Som praktická...ak mám problém s autom, volám manželovi!
23.11.2019 13:09
Spisovateľka Adriana Macháčová o svojej tvorbe, cestovaní a zážitkoch na cestách
Adriana, s písaním si začala ako tínedžerka a tvoja prvá kniha Cudzie vzťahy vyšla pomerne neskoro. Koľko titulov ti vyšlo, ktorá je najnovšia a o čom sú tvoje knihy? Kde berieš inšpiráciu? Majú skutočné pozadie alebo je to viac o fantázii?
Nikdy by mi nenapadlo, že raz napíšem knihu. Nebol to môj sen. Písať som začala ako trinásťročná. Boli to postrehy z môjho života v čase, keď sa rodičia rozvádzali. Obaja si navyše našli druhých partnerov, čo v mnohých ohľadoch nebolo jednoduché. Potrebovala som sa s niekým podeliť o smútok, ale aj strach, a tak som sa vypísavala. Zistila som, že je to úžasný spôsob, ako sa vyrozprávať z toho, čo by ste neprezradili ani najlepšej kamarátke. Neskôr z mojich zápiskov vznikli poviedky a postupne som sa odhodlala aj k napísaniu prvého románu. Na konte ich mám devätnásť. Štrnásť vyšlo vo vydavateľstve Ikar a päť malých príbehov bolo publikovaných ako príloha k ženským časopisom. Vo svojej tvorbe sa venujem predovšetkým medziľudským vzťahom. Rozpitvávam vzťahy medzi manželmi, rodičmi a deťmi, súrodencami, priateľmi. V mojich príbehoch má mnoho momentov skutočné pozadie a nie sú len rozprávaním o niečom, čo sa nestalo. Všetko je pravda a zároveň všetko je fikcia. Presne ako v skutočnom živote. Môj najnovší román Čo má ona a ja nie? zachytáva život dvoch generácii. Je o láske, priateľstve, sklamaní, súcite, ale aj sebectve a obetavosti. Karin sa po svadbe nasťahuje k manželovým rodičom. Mladý pár má milión dôvodov, aby boli so svojím životom spokojní. Ľúbia sa, v práci sa im darí, lenže bývajú u svokrovcov. A ako to už chodí, konflikt medzi svokrou a nevestou visí vo vzduchu. Práve svokra Gréta novopečenú nevestu nahlodá, že v mladom vzťahu čosi nie je v poriadku. A tak Klára upodozrieva manžela z nevery. A podozrenie je ako plieseň, len tak sa jej nezbavíte. Karin sa však rozhodne bojovať. Nie, nezrnie Maroša výčitkami ani obvineniami. Načo aj, veď patria k sebe. Plná odhodlania chce o svojej sokyni vedieť čo najviac, aby ju mohla zničiť. No zistí, že všetko je úplne inak a zrazu nevie, či nezašla príliš ďaleko. Vie, že mala niečo urobiť, lenže nie toho schopná, ale pochopí, že za svokrinou nevraživosťou sú krivdy, ktoré Grétu prenasledujú ako prízrak. Rozčarovanie narastá, lavína sa valí a šokujúca reťaz udalostí všetko mení. Nie, neprezradím viac...
Pamätám si, že naša generácia veľa čítala, ale v tejto dobe mobilov a počítačov to už nie je zaujímavé a ľudia málo čítajú. Vraj máš rada potvory a tvrdých chlapov. Vysvetlíš nám to?
To je pravda. Ľudia kedysi čítali viac. Možno je to tým, že televízia nám nemala čo ponúknuť a dobré príbehy sme hľadali v knihách. Dnes je však iná doba, žijeme rýchlejšie, no i napriek tomu toho stihneme omnoho menej. Pozrieť si dobrý film je jednoduchšie, ako tri-štyri dni objavovať príbeh na stránkach románu. Čo je škoda, pretože dej knihy či prežívanie hlavných hrdinov nám dáva krídla a naša fantázia pracuje naplno. Potvory, tvrdí chlapi, ba aj iné postavy sú potom také, aké sa nám páčia a nie tie, ktoré nám ponúkne obrazovka. Ak píšem, obzerám sa okolo seba. Pozorujem ľudí, snažím sa pochopiť, čo objavujú vo svojom vnútornom svete a aké majú psychické limity. A verte či neverte – čertíc, dračíc, výmyselníkov, svalovcov je neúrekom.
Ako manželka diplomata veľa cestuješ. Naposledy tvoj manžel pôsobil v Rakúsku. Vedela by si porovnať dopravný systém u nich a u nás? V čom vidíš rozdiel, ale aj medzi vodičmi týchto krajín? Prečo rakúski vodiči sú svedomitejší ako naši?
Rakúski vodiči sú disciplinovaní, menej nervózni a ohľaduplní. Už pochopili, že sa nemusia hnať, predbiehať a pretekať. V nekonečných kolónach sa napokon i tak stretneme na najbližšej križovatke. Dodržiavanie rýchlosti v obci je absolútna samozrejmosť. Okrem iného majú omnoho kvalitnejšie cesty a, samozrejme, vyššie pokuty, ale už ich aspoň v tomto dobiehame.
Nedávno bola predstavená nová Škoda Octavia, ktorá sa bude predávať budúci rok a my sme si zajazdili na trojkovej rade - Octavia Combi. Veľmi rýchlo si sa zžila s benzinovým dvojlitrom.
Všimla som si, že si dynamická vodička. Čo ťa na testovanej Octavii Combi najviac zaujalo a prečo preferuješ automatickú prevodovku?
Vodičský preukaz som si urobila až v tridsiatke. Dovtedy dynamicky šoféroval môj manžel. Jeho štýl sa mi dostal pod kožu a prebrala som ho, ale jazdiť na Škode Octavii Combi sa ani inak nedá. Auto ma milo prekvapilo svojou živosťou, dravosťou, dizajnom a luxusným interiérom. Dokonca si šofér môže meniť vnútorné osvetlenie podľa vlastnej nálady. A zaujímavosťou, ktorú som dosiaľ nikde nevidela, je škrabka na okno vložená v otvore na tankovanie. A automatická prevodovka k takému autu jednoducho patrí. Mne poskytuje komfort a pohodlie.
Zaujalo ťa niečo v zahraničí, kde si jazdila? Akí sú tam vodiči, čo sa ti páčilo a čo nie?
S manželom takmer každý rok jazdíme do Talianska na Ligúrsku riviéru. Vtedy prepadneme rýchlej a bláznivej jazde. Talianski vodiči trúbia, dopravné predpisy a značky im nič nehovoria, no i napriek tomu sme tam nikdy nevideli žiadnu nehodu. Dúfam, že ani neuvidíme.
Čo ťa vie naštvať na cestách a naopak ako vieš relaxovať za volantom?
Neznášam, keď sa mi niekto lepí na zadok a neuvedomuje si, že sa sama za niekým vlečiem. Vadia mi vodiči, ktorí bezohľadne ignorujú zipsovanie a nepustia vás za nič na svete. A potom machri, ktorí sa šikovne predbehnú a vtisnú v kolóne dopredu. Zrejme je to otázka IQ a nechápu, že aj my ostatní stojíme v tej istej rade. Relaxujem vtedy, keď idem peknou krajinou, počúvam dobrú hudbu a vychutnávam si okolie. To sa, samozrejme, dá iba v dobrom aute, ktoré vám ponúka rôznych asistentov riadenia, systémy a technológie. Čiže v Škode Octavii Combi.
Platíš väčšinou za aký priestupok?
Raz som mala ťažkú nohu, raz som telefonovala a raz nevyhodila smerovku. Za tie roky toho nebolo veľa, resp. ma neprichytili. Aj ja sa totiž rada ponáhľam, i keď to nie je až také dramatické.
Mala si dopravnú nehodu?
Drobné ťukance, nič vážne. Najnepríjemnejšiu z nich si dodnes pamätám. Autobus mi pri odbočovaní zadnou časťou odrhol bočné zrkadlo. Ja som pritom stála vo vedľajšom pruhu na červenú. Samozrejme, vybrala som sa za šoférom, a po ťažkom preťažkom dohadovaní, doložených dôkazoch napokon uznal, že je na vine. O tortúre s poisťovňou radšej pomlčím. Ponaučenie na celý život. Zrejme aj preto si dávam na cestách pozor.
Si technický typ ženy? Vedela by si si vymeniť koleso alebo doliať vodu do odstrekovača?
Nie! Som praktický typ. Ihneď volám manželovi alebo synovi.
Čo by si na záver odkázala čitateľom magazínu auto a žena?
Veľa šťastia a prosím vás, jazdite obozretne a slušne. Vráťte sa domov. Vždy je tam niekto, kto na vás čaká.
