Šoférovanie v aute a na motorke je očista mysle
22.04.2023 11:08
Marketér, hudobník a cestovateľ Ľubomír Šimkovič a jeho auto-moto svet! Miluje autá, motorky a pre čitateľov Auto a žena si vyskúšal novinku MG EHS a jeho postrehy z testovania nájdete v našich videách.
Cez deň si marketingový riadeteľ spoločnosti Inca Colagen, po večeroch meníš počítač za basgitaru a vystupuješ so svojou kapelou What else na rôznych eventoch. Vo voľnom čase rád cestuješ. Okrem áut, miluješ motorky, na ktorých jazdíš okolo 10 rokov. Autoškola na motorku bola pre teba náročnejšia?
Ani nie, len paradox bol v tom, že som si vodičák na motorku robil v zime. Prihlásil som sa na motokurz v auguste, ale inštruktor mal vážnu nehodu so žiakom. Nedali im na motorke prednosť a dva až tri mesiace bol inštruktor práceneschopný. Motorka rozbitá, inštruktor dolámaný a žiak mal tiež nejaké zranenia, tak som musel čakať. Inak na skúšky sme prišli ôsmi a bolo to presne 8. novembra o ôsmej hodine ráno. :) Bola tma, snežilo a policajt sedel v aute a sledoval, ako robíme osmičky na parkovisku. Keďže nikto nespadol, tak sme všetci prešli skúškami. Motorku som už mal odparkovanú v garáži, ale musel som sa na ňu pozerať až do marca a potom prišlo cestovanie, ktoré je pre mňa relaxom. Šoférovanie, či už na motorke alebo v aute je taká očista mysle... a to mám rád.
Zažil si na motorke nečakané situácie, ako je šmyk a následný pád?!
Akurát som išiel na Slovakiaring, keď sa spustil dážď a pri Dunajskej Strede som spadol z motorky. Dostal som taký šmyk na zadné koleso, že ma motorka vyhodila a dopadol som na zadok. Odšuchli sme sa vedľa seba až do jarku! 350 kilovú motorku som nedokázal zdvihnúť sám, ale zbadali ma miestni obyvatelia, ktorí hneď dobehli a začali na mňa rozprávať po maďarsky. Asi, či som v poriadku a netreba mi pomôcť... intuitívne som všetko pochopil a pomohli mi ju vytiahnúť z jarku. Napravil som si spätné zrkadlá a pokračoval som v ceste. Po príchode domov, mama zbadala, že mám špinavú motorku, tak mi ju pomáhala umývať. Som rád, že rodičia fandia môjmu cestovateľskému hobby.
Vráťme sme sa k tvojmu prvému autu a vodičáku, aby si ho mohol šoférovať. Máš zaujímavé spomienky, s ktorými sa chceš podeliť?
Vodičák na auto som si robil tiež v zime od decembra do januára, kedy som mal narodeniny a mohol hneď šoférovať. Učil som sa na Felicii, ktorá nemala posilovač riadenia a potom som nasadol do starého veterána, ktorý som dostal od strýka, lebo on si kúpil nové auto. Bol to starý Mercedes 190 z roku 1988 a poznal som ho od svojich piatich rokov. Jazdil som s ním do školy, ale časom začal hrdzavieť. Veľa nečakaných zážitkov prišlo skôr technických, keď spolujazdcovi obarila nohy chladiaca kvapalina, pretože prasklo tesnenie. Bolo to v lete a nebolo to nič príjemné. Neskôr som ho predal kamarátovi, ktorý s ním jazdil ešte tri roky, kým odišlo na večný odpočinok.
Precestoval si toho veľa...pracovne, s kapelou, ale aj v rámci dovoleniek. Vieš nám priblížiť dopravné systémy v krajinách, ktoré si navštívil?
Vo Francúzsku sú veľmi pokojní a tolerantní vodiči, ktorí dávajú vždy prednosť, ato nielen autám, ale aj motorkárom. Celkovo sú to ohľaduplní a trošku spomalenejší šoféri. To isté bolo aj v Slovinsku a hoci je to malá krajina, tak je tam čo vidieť a doprava je tam na jednotku. V Taliansku je to presne naopak, tam nič neplatí a riadi sa svojím horúcim temperamentom a tak to vyzerá aj na cestách. Divokí vodiči všade naokolo, išiel som stovkou a zozadu sa na mňa lepil kamión zeleninár a vytruboval, aby som zrýchlil. Potom ma predbehol a išiel stodvadiatkou…alebo sa tam náhodne v zákrute stretnú dvaja susedia a začnú sa rozprávať, lebo sa dlho nevideli. Za nimi sa tvorí kolóna, zastaví sa premávka, ale ich to netrápi. Je zvláštny jav, že vtedy nikto netrúbi a šofér za mnou vystúpil a išiel si na vzduch pofajčiť…
Zažil si aj škandínávsky naturel šoférov?
Bol som na MS v hokeji v Kodani a tam sú vodiči disciplinovaní a mentálne vyspelí sú, pretože na diaľnici idú predúísanou rýchlosťou 120 km/h bežné autá, ale luxusné športiaky a iné vozidlá. Núti ťa to zamyslieť, že kam sa všetci tak ponáhľame, veď je to zbytočné. Pokojne si užívaš jazdu, ale aj krajinu okolo seba a máš v duši pokoj. Je tam dopravný systém veľmi dobre organizovaný a nevybočuješ z davu. Získal som ten pocit, že je to dobre. Pokuty sú tam vysoké, a preto ťa vôbec nenapadne prekračovať rýchlosť. Primárnym cieľom je dodržiavať poriadok v krajine a páčilo sa mi, že mi šofér autobusu už z diaľky dával ako chodcovi prednosť. Vyšiel som z podchodu a chcel som prejsť na druhú stranu, a on ma púšťal snáď dvesto metrov predtým ako som mal prejsť. Uau!
Stretol si sa v živote so značkou MG, ktorú si si mohol otestovať na našich cestách?
Kamarát mal starší kabriolet MG z roku 1995 s volantom na opačnej strane, čo je pochopiteľne, keďže je to pôvodne anglická značka, ktorá sa momentálne vyrába v Číne. Viezol ma s tým a mal som príjemný zážitok! V Bratislave ú traja veteráni a fanúšikovia tejto značky. Majú červené, modré a zelené MG a keď sa stretnú a idú sa povoziť, tak je to nádherná trikolóra na cestách a radosť na nich pozerať...
Text, foto a video: Alena Chorvátová
