Stále sa niekam ponáhľame. A ja netuším kam…
16.12.2023 21:35
Herečka Marta Kondrla (Maťová ) je divadelná, seriálová i filmová herečka u susedov v Čechách, ale aj u nás. Dokonca produkovala predstavenie, s ktorým aj zájazduje. Otvorila dvere do jej šoférskej komnaty a podelila sa s našimi čitateľmi o veľa zaujímavých zážitkov a ešte s nami otestovala nový Renault Clio. Tak príjemné čítanie a sledovanie testovacích videí.
Marti, máte také predstavenie, ktoré si sama produkovala a stále sa hrá. Ako sa volá a kde ťa môžeme ešte vidieťako herečku nielen divadelnú, ale aj filmovú?
Predstavenie sa volá Umenie padať a je podľa skutočnej udalosti. Je to nielen o komplikovanom vzťahu matky a dcéry, ktoré sú vzdialené príbuzné Jackie Kenedyovej, ktoré žijú s mačkami a mývalmi v rozpadávajúcej vile pri New Yorku a stanú sa z nich módne ikony. Ale najmä o vnútornej slobode. Hráme ho v divadle Astorka. Ale aj zájazdujeme. Po vybraných predstaveniach diskutujeme s psychológmi a terapeutmi z bezplatnej internetovej poradne IPčka a cez vlastné skúsenosti nás herečiek ( Anka Šisková, Lucka Siposová a ja ) otvárame priestor pre osvetu a zdieľanie toho, čo prežívame. Tento projekt som mohla realizovať vďka Nadácii SPP, pri jeho realizácii som sa naozaj veľa naučila. Pendlujem medzi Ba a Prahou, pretože momentálne tam zasa točím historický seriál Zlatá labuť. Môžete ho vidieť na Nove alebo Voyo.cz. Pre televízku JOJ točíme seriál Ranč, kde hrám dedičku a veľa točíme s koňmi.
Spomínala si, že kým si dostala rutinu v šoférovaní, tak si nemala odhad a podarilo sa ti zopár áut oškrieť, ale nič vážne. Neskôr si dostala prax a rutinu v šoférovaní. Bola taká situácia, že si sa bála o vodičák?
Priznám sa, viezla som kamaráta po párty domov a nemala som so sebou doklady, dokonca ani zaplatenú poistku. To bolo začiatky môjho šoférovania, a tak som podcenila situáciu tak, že som si na začiatku dala pohár vína a hoci som potom nepila, išla som ho autom odviesť domov na druhý koniec mesta. Po ceste ma však zastavili policajti a dali mi fúkať. Zinscenovala som na nich, ako fučím a neviem to nafúkať. Presvedčila som ich ,že to majú pokazené a normálne ma pustili. Nebola som si istá, či by som nenafúkala. Myslím, že v tom čase som mala vic šťastia ako rozumu. Dnes by som takú chybu neurobila a beriem to ako zdvihnutý prst a veľké poučenie do budúcnosti, pretože sa nám nič nestalo.
Vravela si, že pokuty platíš skôr za papuče, pretože s rýchlosťou nemáš problém.
Ako začiatočníčka som platila za zlé parkovanie a zabudnutie dokladov. Ozaj, aj mi odtiahli auto, čo mi bolo naozaj ľúto. Išla som ho sama hladať niekam do Petržalky ( myslím, že som nemala ani navigáciu v tom čase) ale podarilo sa. Pamätám si veľa stresu a potu. V podstate išlo o to, že som stála pred školou na Svoradovej ulici. Bola tam taká malá bytovka s parkoviskom. Vždy som tam zvykla stáť, keď som išla do školy. Naraz to susedom začalo vadiť a rozhodli sa ma nahlásiť policajtom. Bolo to naozaj frustrujúce i finančne náročné, keďže som bola študentka a k tomu všetkému som bývala u rodičov.
Je pravda, že sa zmenil parkovací systém v celej Bratislave a neraz býva neprehľadný a nie je dostatok parkovacích miest. Ako to vidíš?
Samozrejme, že sa systém zmenil a pre študentov, ktorí ešte nezarábajú je to problém. Manžel učí aj na Vysokej škole a povedal mi, že študenti odmietajú chodiť do školy, lebo nemajú, kde zaparkovať kvôli nedostatku parkovacích miest. Na druhej strane je to pre nich tiež nákladné, čo chápem. Určite tá parkovacia politika nie je úplne doriešená. Aj ja som dostala v osemnástich od dedka staršiu Felíciu, ktorá bola v dobrom technickom stave a hoci som bývala v centre mesta, tak som všade jazdila autom. Niekedy je to pohodlnosť a asi by sme mohli viac využívať MHD ako napríklad teraz ja, lebo si hľadám nové vozidlo a svoje staré som predala. a musím povedať, že to je ľahšie ako som predpokladala.
Ktorá krajina bola pre teba iná a špecifkická z hľadiska dopravného systému?
Cyprus bol náročný, pretože sa tam jazdí na opačnej strane a to som fakt nedala. Chceli sme sa s priateľom striedať za volantom, ale mala som pred tým pravostranným riadením rešpekt. Bol to taký pocit, že sa musím učiť jazdiť od začiatku, čo mi naozaj vôbec nevyhovovalo. Obidve tie časti, či už grécka alebo turecká, čo sa týka dopravy, tak bola veľmi hektická až adrenalínová. U nás to tiež to nie je ideálne a želala by som si, keby naši vodiči boli tolerantnejší jednak voči sebe a jednak voči chodcom a cyklistom. Stále sa niekam ponáhľame. A ja netuším kam…
Aký je tvoj vzťah k vodičom v cestnej premávke?
Radšej pustím každé auto, ktoré sa na mňa tlačí a pôjdem pomalšie, lebo necítim, že je o mňa v tej premávke postarané od okoloidúcich vozidiel. Nechcem sa tlačiť ako oni a byť za každú cenu prvá, ale pre mňa je bezpečnečnosť na prvom mieste. V mladosti to bolo inak ,ale teraz je to pre mňa priorita. Zodpovednosť možno súvisí so zážitkom, ktorý som mala, keď sme s kolegovcami išli z predstavenia a dostali sme v zime na čerstvo vytvorenom ľade šmyk. Otrieskalo nás do zvodidiel, prevrátili sme sa, ale hoci nás obúchalo, tak sa nám, našťastie, nič vážnejšie nestalo. Mám momentálne trochu fóbiu z diaľnic, ale pracujem na tom...
Text, foto a video: Alena Chorvátová
