Statný chlap na pohľadanie
02.12.2017 19:00
Členka nitrianského divadla – Anička Rakovská, jej divadelné, filmové aktivity a čo zažíva za volantom sa dozviete práve teraz...
Anička, máte po premiére predstavenia Zaľúbený Shakespeare v réžii Petra Oravca v nitrianskom divadle. Povedzte nám o akú postavu ide, ktorú tam stvárňujete? Čo ešte popri tom stíhate?
Je to taká vševediaca postava kronikára-navigátora, ktorá sprevádza dejom a vstupujúc do situácií vysvetľuje historické súvislosti. Okrem predstavení DAB zároveň hosťujem v SND, pôsobím tiež v Prešovskom národnom divadle v predstavení Deň, keď zomrel Gott. Pre čitateľov: nie, nie je to o Karlovi Gottovi. (smiech)
Momentálne vo svete kinematografie žne úspechy Tereza Nvotová s filmami Špina, Mečiar. V ktorom filme z nich ste si zahrali?
Vo filme Špina som hrala najlepšiu kamarátku hlavnej hrdinky. Tešíme sa jeho úspechu, okrem toho, že ho videlo viac ako 50 000 divákov, čo je na slovenské pomery a ťažšiu tému, ktorú spracúvava veľmi pekné číslo, získal aj mnoho festivalových ocenení. Naposledy na festivale v Portugalsku aj v Nemecku. Momentálne sa teším na premiéru filmu Tlmočník, režiséra Martina Šulíka, ktorý bude uvedený v kinách na jar budúceho roka. Spolu s Evelyn hráme stopárky, ktoré sa s hlavnými predstaviteľmi – Jiřím Menzlom a Petrom Simonischekom zvezú do Bešeňovej. Tématicky k článku – väčšinou času šoférujem Mercedes s automatikou, čo pre mňa vtedy ako neaktívnu šoférku znamenalo veľký stres, no skončilo sa to zábavne.
Aj vás niekto učil, čo je to automatická prevodovka?
Rekvizitár ešte v seriáli, ktorý som točila pred štyrmi rokmi. Je fakt, že herecké povolanie občas vyžaduje mať vodičské skúsenosti. Ja som počas vysokej školy nejazdila. Po pravde, na kastingoch som miestami tŕpla, či postava bude potrebovať vodičák a ako naschvál som ho vždy potrebovala. Dali mi kameru do auta a poďho! V podstate som sa raz za čas učila šoférovať stále odznova a moje šoférske neskúsenosti zabávali okolie a zároveň držali štáb v pozore.
Mali ste sladkých 18 rôčkov, keď si robili autoškolu?
Tesne pred nástupom na vysokú školu som si v Prešove robila autoškolu, ale keďže som odišla do Bratislavy a nebolo toľko možností jazdiť, tak som 5 rokov prakticky nešoférovala. Keďže moja autoškola mala zásadu pripraviť šoférov na praktický život, jazdila som dokonca s prívesným vozíkom po diaľnici cez tunel smerom na Poprad. Bola snaha naučiť ma s ním aj cúvať, no časom sme uznali, že snáď bude vždy na okolí nejaký muž, ktorý mi ochotne pomôže.
Ak nejazdíte na aute, tak aký dopravný prostriedok máte rada?
Bicykel! Ako cyklistka som pochopila, čo je to byť na opačnej strane a práve to zo mňa (snáď) robí ohľaduplnejšieho vodiča. Policajti ma zastavili len raz - práve na cyklistickom chodníku a dali mi fúkať. Nakoniec vysvitlo, že to bola reklama na nemenovaný nealkoholický pivný nápoj, ktorý som, keďže som nenafúkala, tak dostala ako darček.
Sú podľa vás u nás dostatočne rozvinuté cyklistické trasy?
Napríklad v Prešove sú oveľa viac ako v Bratislave. Možno aj pre to, že je to menšie mesto, kde sa tie trasy plánujú ľahšie. Bratislavské centrum pre cyklistov zatiaľ žiaľ nie je ideálne. Cyklo chodníky niekde sú, niekde nie, dokresľujú sa na cesty, k chodníkom, kde ľudia ešte nie sú zvyknutí na prítomnosť bicyklov. Veľa vodičov, cyklistov dostatočne nerešpektuje alebo naopak, cyklisti jazdia nepredvídateľne a vznikajú nebezpečné situácie. V zahraničí to funguje vynikajúco, my sa zrejme ešte musíme naučiť viac sa vnímať. Podľa mňa je dôležité dávať na cyklistov dôraz, je to ideálny dopravný prostriedok, ktorý zároveň skracuje zápchy.
...ale oni nie sú tolerantní ani na cestách voči ostatných vodičom cestnej premávky...
Súvisí to s nastavením ľudí. Agresívni či nervózni šoféri tu budú vždy, rovnako ako začiatočníci. Za volantom sedia ľudia rôzni, tiež sa stále učím nenechať sa vyviesť z miery. Všetci sa potrebujeme niekam dostať či zaparkovať a to chvíľu trvá. Čo mi vadí? Ak sa ignorujú smerovky, tiež by som chcela upozorniť, že na trojprúdovej diaľnici sa v strednom pruhu nejazdí nepretržite 100- kou...
Na akom aute jazdíte? Má aj meno?
Chcela som staršie auto, v podstate na učenie a mala som nejaké cenové limity. Kúpila som jazdený VW Golf 1,9 TDI na svoje meniny, tak ho volám Anička. Teší ma dobrý výkon a nízka spotreba. Môj bicykel sa volá Dušan, priateľov je Norbert a jeho auto Viktória.
Čo najšialenejšie ste zažili v dopravnej premávke?
Jazdenie na Srí Lanke na motorke, v opačnom smere medzi tuk-tukmi a obrovskými autobusmi, ktoré takmer nebrzdia. Veľmi, naozaj veľmi zlý pocit, časom sme si však zvykli aj na štýl, ktorý tam paradoxne fungoval: kto chce, ten ide.
rakovska2
Mali ste v rukách krásne azúrové kombi – model Renault Megane Grandtour 1,6 dCi GT 4 control. Aké boli dojmy z testovanej jazdy?
Áno, krásna farba, vhodná aj pre ženu, ale športové kombi vyzerá „stavbou“ mužne, skôr ako statný chlap! Veľké rodinné kombi so športovými rysmi a francúzskym šmrncom. V interiéri som sa cítila nebojácne a pohodlne na športových sedačkách zladených v modrých detailoch štepovania, aj na rýchlostnej páke. Automat bol v pohode, už mi nerobí problém. Budíky, prístrojovka + veeeľa gombíkov mi prišlo po prvom pocite vzhliadnutia ako v takom menšom privátnom lietadle. Futuristické pocity boli super a head up displej v čelnom skle vyzeral ako z bondovky. Jazdné vlastnosti ma presvedčili, že tých 165 koní s poriadnou zvukovou kulisou osloví nebojácne ženy! Zistila som, že športový režim ma najviac bavil a cítila som sa ako pretekárka. Ostatné režimy boli na kľudnejšiu jazdu, komfort bol taký hladký, že s ním by som vozila aj našu babku. Obrovský priestor v celom aute vrátane kufra bol nekonečný. 5-členná rodina so psom a batožinou nemá problém vyraziť na dovolenku alebo na hudobný festival. Veď zadné sedadlá sa dajú sklopiť do roviny a dá sa tam vyspať. Viem si takéto auto predstaviť ako vlastné, pretože komfort športového kombi mladí ľudia zakladajúci rodiny, určite ocenia.
Text a foto: Alena Chorvátová
