Rodinne založený
21.09.2014 09:27
Maliarka, fotografka, výtvarníčka Dorota Sadovská si po dlhšom čase zajazdila na automate Škoda Rapid Spaceback
Po skončení VŠVU v odbore maľba ste odišli do Francúzska ďalej študovaťna École Nationale des Beaux Arts v Dijone vo Francúzsku, potom ste doma ukončili doktorandské štúdium a začala práca?
Od 1.apríla 2004 somv slobodnom povolaní a je to aj dátum obhajoby mojej dizertačnej práce.Uplynulých desať rokov som sa prestriedala dvoma materskými dovolenkami. Deti máme veľmi dobré a popri nich som stihla dokončiť a predstaviť viacero nových projektov. Spomeniem aspoň tie, ktoré sa udiali tento kalendárny rok. Na začiatku roku 2014 ste mohli vidieť moje obrazy vo Freie Museum v Berlíne. Ďalšie obrazy sa objavovali až do polovice roka na viacerých miestach v Rakúsku, na putovnej výstave portrétov. Najviac času odo mňa vyžaduje príprava samostatnej výstavy, akou bola na ploche 10 velkých sál a priestorov rozsiahla retrospektíva v Nitrianskej galérii vo februári. Potom som sa zúčasnila novou prácou na festivale Tutti Frutti v bratislavskej Tržnici. Neobyčajne si vážim, že trhovníci prijali túto moju intervenciu na ich pultoch a aj po skončení festivalu ju už tretí mesiac opatrujú. Počas júna a júla ste mohli navštíviť môj fiktívny Boutique S vo Francúzskom inštitúte v Bratislave. Tento nový projekt bol pripravovaný takmer tri roky. Vo Viedni ma prvé októbrové dni čakajú naraz tri prezentácie: na významnom veľtrhu súčasného umenia Vienna fair, potom samostatnou výstavou patria veľkorozmernej maľbe v súkromnej galérii a reprezentatívnou spoločnou výstavou v Niederösterreich paláci. V Bratislave sa práve teraz otvára nová Kunsthalle –dlho očakávaný Dom umenia na Námestí SNP – zameraný na súčasné umenie. Tu si môžete až do februára budúceho roku pozrieť svetelný projekt Luminia II. Dva veľké obrazy nájdete v nových sálach pre stále výstavy v Danubiane a ďalší obraz aj v stálej expozícii Galérie mesta Bratislavy.
Pani Sadovská, patríte medzi najvýraznejšie osobnosti súčasnej domácej scény, na ktorú ste vstúpili v polovici 90. rokov 20. storočia, kedy ste začali programovo pracovať predovšetkým s maľbou. Dokonca ste vymaľovala strop kaplnky v bratislavskom kláštore Jezuitov. Na čom je založená vaša tvorba?
To sa snažím aj ja sama pre seba objaviť. Pracujem s výtvarnými (a nielen výtvarnými) podnetmi, ktoré ma fascinujú. Som presvedčená, že vizuálny svet má ohromnú silu a nedá sa nahradiť slovami.
Od umenia do reality cestnej premávky. Máte vodičský preukaz a jazdíte po Slovensku a v zahraničí?
Vodičský preukaz som si urobila v lete hneď po návrate z Francúzska, ale od vtedy som toho veľa nenajazdila. Práve sa snažím dostať do formy kondičnými jazdami.
Akú úlohu vo vašom živote hrá auto?
Pre každého aktívnejšieho výtvarníka je auto dôležité.A z galérií ku mne posielajú na prevoz obrazov hlavne objemné a nákladné autá.
Čo myslíte, aký vzťah majú ženy k autám?
Prevažne kladný. Poznám dievčatá, čo sa rady hrajú i s autami, aj keď k ružovej princeznej býva pribalený častejšie ružový kôň, než auto. Nemálo žien sa mi priznáva, že čím viac šoférujú, tým sa to pre ne stáva nielen radosťou, ale trocha aj závislosťou. Naproti tomu sa mi ešte ani jedna nezverila, že by trpela závislosťou odcestovania v MHD.
Ako sa vám páčil dopravný systém vo Francúzsku. Čo vás tam najviac upútalo?
Čarovné kruhové objazdy a nízko posadené dopravné značenia.
Aké auto by ste si želali podľa vlastných predstáv?
V garáži na mňa čaká starší Peugeot a celkom sa zmestí do mojich málo špecifikovaných predstáv.
Predsa ste si sadli za volant naftového modelu Škoda Rapid Spaceback. Zaujal vás ako výtvarníčku tento model?
Určite áno. Je to parádne rodinné auto s veľkým priestorom, kde by som dozadu do kufra dala poskladaný detský kočík, či aj rámy na obrazy, nákupy všeličo iné. Ani nebolo počuť, že to bol diesel, citlivo a živo reagoval, keď som stúpila na plynový pedál. Prirodzene, automat mi vyhovoval, s DSG prevodovkou sa jazdilo fajnovo. Tú som si vyskúšala po prvýkrát a bola som spokojná. Mám rada jednoduchý elegantný interiér a ten tu bol, nie je zbytočne nazdobený ale skôr stroho prehľadný. Príjemne ma prekvapil napríklad taký detail ako je odpadkový kôš vo vnútorných dverách. Cítila som sa v bielom Rapide Spaceback uvoľnene, čo pripisujem aj možnosti, keď nejazdím, pozerať v ňom cez strešné okno priamo na hviezdy.
Text: Alena Chorvátová
Foto: autorka
