Tamagotchi
21.05.2016 13:49
Mladý herec Peter Kadlečík riadne osedlal športovú verziu Nismo RS modelu Nissan Juke a porozprával aj o traktore Zetor, s ktorým už ako chlapec sem tam pooral na vidieku blízko Nitry a aké je to mať škodovku 100, ktorá sa štartovala kľukou...
V detstve ste snívali o povolaní archeológa, ale umelecká dráha nakoniec vyhrala. Ste absolventom konzervatória, potom VŠMU. Čo bolo predtým ako ste nastúpili do nitrianského divadla?
Pracoval som v Nórsku ako drevorubač na farme a chcel som ísť zbierať pomaranče na Nový Zéland, neskôr zdokonaliť angličtinu v Austrálii. Pamätám si to, akoby to bolo dnes, keď mi zavolal dramaturg DAB Svetozár Sprušanský, že nastupujem do nitrianskeho divadla a ja som bol tritisíc km od Slovenska, ale neodmietol som. Časom som pochopil, že mi vyhovuje byť na voľnej nohe, lebo sa venujem aj iným veciam... námetom, scénaristike, produkcii. Rád by som sa dostal aj za kameru.
Nedávno ste odpremiérovali komediálny žáner Popolušky, kde hráte zlú sestru Žavotu. Otvorilo vám divadlo Aréna viac hereckých možností?
Jasné! Ľudia ma začínajú poznávať a som rád, že je to aj vďaka Aréne. Rysuje sa televízia, nejaké filmy a seriály. Stále hrám v bratislavskom DPOH v hre Plné vrecká peňazí a Aj múdry schybí, popritom občasne odbieham do Nitry a určite ma diváci stihnú v predstavení Testosterón, jedno z posledných predstavení, ktoré je v réžii p. Petra Mankoveckého, ktorý už medzi nami nie je. Je to naozaj veľmi vtipná divadelná komédia o tom, čo si muži myslia o ženách. Všetci ste srdečne pozvaní.
Ste bratislavák, ktorý si rád užíva slobodu a pokoj na vidieku neďaleko Nitry, kde máte chalupu. Domáce zvieratá, motorky a čo ešte?
Traktor Zetor! Oral som na ňom už ako malý chalan a je to super! Mám motorku Pionier 20, ktorú sa chystáme tento rok s tatkom zrenovovať. Ako prvé auto za vlastné som si kúpil škodovečku 100, ktorá sa štartovala kľukou, vďaka prídavnému setu v hodnote 150 Kčs. Stála ma 2000 korún. Mal som ju dva roky, potom som ju požičal hereckým kolegom - Mitašovi a Kostelnému tí ju „načali“ a začala sa kaziť. Potom som ju predal kamošovi za pár drobných.
Mali ste s ňou ešte nejaký zážitok?
Áno, posledný. Mal som už Feldu a chystal som sa na chatu za kamarátmi, ktorí išli na nej a zrazu som mal pocit, že havarovali. Tak som im volal, poznal som to moje auto, žiadny dezén, poctivý december. ...a som sa nemýlil, havarovali... Ľahko, naštastie.
Kde všade v zahraničí ste jazdili?
Tak okrem klasík ako Chorvatsko, Rakúsko, Taliansko a vôbec susedné krajiny, sme si dali s priateľmi okruh Nemecko-Francúzsko-Španielsko-Portugalsko a späť. Takých 9 tisíc km, jeden z najlepších zážitkov. Raz, keď som išiel do Nemecka kúpiť motorku, sa mi na Daihatsu FEROZA roztrhol výfuk. Bolo to na začiatku Nemecka, takže 300 km za mnou a 500 ešte predo mnou. Pre našinca typické obavy z ceny a času opravy sa epochálne nepotvrdili... V Audi servise mi ho zvarili za 20 euro a 40 minút od zistenia poruchy som bol späť na diaľnici, neuveriteľne vysmiaty. Vhodná kombinácia paniky, šarmu a lámanej nemčiny, povedal by som...
Keby ste boli minister dopravy, čo by ste urobili, aby bolo lepšie?
Ak by som bol minister dopravy tak by som bol bližšie k problémom v reálnom čase a hľadal riešenia aktívnejšie. Snažil by som sa urobiť maximum pre cyklistov, pretože najčastejšie ľudia merajú kratšie cesty, či už do práce, alebo na nákupy. Napríklad ľudia z tretieho sektora majú, vzhľadom na našu prebujnelú byrokraciu, oveľa väčší prehľad o možnostiach ako samotní ľudia na ministerstvách, ponúkajú riešenia až do konca a dokonca vedia zohnať peniaze, takže by som im ponúkol väčší priestor. A hlavne sa nebudem baviť s developermi o tom, čo by chceli postaviť oni.
Stalo sa vám v mladosti, že ste stopovali?
Precestoval som stopom snáď celé Turecko. Zmapoval ich vozový park a prešiel okolo 7000 km. V Turecku sú obľúbené sedany. Ako je u nás Fiat Punto, tak u nich je taký sedan. Stopli sme si kamionistov až po managerov Coca Coly, išli aj s riaditeľom výstavby diaľnic v čase, keď v Turecku bol najväčší boom stavania diaľnic.
Policajti, pokuty, dobré autá....
S policajtmi som sa stretol niekoľkokrát. Mal som plán kúpiť jazdené Volvo XC 70. V showroome mi toto Volvo požičali a dal som si jednu jazdu. Išiel som na obchvat a dotyčný dealer, ktorý mi auto predvádzal ma hecol nech skúsim, že ako to ťahá. Bolo dosť áut, tak som si urobil odstup, trošku som dupol na plyn a hneď 140 km/h, tak som pustil plyn. Zrýchlil a spomalil. Zrazu policajti a ja som povedal, že som si išiel vyskúšať toto auto, tak si mysleli, že som zazobaný. 200 eur pokuta. Bol som ich prvý v ten deň, tak sa na mne povozili. Vracali mi vodičák so slovami, že je to tretí priestupok a môžem ísť rovno na preskúšanie, opäť autoškola, psychologické testy. Tam mi povedali, že som veľmi inteligentný, len nemám racio, asi tak.
Ženy a autá. Aká je to kombinácia?
Pri Istropolise do mojej staručkej Octavky nabúrala žena a to som išiel dosť pomaly. Ako som odbočoval a pozeral do späťáku, tak som zbadal Citroen, ktorý nebrzdil a do mňa narazil. Chuderka, držala rozklepane v ruke mobil, vraj pozerala na mape, kam má ísť. Nejaká veľká škoda nebola, ale dala mi vizitku. Bola to asistentka nemenovaného poslanca.
SlovakiaRing alebo nejaký iný okruh ste si vyskúšali na dobrom aute?
Raz som sa dostal v rámci Školy šmyku na Slovakia Ringu na okruh a jazdil som na Honde Civic Typer, to bola tá prvá generácia 200 koňových Typerov. Bol som na okruhu prvýkrát a bol som trochu dokakaný, tak som jej nedal zabrať ako sa patrí, ale bolo to viac ako super!
Peter, osedlali ste športovú verziu Nismo RS modelu Nissan Juke. No čo vravíte na tento crossover?
V prvom rade má Nissan krásnu športovú históriu a v tomto netradičnom modeli Nissan Juke Nismo RS som ešte nesedel. Parádne disky v čiernom dizajne ladili s karosériou a červeným lemovaním akoby vychádzali z decentného pekelného ohňa. Veľký priestor vo vnútri pre vysokých pasažierov ako som ja naozaj prekvapil, keďže japonci sú väčšinou nižšieho vzrastu, ale to je asi už zbytočný predsudok. Pekný a vkusne tmavý interiér, taký future, imidžový s červenými doplnkami. Výborné športové sedadlá Recaro držali v zákrutách a dodávali pocit pretekára. Alcantarou potiahnutý športový volant a 6-stupňová radiaca páka akurát bola akurát do mojej ruky. Vysokootáčkový pružný motor štvorvalca s turbom a jeho zvuková kulisa mi už napovedala, že sa vybláznim. Hoci sme jazdili viacmenej v meste bolo cítíť silu pekne vyladeného jednašestkového benzínového divokého motora. Na výber sme mali jazdné režimy Eco, Normal a Sport. Akcelerácia super!
Dobrá zvuková kulisa pretekárského auta, tvrdší a nie príliš nízky podvozok sa držal aj na nerovných cestách. Napriek všetkému je tento model mestským autom s kufrom na nákupnú tašku, ale mladá baba či chalan ako ja by sa na ňom vedeli poriadne vybúriť. Pripomína mi pokémonov, také digitálne zvieratko, o ktoré by som sa vedel pekne postarať.
Text a foto: Alena Chorvátová
