Sedím nie na konári, ale v interiéri... a je mi dobre...

Moderátorka Sandra Vychlopenová o ženách za volantom, kolobežkároch, cyklistoch, nehodách a testovaní nového modelu Ford Puma

 

 

V tvojej rubrike žena za volantom relácie Pozor Zákruta v Rádiu Slovensko sme sa obe zhodli v tom, že za volant patria ženy, tak isto ako muži. Vieš si užiť šoférovanie?

 

Veľmi. Šoférovanie bolo aj je pre mňa relaxom, radosťou, resetom, a keď sa jeden relax a vášeň spojí s druhým - dopravím sa na hodinu jogy, ktorú som začala aj učiť, čo viac? Joga je pre mňa nielen cvičením, je to vnútorné nastavenie. Učí človeka prijímať veci, reagovať inak, napr. aj za volantom - už nevypením a netrúbim, nikdy nevieme, čo človek v druhom aute prežíva, s akým životným príbehom tam sedí.

 

Inak, myslíš si, že táto doba je dobou slušnosti a tolerancie aj na cestách?

 

Nie je, a v doprave to veľmi cítiť. Ak stojíme na križovatke, pozeráme do mobilu, telefonujeme, píšeme, četujeme, sme nevšímaví k okoliu, potom nám ani nepríde, že keby sme sa posunuli o pol metra, uvoľníme cestu napr. autu za nami, ktoré sa chce zaradiť. Podobne blokujeme premávku, keď nezaregistrujeme, že už máme zelenú, lebo riešime mobil, tí za nami začnú trúbiť a nervozita narastá. Byť vnímavý, ohľaduplný, predvídavý, to je pre mňa dobrý šofér.

Na cestách je veľa kolobežkárov a cyklistov a mnohí vodiči sa tvária ako by ich nevideli...čo potom?!

 

Ešte si len zvykáme na to, že okrem áut, motoriek pribúda, cyklistov, kolobežkárov. Jazdia medzi nami, preto treba mať oči otvorené. Čím viac šoférujem, tým som opatrnejšia. Teším sa ale, že v meste fungujú zdieľané bicykle a kolobežky. Aj nedávno som videla asi 70-ročnú dámu, bez problémov naťukala kód, odomkla bicykel a odviezla sa vraj ku kaderníčke . V mnohých prípadoch je to super náhrada mhd či taxíkov a Bratislavčania ju využívajú. Len ako žene za volantom mi nedá nepoprosiť „opatrne“...

Spomínaš si na svoje prvé auto?

 

Bola to stará LADA, celá onálepkovaná, pôvodnú farbu nebolo vidieť. Policajti boli zhrození, keď ma zastavili, vraj akej je farby. Moja odpoveď: „Vyberte si“. Mala by som ju hádam doteraz, hoci spojka bola už taká zošlapnutá, že som ju vyberala späť rukou, pri zápchach to bolo veselé. Skončila tak, že na križovatke pristálo na mojej kapote nákladné auto, nestihlo ubrzdiť. Našťastie to malo silné plechy, veď ruské auto a nič sa mi nestalo. Tak odišla navždy...

Boli aj komické situácie, ktoré si zažila pri inej kolízii?

 

Pri našťastie malej havárii, som si myslela, že som na vine ja, bola som v tom, že som nedala prednosť v jazde. Až pri podpisovaní protokolu v policajnom aute som zistila, že som „poškodený“, nebola som na vine, lebo to neboli hlavná a vedľajšia cesta, tým pádom platilo pravidlo pravej ruky. Na druhý deň volám tomu pánovi „vinníkovi“ ohľadom poistky. Volal sa Degeš..vtipný vinník veru. :)

 

V aute využívaš technologické vychytávky?

 

Všetky nové výdobytky rešpektujem a páčia sa mi. Len s navigáciou akosi nie sme kamarátky. V Košiciach som išla robiť reportáž na kúpalisko, v strede električkových koľajníc mi oznámi „ ste v cieli“ , ďalší raz to bolo v poli, naposledy som ju potrebovala cestou do Ostravy. Na začiatku mesta sa zrušila. Zostanem veru pri mojich osvedčených navigátoroch - obyvateľoch mesta či dedinky, otvorím okienko, najlepšie niekde pri krčme, tam je veľa zhovorčivých a ochotných navigátorov a hneď viem všetko. :)

Máš rešpekt pred ľadom, snehom... obľubuješ adrenalín?

 

Šmykov sa veľmi bojím, mám rešpekt. Rada by som si vyskúšala a osvojila školu šmyku. Nie som človek, čo potrebuje adrenalín, nepotrebujem skákať z padáku ani bungeejumping, ale zažiť takú dobrú relly s pretekárom, ktorý to naozaj vie, či už na okruhu alebo do vrchu, to by bola paráda!

 

Text, foto a video: Alena Chorvátová