom finálové miesto na Majstrovstvách Sveta a Európy profesionálov v rokoch 2021-22. Ako to celé medzi vami začalo?
Spoznali sme sa cez našich trénerov, po niekoľkých skúškach sme sa rozhodli spolu tancovať, zbalila som si 2 kufre a odsťahovala som sa do Talianska, kde sme žili posledných 11 rokov. Najprv sme sa hľadali, boli sme taký sever a juh a chvíľu nám to trvalo, kým sme prišli ku kompromisu a našli sme si k sebe cestu. Mentalita, zvyky a životný štýl boli úplne odlišné. Teraz sme sa presťahovali na Slovensko a našu súťažnú kariéru sme ukončili. Momentálne sa venujeme už len trénovaniu detí, ktoré momentálne pripravujeme na vrcholové súťaže. Teraz na jeseň nás čakajú Majstrovstvá sveta, ale aj Európy v štandardných tancoch v rôznych vekových kategóriach. Okrem toho som tancovala v dvoch ročníkoch Lets Dance s Michalom Kovačičom a s Victorom Ibarom.
Si aj podnikateľka a máš svoju značku po celom svete. Nemýlim sa? Je to pravda?
Značku SDF dancewear som založila pred 7 rokmi a musím povedať, že modely sama navrhujem, som pri tvorbe a následne ich dávame vyrábať. Oblečenie už bolo odoslané do viac ako 20 krajín sveta, medzi ktorými je USA, Južná Korea i Malaysia. Odmalička som s mojou maminou vytvárala tanečné šaty pre mňa na tréningy a súťaže. Táto vášeň sa nakoniec pretavila do môjho zamestnania.
Prišla si do Talianska a na akom type auta ťa vozil Matteo. Požičal ti jeho auto?
Prišla som do Talianska a Matteo mal vtedy Citroen C3, také malé šikovné autíčko na parkovanie a dalo sa s ním ísť kdekoľvek. Nakoniec najazdilo viac ako 400 tisíc km a bolo stále čiperné a samozrejme, že som si ho vyskúšala a jazdila, keď bolo treba. Zo začiatku som bola opatrná, lebo vieme, ako taliani temperamentne jazdia. Oni tam neriešia žiadne smerovky, ale sú tolerantní voči chodcom a iným vodičom v cestnej premávke, hoci ich mentalita je taká, že dokážu zastaviť uprostred kruháča a hodia reč...len tak si pokecajú a potom idú ďalej. Matteo sa na Slovensku naučil používať smerovky. :)
Majú tam niečo iné v ich dopravných pravidlách ako sú u nás?
Zo zákona majú dané, že meraný úsek, musí byť označený návestím, ktoré upozorňuje vodičov, že tam môže polícia merať rýchlosť. Inak nie. Pokutu vám tam dajú na mieste, ale môže prísť aj poštou. Zjednávanie dohovorom sa dá len v tých menších mestečkách, kde sa všetci poznajú, vo veľkomestách je to už zložitejšie. U nás si viac dávajú vodiči pozor na 50-tku v obci, ale v Taliansku to tak nefunguje, pretože tam striktne nedodržiavajú rýchlosť a v podstate to tam ani veľmi nepokutujú.
Ako ti ide pozdĺžne parkovanie? Mali ste s Matteom aj nejaké ťukesy na parkovisku?
Na diaľnici v podstate problém nemám, no s parkovaním je to horšie. Neviem pozdĺžne zaparkovať, musím to ešte trénovať. Na Mattea prezradím, že, keď, išiel zaparkovať s novým Citroenom C3 na veľkom parkovisku pred obchodným centrom, tak ťukol jediný stĺp, ktorý tam bol, ale autu sa nič nestalo. Mne sa stalo v Trenčíne, keď som išla z tanečnej školy, že vodič odbočoval, ja som si ho nevšimla a mierne som buchla do jeho zadných dverí. Mala som talianske špézetky a bola som v totálnom strese, keďže som s podobnou situáciou nemala absolútne skúsenosti. Nakoniec sa celý proces v podstate v ničom nelíšil a všetko sa to vyriešilo bez problémov medzinárodne. Parkovanie v Taliansku je oveľa lacnejšie ako u nás. Hodina vyjde do 50 centov a na celý deň platíte maximálne 5 eur, na Slovensku je to drahšie.
.jpg)
Máte aj nejaký zážitok počas vašich ciest?
Vďaka tancu sme precestovali veľkú väčšinu krajín Európskej Únie a viackrát sme sa pozreli aj do Ázie, USA a Kanady. Bolo to ešte pred kovidom, keď nás čakal Grand Slam vo Wuhane. Odlet sme mali z rímskeho letiska Fiumicino, ktoré je od nás vzdialené 270 km. Samozrejme kvôli Matteovej talianskej dochvíľnosti sme vyrazili strašne neskoro a keď sme prišli do Ríma, obchvat bol úplne zapchatý. Mali sme teda dve možnosti, buď zmeškáme let, alebo (a túto možnosť sme si samozrejme aj vybrali) zapneme výstražné svetlá a prejdeme celým obchvatom odstavnom pruhu (čo je na dobrú pokutu). Našťastie nás vtedy nikto nezastavil a let sme na poslednú chvíľu stihli...
Text, foto a video: Alena Chorvátová
