Športový štramák

13.01.2019 14:41

Známy moderátor, herec, muzikant a producent Mirec Babják o sebe, zážitkoch a jazdení na Honde Civic....viac sa dozviete v našom magazíne autoazena

Mirec, ste rádiový moderátor a hudobník 90-tych rokov, dokonca zakladateľ a člen skupiny Lobby, ktorá bola istý čas veľmi populárna. Potom prišli roky, kedy ste sa nejako nenápadne vytratili z médii a nebolo o vás počuť. Čo vás teraz najviac zamestnáva, čo robíte?

 

Je to tak, že už som dlhší čas mimo rádia, v podstate aj mimo televízie, ale nevadí mi to, lebo práce je zatiaľ dosť. Veľa moderujem firemné a iné súkromné eventy, ktoré si vyberám, ale asi najviac sa venujem promotérstvu koncertov a to ma baví. Tento rok máme bohatý na koncerty ako sú napríklad opera Nabucco, Kandráčovci a veríme, že bude úspešný muzikál Snehová kráľovná, ktorý začína od septembra tohto roka. Pre deti ešte robíme Rozprávkoland a detské festivaly Kiki a Riki, ktoré sú obľúbené nielen na Slovensku, ale aj v Čechách, oni tam túto oblasť nemajú až tak pokrytú.

 

Na autoškolu a prvé jazdné kilometre sa nezabúda. Vo vašom prípade je to podobné?

 

Autoškolu som si robil v čase, keď som robil talentovky na VŠMU a samozrejme, že som ju hneď na prvýkrát neurobil. Mal som 18 rokov a v tej dobe mi rodičia zaplatili za vodičák 500 korún...dnes sú to už iné sumy. Od otca som si požičiaval škodovku 120 a neskôr ako 21-ročný som si kúpil prvé auto. Fiat Uno 1,3 turbo a 115 koní pod kapotou! Po polroku som ho radšej predal, lebo som si myslel, že sa na ňom zabijem. Na tú dobu to bolo naozaj rýchle auto, veľa som ním najazdil s fun radiom. Nakoniec niekde pri Maduniciach bol mostík na diaľnici a tak silno zafúkal vietor, že to ľahké Uno odfúklo skoro dva metre inde, tak už som neváhal a predal som ho.

 

Spomínali ste, že ste z Košíc. Koľko ste už v Bratislave a čo všetko vidíte na svojich cestách, keď sa presúvate?

 

Ak to dobre rátam, tak som v Bratislave už 30 rokov. Do Košíc jazdím po poľnej ceste, lebo inak sa nedá. Jedine vlakom, ale auto je rýchlejšie, ale tie cesty...Čo sa áut týka, tak to je už veľký pokrok a som rád, že sa to pohlo dobrým smerom a žijem túto dobu. Autá sú už bezpečnejšie, ale agresivita na cestách je niekedy neúnosná a žasnem. To platí aj pre chodcov, ktorí nechápu, že majú mať na sebe nejaké reflexné prvky, aby ich bolo vidieť. Pred Vianocami sa mi stalo, že mi chodci v tmavom oblečení vstúpili na vozovku a ja som ich ledva videl. V ten deň asi 3x a na štvrtý som dal dole okno a vynadal som tomu človeku. Vtedy, tak riadne nasnežilo a brzdy mali čo robiť. Chodec mi síce pokašle celý život, ale ak ho zrazím, on už z tej zeme nevstane. Toto nechcem riskovať.

 

Najazdíte ročne 50 tisíc kilometrov, tak zažije kolízne situácie. Čo vám sa také pritrafilo v živote, že na to nezabudnete?

 

Zažil som čelný naraz s kolegom Patrikom Zimanom, keď sme išli moderovať diskotéku do Šale. Za Galantou ako je zákruta, tak oproti nám sa v našom pruhu vyrútila škodovka 100. Čelný náraz, ale nič sa nám nestalo, len nový biely Patrikov Peugeot 205 bol na totálku. Najväčší fór bol, že sme vinníka chceli zbiť, ale za volantom nebol, lebo ho odtrhlo aj so sedadlo a sedel vzadu. Chalan nafúkal vyše dve promile a my sme sa dostali na moderovačku a fičali sme ďalej. Všade samé sklo z nás vypadávalo, ale taký zážitok už netúžim zažiť.

 

Mali ste aj vy taký problém ako ten chalan, že sa vám podarilo nafúkať nejaké to promile?

 

V roku 1994 sa mi narodila dcéra a tak som si to šinul v Bratislave až ma chytili policajti. Prúser bol v tom, že som pred jazdou zapíjal vo Fun radiu a už som vedel, že je zle. Chcel som im zahrať vo Funku zahrať pesničku, ale povedali mi, ze počúvajú Rock FM a zobrali mi vodičák. Pol roka som si ho vybavoval a odvtedy nepijem za volantom. Potom som zbadal na moste SNP blikajúcich policajtov, ktorí ma zastavili a povedali mi, že nemám platnú STK-čku. V decembri mi končila a vo februári sa to stalo a ja som vôbec netušil, že ju nemám. Vzali mi techničák a dal som si to urobiť.

 

Bolo aj niečo vtipné z vašich zážitkov?

 

Pri dome ma chytili policajti, že som v aute telefonoval. Fór bol v tom, že som netelefonoval, lebo, keď ma napadne melódia na pesničku, tak si ju nahrávam. Oni ma videli s telefónom v ruke a pýtali sa ma, čo robím. Mám taký detský projekt Kiki a Riki, a povedal som im, že tvorím pesničku. Tak som im tú pesničku poslal na mail.

 

To presúvanie po Slovensku dá zabrať, ale bola taká hektika cestovania, že ste si mysleli, že to snáď ani nedáte?

 

Bola a veľká! V jeden deň sme boli v Prahe a druhý sme mali byť od rána na Domaši. A to sa moc nedalo. Chceli sme nalodiť auto na vlak, ale zabudli sme kúpiť lístky. A keď sme večer v Prahe skončili, tak sme sadli do auta a cez celú republiku sme cestovali na Domašu. Spal som iba tri hodiny a už o šiestej ráno sme boli hore a pripravovali festival. Bol to zaberák...

 

Kde v zahraničí ste bol šokovaný dopravným systémom, aký u nán nevidíte?

 

V Thajsku išlo 20 tisíc bicyklov a presne toľko áut ste zbadali na kruhovom objazde...a to bolo niečo neskutočné! Chodci ti tam do toho skákali ako kobylky, ťu- ťuki a množstvo rôznych skútrov. Tm by som autom nejazdil, iba bicyklom. New York bol špecifický tým, že tam bolo veľa policajtov, ktorí neustále každého kontrolovali, ale vďaka tomu tam majú poriadok. A v Moskve som videl také exkluzívne autá ako sú Porsche, Lamborghini, že ani v Amerike som toho toľko nevidel. Ráno boli pekne umyté a večer už boli zaprášené od smogu. Takže každý deň navštevovali boli umyté. Bývali sme v centre a boli tam šesťprúdové diaľnice.

 

Také Fabie... niečo z dielne z Mladej Boleslavy tam nebolo?

 

Veru nebolo, ale napadlo ma, že mám skončenú strednú priemyselnú školu strojnícku a praxoval som tri týždne na prevádzke v závode Škoda v Mladej Boleslavi, kde sme vyrábali škodovky. Vtedy som už vedel, že toto nechcem robiť a dám sa na umeleckú dráhu a tak som si podal prihlášku na VŠMU.

 

Bola Honda Civic 1,6 i-DTEC 9AT niečím vynímočným pre vás? Ak áno, tak v čom vás najviac zaujala?

 

V prvom rade musím povedať, že je to najkrajšia generácia Hondy Civic. Modernejší a trendy dizajn. Môj kamoš si už 25 rokov kupuje iba Hondu Civic a moja žena tiež mala Civic predchadzajúcej generácie. Jazdil som na nej a musím povedať, že to bolo veľmi úsporné a pohodlné auto. Benzínová jednaštvorka dobre šlapala a priznám sa, že som si myslel, že testovací Civic je benzín. Veľmi dobre odhlučnené aj výkonnostne na dobrej úrovni. Veľké prekvapenie nastalo, že je to dieselová jednašestka, to ma dostalo...tiež úsporné auto na základe priemernej spotreby okolo 6l/100km. Asi to má za následok tlačídlo Econ...Odpadol som z deväťstupňovej tlačidlovej prevodovky, tak to bolo niečo nové, čo som ešte nezažil, ale rýchlo som sa zorientoval. Interiér mi vyhovoval, nad hlavou šíber a všetko bolo ok aj športový volant sadol do ruky, veľa miesta v celej kabíne i v kufri. Veľké množstvo odkladacieho priestoru či už na fľaše alebo na iné veci a celkové pohodlie predurčuje Civic na dlhé trasy vzhľadom na úspornosť motora. Naozaj sa im tento diesel vydaril a určite si nájde svojich priaznivcov, tak ako som bol ja milo prekvapený z tohto športového štramáka.

Text a foto: Alena Chorvátová

 

Späť

Advertisement

 

 

Advertisement

 

Kontakt

Alena Chorvátová

+421905 992 998

© Alena Chorvátová 2011 Všetky práva vyhradené.

Webnode