Sprievodca na cestách
24.06.2017 12:40
Horolezec Peter Abaffy, ktorý má rád vrcholy, tak jeden vrchol na našich cestách zdolal aj novým Citroenom C4 Picasso
Ste horolezec, majiteľ cestovnej kancelárie a veľmi zaujímavý človek, ktorý nadovšetko miluje hory...dúfam, že som to povedala správne, či?
Je to tak! Horám sa venujem od detstva, základnej školy, kedy som začal chodiť po Tatrách. Počas vysokej školy nasledovali Alpy, kde som strávil výstupmi na alpské vrcholy viac ako 20 rokov. Od apríla do novembra som tam chodil pomaly každý týždeň. V zimnom období som väčšinou išiel do tepla Južnej Ameriky a Afriky.
Pred mesiacom ste sa vrátili z Himalájí a hoci ste nedosiahli vrchol Everestu, život je predsa najdôležitejší, ale druhý slovenský horolezec Vlado Štrba sa už nevrátil....Plánovali ste ísť každý sám?
Boli sme tam obaja na svojich jednočlenných expedíciách a každá expedícia mala v pláne výstup inou výstupovou trasou. Obaja sme liezli bez kyslíka. Vlado bol naozaj skúsený horolezec. Naviac počas vrcholového útoku každý deň komunikoval cez satelitný telefón s priateľmi a rodinou a všetci o tom vedeli, že v zóne smrti nevydrží viac ako tri, štyri dni...nevrátil sa a tak v srdciach ostal už len smútok a žiaľ. Tam to riziko smrti je dosť reálne a čo som si veľmi dobre uvedomoval, keď som sa v nadmorskej výške takmer 8000 m rozhodoval, či ísť ďalej alebo začať zostupovať. Kvôli zlým poveternostným podmienkam som na vrchol nevyšiel, ale chcel by som sa tam ešte vrátiť.
Kde sa vám s Vladom podarilo komunikovať?
Najčastejšie v základnom tábore, ktorý sme mali spoločný. Mali sme tam výborného kuchára a úžasnú 5-chodovú večeru. Vo výškových táboroch som už bol na dehydrovanej expedičnej strave, ktorá sa iba zaliala horúcou vodou a o 5 minút bola hotová. Prvýkrát som vyskúšal aj takú výškovú stravu, že som nepotreboval varič, ale spustením chemickej reakcie, ktorá vyvolala teplo sa jedlo ohrialo samo. Naozaj veľmi praktické pre horolezcov.
Potrebovali ste v horách navigáciu alebo ju využívate len v aute?
Navigáciu v horách používam podľa potreby, ak sa pokazí počasie a je to nutné, aby som sa bezpečne vrátil. Na Evereste sa tiež dá zablúdiť, ale to skôr súvisí s nadmorskou výškou a jej následkami hlavne vtedy, ak ste dlho v zóne smrti, pretože hlava prestáva fungovať ako má. Je to paradoxné, ale v aute GPS takmer vôbec nevyužívam.
Boli ste svedkom záchrannej akcie, keď horolezec už nevládal a museli ho zachraňovať vrtuľníkom?
Áno, videl som záchrannú akciu jednej horolezkyne v nadmorskej výške nad 7000 m, ktorá nebola schopná samostatne zostúpiť zo štvrtého do tretieho výškového tábora, keďže mala vážne problémy asi z pobytu v zóne smrti. Vrtuľník môže ešte bezpečne letieť asi do nadmorskej výšky 7500 m, no pristáť tu nemôže, má len spustené lano kam sa upevní zachraňovaná osoba, iba tak sa dá z takejto nadmorskej výšky evakuovať horolezca.
Ak by ste nám povedali o doprave v Nepále, tak čo vás ako prvé napadne?
Motorky a skútre. Práve tie sú tam dosť obľúbené. Jednak sú lacnejšie ako autá a v kolónach sú výhodnejšie a rýchlejšie. Videl som hektickú premávku v Kathmandu, kde sa moc dopravné predpisy nedodržiavajú, ale v rozvojových krajinách to tak býva. Všade sa trúbi. V takýchto krajinách často jazdí oveľa viac úžitkových áut ako osobných. Bežne sa tu ľudia prepravujú na korbách nákladných áut, na ktoré sme zvyknutí v Európe, sú tu skôr výnimkou.
Ozaj čaká vás po namáhavom výstupe na Everest ešte niečo vytrvalostné alebo budete v lete oddychovať?
V lete si chcem trochu oddýchnuť od hôr, takže plánujem len Tatry a možno aj Alpy. Počas leta sa chcem venovať plážovému tenisu a regenerácii. V druhej polovici leta sa chcem začať pripravovať na košický maratón, na ktorý som sa prihlásil.
Držíme palce! Možno by sme mohli spomenúť vašu cestovku, či sa jej ešte venujete a aké cesty do zahraničia máte za sebou?
Momentálne už nie, dal som si od organizovania zájazdov a prevádzania pauzu, keď som ešte chodil na zájazdy, veľa som sa najazdil po svete s mikrobusmi. Mal som Fiat a dva Peugeoty. Ešte aj teraz jazdím mikrobusom, no len súkromne. Používam ho ako osobný automobil. Stále chodím veľmi rád do rakúskych Álp, kde mám pochodených stovky túr z čias, keď tam chodil s klientami. S mikrobusom som jazdil aj po púšti a dostal som sa skoro až do Dakaru, bol som aj Sýrii či Iráne.
A nehody na cestách sa sem tam pritrafia?
Ani nie, ale mal som šťastie, keď som išiel raz v noci z Tatier a na úseku Trnava -Bratislava som zažil diviaky, ktoré prebehovali od betónových zvodidiel cez cestu. Vyhol som sa im, ale vedľa mňa šiel kamión a ten jedného nabral. Mal rozbitú celú prednú masku auta. Ja som mal šťastie, lebo ak by som ho nabral, tak to je ako keď nabúrate v plnej rýchlosti do betónu.
Citroen C4 Picasso Blue HDI 120 po facelifte vás zaujal svojimi proporciami a výkonosťou?
Dizajnovo je C4 Picasso veľmi pekné... predná maska so svetlami pôsobila moderne ako aj chrómové časti okolo smeroviek boli efektné. Práve interiér sa mi páčil najviac – priestrannosť, variabilita a praktickosť. Všetko to malo charakter rodinného auta. Pred sebou ako vodič som mal dostatok miesta, lebo čelné sklo začínalo na konci palubnej dosky a poskytovalo výborný výhľad z auta. Intuitívne ovládanie na volante bolo fajn, páčilo sa mi, že mobilný telefón sa dá pripojiť do systému auta. Veľmi pekné detaily v sivočiernom interiéri a pohodlné sedenie na sedadlách. Druhá rada sedadiel bola polohovateľná a pasažieri mali k dispozícii malé stolíky, ktoré boli pripevnené zozadu predných sedadiel. Jednašestkový naftový motor Blue HDI slušne akceleroval a na tak veľké auto ozaj výborný výkon. Šesťstupňový automat s radením pod volantom pracoval na jednotku. Plne nabalení piati pasažieri môžu vyraziť do Tatier na túry a batožinový priestor je vyhovujúci aj na dlhšiu dovolenku. Citroen C4 Picasso je vynikajúcim sprievodcom na vašich cestách.
Text a foto: Alena Chorvátová
