Som automatová panna :)
16.05.2026 20:06
Spisovateľka Michala Ries je vtipná, inteligentná a výborná šoférka, pretože 1x šoférovala auto s automatom a zvládla to vynikajúco! Otestovala hybridnú Hondu Civic a prekvapila nás svojimi odbornými znalosťami a postrehmi, ktoré si pozrite na youtube kanáli Auto a žena.
V apríli ti vyšla a zároveň bola aj pokrstená tvoja 13. kniha Prvý sľub a od roku 2020 je to veľmi plodné 6-ročné obdobie na tvoju tvorbu. Ktorá z tvojich kníh je najúspešnejšia ?
Vianočná romantická komédia 24 dní do Vianoc je dodnes veľmi obľúbená, a podľa nej sa pripravuje filmová adaptácia do slovenských a českých kín. Moja najnovšia kniha sa volá Prvý sľub. Je to príbeh zakázanej lásky medzi rehoľnou sestrou a policajným vyšetrovateľom. Na prvé počutie to znie kontroverzne, ale v skutočnosti je to hlboký a citlivý príbeh o rôznych podobách lásky. Moja tvorba je rôznorodá, ľahká a vtipná, až bláznivá, inokedy sú to náročné témy. Kniha Otvorené nebo otvára tému centier pre deti a rodiny (detské domovy) a profesionálnych náhradných rodičov, či knihu Celý život, ktorá sa venuje materským stratám a tej najväčšej rodičovskej bolesti.
Nerobila si reparát Autoškoly v Bánovciach nad Bebravou?
Urobila som Autoškolu na prvýkrát, testy som zvládla na 100%! Akurát na konci skúšobnej jazdy som išla zaparkovať do protismeru, ale policajt mal dobrú náladu, len na mňa pozrel, že čo to robím, nech okamžite vypadnem z auta, lebo ma nenechá prejsť. Nikdy som tak rýchlo neopustila motorové vozidlo. Celý život jazdím iba na manuálnej prevodovke, takže dnes budem mať premiéru na Honde Civic s automatickou prevodovkou. Som automatová panna. :)
Aké si mala prvé auto a aké boli tvoje začiatky šoférovania?
Prvé auto som si kúpila Fiat Punto a to sa rozpadalo za jazdy! Pamätám si, že keď som chcela pustiť stierače, tak som musela vystúpiť z auta a fzicky s nimi hýbať, dokonca sa dali bez problémov odpojiť od auta. Napriek tomu, že to auto dostalo nulovú starostlivosť, dlho ma sprevádzalo naprieč celým Slovenskom. Ako dvadsaťročná som šla na výlet s kamarátkou, do Bratislavy, nemala som mapu, ani navigáciu v mobile a usúdila som, že to dáme podľa tabúľ. Zúfalo som blúdila po meste, kým som neuvidela policajnú hliadku. Stála som v protismere, ale to ma nezastavilo a vošla som do protismeru. Zastavila som auto, vystúpila som z neho, dupla som si ako rozhnevaná škôlkarka a rozplakala sa, že nech ma vyvedú von z tohto mesta. Vyviedli a pokutu mi nedali.
Ty sa stratíš bars kde, bez navigácie...
Išla som raz do jedného mesta, opäť bez navigácie a celé námestie bolo rozkopané do hĺbky, a ja som vošla do toho staveniska. Bola noc, z každej strany tam boli žeriavy a ťažká technika a nechápala som, čo sa deje. Išla som si po ceste a zrazu som bola v podzemí. Inokedy som išla z nejakého festivalu a hoci som to vôbec nemala po ceste, ocitla som sa pred elektrárňou v Jaslovských Bohuniciach, ale dobre to dopadlo, spala som doma! Nikdy nezabudnem na ten moment osvietenia, uprostred noci šoféruješ a zrazu si uvedomíš, že tie obrovské komíny sú prekliato blízko a nechápeš, čo sa deje.
Neverím, že ty platíš pokuty, ty ukecáš aj čerta, nielen policajta!
Ak ma zastavia policajti, tak som vtipná, to je moja tajná zbraň. Naposledy, keď mi dávali fúkať v rámci bežnej kontroly a pýtali sa ma, či som pila, tak som povedala, že nie, ale rada by som… :) Pán policajt zbadal moje deti v aute, tak mi odpovedal, že aj on má deti, že to chápe. Snažím sa situáciu odľahčiť, občas ani deti a humor nezaberú. Dostanem pokutu, našťastie sa to nestáva často.
Verím, že si spomenieš na vtipnú historku z tvojich ciest, ktorá je publikovateľná… :)
20 rokov dozadu, v čase, keď som urobila autoškolu, tak som mala frajera, ktorý vlastnil žltú škodu 120L so strešným oknom, ktorú sme volali kanárik. On ma učil na nej jazdiť, pretože som sa bála sama šoférovať. Stále musel niekto pri mne sedieť. Išli sme na tej stodvadsiatke cez dedinu a pohádali sme sa tak, že frajer sa naštval a keďže som išla pomaly, tak za jazdy vystúpil. Vraj si mám šoférovať sama, tak som sa s ním za trest rozišla… nech si zapamätá. :)
Text, foto a video: Alena Chorvátová
