Skrotená šelma
31.03.2014 20:46
Krásna violončelistka a speváčka z kapely Cigánski Diabli Silvia Šarkoziová skrotila Jaguara a porozprávala nám svoje auto-moto zážitky
Asi váš hudobný talent sa prejavoval už v detstve alebo sa mýlim?
Ako dieťa som sa prejavovala hudobne, tvárila som sa, že hrajem na hudobnom nástroji a popri tom som si spievala.
Ste aj manželka Ernesta - fenomenálneho cimbalistu z kapely Cigánski diabli, s ktorým vychovávate tiež hudobne talentovanú Vanesku. Nevadí vám, že ste spolu pracovne aj súkromne... pomaly 24 hodín denne?
Máme rovnaké názory skoro na všetko, milujeme hudbu a prácu s tým spojenú, sme stále spolu, v našom prípade je to veľmi dobré. Za ten čas, čo sme spolu chodili aj boli manželia, sme nikdy od seba neboli odlúčení.
Zatiaľ posledný piaty album sa volá sa Carmen. Okrem neho, čo vás koncertne čaká v budúcnosti?
Spolupráca s Jaroslavom Svěceným a občas koncerty so skupinou Desmod. Skončilo sa nám turné s rumunskými tanečníkmi a ďalšie projekty so symfonickými orchestrami z celého sveta nás ešte len čakajú. Kalendár máme stále plný, ale nezabúdame ani na Slovensko v Šansónovom večeri J. Bednárika.
Na koncerty sa ako zvyknete prepravovať?
Mali sme dosť mikrobusov značiek Renault, Ford, Mercedes, ale prepravujeme sa aj letecky. Pamätám si ako nám prišli na koncert do Estónska hudobné nástroje vo veľmi zlom stave a nemali sme na čom hrať. Nakoniec sme si požičali z ich filharmónie, lebo tie naše sa nedali použiť. Dokonca sme nemali naše kufre a museli sme hrať v tom, v čom sme prišli.
V novinách sa o vás písalo, že vám niekto úmyselne zápálil auto, je to pravda?
Renault nám úmyselne podpálili v Galante. Zavolali sme požiarníkov, aby nič nevybuchlo, našťastie tam neboli hudobné nástroje a nikto z nás. Dúfali sme, že to bola technická závada, ale niekto to naschvál zapálil. Museli sme ihneď riešiť kúpu auta a hoci si kupujeme vždy na objednávku, tak sme urýchlene kúpili auto, aké bolo. Bol to Ford.
Na akom rodinnom aute jazdíte s manželom Ernestom?
Ernest kedysi stále menil autá a veru ich aj predával pod cenu, kým sme nekúpili Chrysler 300 s automatickou prevodokou. On je veľký chlap a potrebuje veľký priestor. Teraz je spokojný a všetci sa čudujú, že nič nekupuje. Neskôr som si kúpila športové Hyundai Coupe. Občas, keď má Ernest prácu, tak si s Vaneskou niekam vybehneme. Ak je pekne, tak si dáme dolu strechu a užívame si.
Aká ste vodička v cestnej premávke?
Som opatrný šofér, ale veľakrát využívam rýchlu jazdu, keď idem do Trnavy odkiaľ pochádzam. Mala som už na tachometri aj 180 km/h. Popri tom sledujem nápadné autá a dávam pozor. Určite neriskujem s rýchlosťou ako niektorí chlapi, ktorí sa občas preceňujú v meste a je im jedno, že je to nebezpečné nielen pre nich, ale aj pre okolie.
Na vodičák si ešte pamätáte a nejaké podrobnosti s ním spojené?
Silvia: Vaneska mala asi vyše roka, keď som sa odhodlala urobiť si vodičák. Inštruktor ma zobral do takej úzkej uličky v Karlovke, že mi mráz behal po chrbte. Z každej strany autá, v strede kopec...Bola som celá spotená, ešte sa v aute aj kúrilo. No bol to pre mňa stres. Potom Ernest kúpil Octaviu, tak som presadla a skúšala. Veľké autá mi nerobia problém.
Ernest: Tú novú Octaviu sme mali asi mesiac a ukradli nám ju. Manželka ju ťukla, tak sme ju chceli dať opraviť do servisu, ale zvláštne sa správali. Havarijne síce bolo poistené, ale dostal som o polovicu menej peňazí ako som do nej investoval. Prerobil som. Bol som naštvaný a opýtal som sa čo sa najmenej kradne a tak som si kúpil Daewoo. Mal som štyri autá tejto značky a bol som spokojný, dokopy som vlastnil 14 áut. Kórejské autá boli pre mňa najkvalitnejšie.
Silvia, zo zahraničia máte nejaké zaujímavé cestné zážitky?
Veľmi sa bojím, keď ideme do krajín, kde nemajú žiadne pravidlá. Nikto nikoho nerešpektuje napríklad v Kórei a Číne. Nasadnem do taxíka a zavriem oči pre istotu. Všade sú kolóny v uličkách aj na väčších cestách. Kto má väčšie sebavedomie ten je prvý. Jazdí tam veľa elektromobilov. Naposledy na Malte sme sa napchali do vnútra takého malého auta asi štyria. Nemalo to ani dvere a báli sme sa, že v nejakej zákrute vypadneme, ale aj sme sa nasmiali. Majú tam rôzne značky áut, ktoré my ani nepoznáme a veľa limuzín.
Chlapci z kapely vám požičali už auto, aby ste ich odšoférovala?
Menej sa dôveruje ženám, keď sa chlapci striedajú za volantom. Moc nechcú, aby som šoférovala, ale keď si vypijú, tak vtedy im to nevadí. Aj v ťažšom teréne. V Prahe ma nechali šoférovať, osem chlapov som viezla na hotel. Prvýkrát som ich viezla, nevedela som kam a oni mi povedali: „choď kam chceš!“ Uf, zvládla som to.
Jazdili ste na novom Jaguári XF 2,2 v dieselovej verzii. Aké boli vaše dojmy z tejto šelmy?
Jaguár sa mi páčil najviac čo sa týka interiéru, ale táto kombi verzia sa páči aj Ernestovi, ktorý mal predtým vyhliadnutý väčši Jaguár XJ. Všetko je tu vyšperkované a to ja môžemi. XF je iný ako ostatné autá, na ceste si ho hneď všimnete. Automat mi vyhovuje a otočným kolieskom preraďovať je ozaj jednoduché. V tomto aute mi možno chýbala navigácia, tú by som si určite dokúpila, ale napríklad tempomat nepoužívam, lebo všetko chcem mať pod kontrolou. V dedine som si to v 50-tke vyskúšala, ale neprišla som tomu na chuť. Mať kľúč v kabelke a zapnúť tlačítko štartovania je pohodlné ako i otváranie dverí kľučkou. Je to kombi, tak kufor je veľký a to nasvedčuje už o rodinnom, ale aj managérskom aute, ktorý odreprezentuje hocijakú firmu, ktorá si potrpí na osobitosť a originalitu. Táto značka na cestách vždy bude pútať pozornosť, lebo je iná ako ostatné auta....
Ernest: motor išiel svižne a ľahšie ako môj Chrysler 300, pretože Jaguár XF je váhovo ľahšie auto. Pôvodne som si chcel kúpiť Jaguar XJ, ale prišiel mi do toho Chrysler 300 a bolo rozhodnuté, ale v budúcnosti nevylučujem kúpu aj Jaguára, lebo na moju postavu musí byť auto pohodlné. A jazdím dosť veľa kilometrov.
Text a foto: Alena Chorvátová
