Renault už 120 rokov uľahčuje svojim klientom ich každodenný život
26.09.2018 09:57
Renault počas svojej 120-ročnej histórie prežil už tri životy. Prvý prežil so svojím zakladateľom (1898 – 1944), druhý v úplnom štátnom vlastníctve ako Régie Nationale des Usines Renault (RNUR/1945 – 1995) a tretí ako Renault SA (od 1995 do súčasnosti). Tieto tri životy tvoria jedinečnú skúsenosť výrobcu, ktorý sa vždy vedel prispôsobiť meniacim sa časom, spoločnosti a ekonomike.
Už 120 rokov ostáva značka Renault verná požiadavkám čoraz širšej medzinárodnej klientely. Ako bijúce srdce automobilového života sa Renault snažil plniť ich ciele a hodnotil a analyzoval spoločenské zmeny v automobilovom svete, v ktorom sa stávajú voľnosť pohybu, cestovania a objavovania stále dôležitejšími. Dlhovekosť značky Renault stojí na pochopení životných štýlov, potrieb a snahe urobiť z človeka kľúčový element vo svete automobilov a technológií.
Čím je Renault dnes? Keď sa pozrieme späť do minulosti, môžeme vidieť hodnoty vyjadrené modelmi, ktoré v sebe spájajú vášeň, dobrodružstvo, objavovanie, rodinu, prácu aj oddych...a v neposlednom rade slobodu.
Hnaný vášňou
Automobil je dieťaťom druhej priemyselnej revolúcie, ktorá zmenila 20. storočie. Je dobrodružstvom ľudstva a technológie, ktoré popustilo oťaže kreativite a vášni. A automobil bol katalyzátorom tohto procesu. Inžinieri a mechanici boli v tejto revolúcii viac než len radovými vojakmi a verejnosť sa v tomto storočí zmenila z pozorovateľov na aktívnych používateľov. Automobil sa pre ňu stal vášňou. Vzrušenie u ľudí vyvolával pohľad na to, ako ich tento nový vynález rýchlosťou blesku míňal na ulici a bol schopný dostať sa z jedného mesta do druhého rýchlejšie než vlak. Automobil sa stal symbolom technického pokroku. Napokon sa zrodila predstava, že človek si niekedy v budúcnosti sám sadne za volant a odhalí lásku k jazde. Novonadobudnutá sloboda, sloboda ísť tam, kam človek chcel a kedy chcel a samozrejme čoraz vyššou rýchlosťou.
1898: Voiturette typ A
Automobily značky Renault boli v roku 1898 produktom vášne. Všetko sa začalo mladým mechanikom Louisom Renaultom, mužom fascinovaným týmito novými strojmi, ktoré menili pravidlá individuálnej dopravy. V šope na rodinnom pozemku v Boulogne-sur-Seine neďaleko Paríža postavil svoje vlastné auto. Prirodzene optimistický 21-ročný Louis Renault navrhol nový typ automobilu. Jeho intuícia mu nahovárala, aby vytvoril ľahký a pevný trubkový podvozok, na ktorom bude malý 1,75-koňový motor De Dion. Jeho technické schopnosti ho viedli k inovatívnemu riešeniu prevodov, do ktorého si starostlivo vybral to najlepšie z mnohých vynálezov tých čias. Pri trojstupňovej prevodovke a diferenciáli nepoužil konvenčné reťaze a remene, namiesto toho zvolil priamy pohon pripojený k zadnej náprave hriadeľom a dvomi univerzálnymi kĺbmi. Jeho práca v tom čase znamenala prielom, z ktorého vznikol automobil s pozorne zvolenou hmotnosťou vhodnou práve pre nevýkonný motor. Narodil sa Renault Voiturette typ A.
Onedlho nastal čas predať svoj nápad a podeliť sa o vášeň. Louis Renault sa na Štedrý večer roku 1898 rozhodol prejsť so svojím Voiturette na Montmartre po najstrmejšej ulici v Paríži, rue Lepic. Uspel. Mnohí diváci ocenili jeho jazdu ako víťazstvo spojenia športu aj inovácie. Táto udalosť mu definitívne otvorila cestu k výrobe automobilov a vyvolala dopyt: Renault dostal objednávky na 12 vozidiel, a to vrátane záloh na spustenie výroby. Renault nemal firmu ani továreň, no oboje prišlo krátko po tom. Zaznel štartovací výstrel a odštartoval toto mimoriadne priemyselné dobrodružstvo.
1964: Renault 8 Gordini
Hoci sa Renault chcel špecializovať na automobily pre verejnosti, výrobca neignoroval ani vášeň jednej časti jeho klientely. Tej, ktorú zaujímalo pretekanie a svoje vozidlá si upravovali obnovovaním hlavy valcov či montážou nasávacích potrubí. Modely Renault si s istou ostýchavosťou budovali svoju vlastnú legendu okolo modelov 4CV a Dauphine, ktoré vyhrali Monte Carlo Rally a Tour de Corse. Tieto automobily vytvorili nielen dedičstvo výkonu, ale vyvolali nadšenie verejnosti.
Renault chcel uspokojiť aj túto, automobilmi uchvátenú, mladšiu generáciu. Preto v roku 1964 prišiel s modelom Renault 8 Gordini. Malý sedan upravil kúzelník Amédée Gordini, ktorý zo štandardného motora so zdvihovým objemom 1 100 cm3 vytiahol 95 koní. S týmto výkonom bolo potrebné zladiť podvozok a brzdy a nájsť jedinečný dizajn. Nezameniteľná francúzska modrá by nebola tou správnou, keby ju nerozdelili dva biele pásy, ktorými prispeli k dielu publicista Marc Pampuzac a stylista Gaston Juchet. A tak vznikla legenda Gorde, ktorá v roku 1966 pridala do zbierky 1300-kubíkovú verziu a jedinečné štyri predné svetlomety.
Gordini bolo stelesnením vášne a takej menšej rebélie. Symbolizoval mladú generáciu hľadajúcu slobodu, ako synonymum rýchlosti. Generáciu, pre ktorú nekonvenčnosť znamenala facku pompéznosti. Gordini nechcel byť stelesnením blues. To, čo sa sprvoti zdalo ako amatérsky a neelitársky šport sa stalo kolektívnou vášňou jazdcov aj divákov. Stelesnenie sna. Nový štvorkolesový pán ciest si na Gordini Cup odniesol tituly kráľovnej Korziky a fúrie z Turini. Hoci sa pôvodne plánovalo vyrobiť len 1 000 exemplárov, Renault 8 Gordini si aj napriek vysokej cene získal 11 600 zákazníkov. Stal sa ikonou. Toto bola zlatá éra Gordini, éra modrej č. 418.
Príchod rodinného auta
Vznikol paradox. Automobil si síce udržiaval povesť najlepšieho individuálneho dopravného prostriedku, no zároveň sa stal aj najvhodnejším nástrojom pre najdôležitejšiu skupinu: rodinu. Počas rokov sa automobil prispôsoboval rodine. Kabriolet si rýchlo obliekol pevnú strechu, aby v nečase ochránil svoju posádku. Karosérii pribudlo štvoro dverí, v kabíne zas predné a zadné sedadlá a pochopiteľne batožinový priestor. Renault predbehol konkurenciu, keď navrhol piate dvere a priestor, ktorý ukryje všetko, čo rodina potrebuje.
Roky napredovali a spolu s nimi aj konštrukčné riešenia značky Renault. Jedným bolo zadné miesto pre dieťa, ktoré bolo bezpečné a pohodlné. Renault bol počnúc týmto konceptom len krôčik od rodinného zámotku, prvého monopriestorového minivanu na svete. Ako postupovalo storočie, tak sa aj automobil prispôsoboval potrebám rodín. Rodinné auto sa stalo obývačkou na kolesách.
1937: Renault Primaquatre
Ako by sa mohol stať automobil dostupnejším pre každého? Vo Francúzsku a v Európe, ktoré stále pociťovali dôsledky sociálno-ekonomickej krízy 30. rokov, bola práve táto téma v centre horúcich debát. Mali by sme vyrábať autá pre masy alebo sa radšej sústrediť na preferencie najmajetnejších rodín? Louis Renault bol neoblomný: „Malé auto je snom každého, ale dnes to nie je ziskový projekt.“ A to z dobrého dôvodu: absencia strednej triedy, ktorá sa objaví až v 50. rokoch, znamená, že predaj automobilov sa spájal s prémiovými modelmi. Louis Renault to povedal jasne: „Je len jedno auto, ktoré sa predáva, a tým je 1000-kilové auto … toto auto je dostatočne výkonné a priestranné, aby odviezlo štyroch ľudí. Práve ono je základom každého predaja a možno ho opätovne predať, pretože uspokojuje požiadavky na rozmery a podmienky, ktoré ľudia chcú.“
Renault preto svoj osud spojil s modelom Primaquatre, rodinným autom určeným pre majetnejšie domácnosti. S dĺžkou 3,70 metra, maximálnou rýchlosťou 105 km/h a cenou 19 500 frankov sa Primaquatre vzdialil od príliš malého segmentu 6-valcových modelov, na ktorý sa Renault spoliehal od roka 1929. Renault si so svojimi 10- a 11-koňovými autami vybudoval pozíciu srdca francúzskeho trhu.
1965: Renault 16
Renault do roka 1957 priznal svoj pohľad na automobil: „Automobil už nemôže byť len štyrmi sedadlami a batožinovým priestorom. Je potrebné vnímať ho ako priestor.“ Uvedením modelu Renault 4 v roku 1961 značka vytvorila prvé „auto pre život“. Auto pre spoločnosť v pohybe. Renault musel preskúmať nové územie a pretvoril koncept rodinného automobilu. Táto nová vízia sa zhmotnila v modeli Renault 16, štýlovom hatchbacku pre stredne veľkú rodinu. Bol navrhnutý pre „rodiny, ktoré priťahuje moderná konzumná spoločnosť … a pravdepodobne aj pre intelektuálov“, povedali jeho tvorcovia výkonný riaditeľ Pierre Dreyfus a muž stojaci za technikou Yves Georges.
Renault 16 ponúkol všestrannosť, dovtedy nevídanú medzi strednými modelmi tých dní. Renault sa však nezastavil len pri hatchbacku a sklápaní zadnej lavice. Interiér sa prispôsobil batožinovému priestoru, ktorý bol „naprogramovaný“ na viacero konfigurácií. Sedadlá sa mohli používať v rôznych polohách, sklápať alebo úplne odstrániť. Tento model predstavoval konštrukčný zázrak na štyroch kolesách. Prispôsobil sa nielen rôznym spôsobom používania, ale aj reálnemu každodennému životu v povojnovom svete. Renault 16 zosobňoval životný štýl, spĺňal potreby rodín, hodil sa pre akýkoľvek dovolenkový scenár, výlety na chatu aj nákup na blšom trhu. Renault 16 bol zlomovým rodinným autom.
1984: Renault Espace
Po tom, čo francúzska automobilka vytvorila „auto pre život“ vo forme modelov Renault 4, Renault 16, Renault 6, a Renault 5, chcela tento segment posunúť ďalej. Tak prečo nenavrhnúť automobil so všetkými výhodami sedanu a praktickosťou úžitkového auta? Kríženca, ktorý by využil silné stránky viacerých modelov, ako Renault 25, 21 Nevada, a Trafic? Za zatvorenými dverami sa hovorilo o „tretej ceste“ bez toho, aby sa vedelo, kam to vlastne povedie. Z výrobných dôvodov Renault stavil na moderný úžitkový model Trafic (1981), ktorý sa mali konštruktéri pokúsiť „posedanizovať“.
V tom istom čase a v úplnej tajnosti Matra uvažovala o „vane vo francúzskom štýle“. Rovnako nepredvídateľne, ako je aj sám život, sa Renault a Matra sa stretli v roku 1983 a rozhodli sa spolupracovať. Spustili projekt, ktorý predbiehal dobu z hľadiska monopriestorovej koncepcie. Renault prispel svojimi základnými nápadmi – plochá podlaha, modulárna kabína s 5 alebo 7 sedadlami, veľký dvojlitrový motor z modelu 25, jemnejším dizajnom. Narodil sa Renault Espace.
V prvých mesiacoch bol predaj pomalý. Čo však možno očakávať od modelu, ktorý sa nedal zaškatuľkovať, nepatril do žiadnej z existujúcich kategórií a mal katalógovú cenu vyše 100 000 frankov (cena prémiového modelu)? Úspech sa napokon dostavil v roku 1985 vďaka rodinám, ktoré si tento koncept zamilovali. Espace vybraný deťmi, šoférovaný mamkou a zaplatený ockom sa stal symbolom „automobilového zámotku“, ktorý si vyžiadalo obdobie neistoty krízy v 80. rokoch. Espace kraľoval dlho a na svojom vlastnom trhu zostal neprekonaný.
1914: AG1
Typ AG1 bol prvým parížskym taxíkom. Jednoduchý a pevný AG1 dokázal prepraviť ľudí a svojou inovatívnou sklápacou strechou im umožnil tešiť sa zo slnečných lúčov. Typ AG1 si v roku 1914 vyslúžil prezývku „taxík z Marne“, čím odkazoval na svoju úlohu vo vojnovom úsilí pri rieke Marne vo Francúzsku, kde prevážal vojakov na front. AG1 praktický na údržbu a navrhnutý pre potreby vozových parkov pomohol Renaultu k jeho celosvetovému úspechu.
Smäd po objavoch
Dvadsiate storočie bolo obdobím, kedy sa po celom svete otvárali nové horizonty a automobil pri tom nesmel chýbať. Pionieri v Amerike nečakali a začali vymieňať svoje povozy za autá. Nové stroje posúvali hranice, umožňovali ísť ešte ďalej a dobývať nové územia. V Európe sa aj najizolovanejšie regióny zrazu stali prístupnými, čo úplne zmenilo životy ich obyvateľov. Cestovatelia boli náhle schopní každý deň objavovať nové, dovtedy neznáme miesta. Remeselníci a obchodníci našli nové miesta pre podnikanie, miesta, kde už zajtra budú môcť predávať a nakupovať. Cesty strhli závoj hmly z množstva miest. Vniesli pokrok pri objavovaní a zapĺňaní bielych miest na mape, ktoré boli v staroveku tak rozšírené. A to len otočením volantu.
Objavy všetkých období teraz ležia za každou zákrutou, na konci každej cesty. Po každej svetovej vojne bolo potrebné nájsť riešenia, ktoré by uspokojili nové požiadavky ľudí. Typ KJ1 pomohol v 20. rokoch demokratizovať automobil. Ako základný model ponúkol výhodnú cenu s vysoko kvalitnými technickými prvkami (elektrický štartér, trojstupňová prevodovka atď.). Bol dostupný v rôznych karosárskych verziách, napríklad, trojmiestnej, vo verzii s krytým miestom vodiča, ako kabriolet alebo otvorený tourer. Potešil mnohých zákazníkov a stále bol cenovo dostupný.
1924: Renault 6-roues
Bol to automobil, ktorý umožnil veľké objavy? Bol to jediný stroj, ktorý prenikol aj do najvzdialenejších regiónov? Sahara medzi Alžírskom a francúzskou západnou Afrikou bola v 1920 bariérou, ktorú prekonali len pomalé ťavie karavány. Železnica to už dávno vzdala a letecká doprava bola v plienkach. Rok po tom, čo Citroën predstavil svoje terénne polopásové automobily (1922), Renault vyvinul 6-Roues, výkonné nákladné vozidlo so zdvojenými kolesami a nízkotlakovými pneumatikami. Tie spolu s pohonom dvoch zadných náprav mali uľahčiť jazdu po piesku stálou rýchlosťou.
Renault koncom decembra 1923 odštartoval prvú expedíciu a so svojimi autami sa z Touggourtu dostal do El Ouedu len za dva dni! Tento úspech ustlal pôdu pre ďalšie expedície naprieč africkým kontinentom, napríklad, Colomb-Béchard (1924), jazero Chad či Mys dobrej nádeje (1925). Renault bol na každej nepreskúmanej ceste za novým dobrodružstvom a získal jedinečnú príležitosť vytvoriť prepravnú spoločnosť Compagnie
Générale Transsaharienne (1923), ktorá prevádzkovala pravidelnú linku medzi severnou Afrikou a Nigériou.
1996: Renault Scénic
Scénic sa stal menšou revolúciou. Išlo o prvý minivan strednej triedy. Renault vďaka skúsenostiam s modelom Espace splnil túžby a ciele svojich zákazníkov, ktorí síce neboli najbohatší, no bolo ich naozaj veľa. Ako by bolo možné charakterizovať rodinu z konca 20. storočia? Aký typ auta potrebovali tieto mladé rodiny s deťmi – batoľatami či tínedžermi, v ktorých aj žena šoférovala každý deň a ktoré si nemohli drahé prémiové auto dovoliť? O čom snívali? Cestovať každý deň po rovnakej trase alebo objavovať nové miesta?
Odpoveďou na tieto otázky bol Scénic, prvý kompaktný minivan určený pre súdržnú rodinu, ktorá mohla spolunažívať aj vo vnútri auta. Scénic šikovne využil každý kúsok priestoru a svojou útulnosťou a všestrannosťou si zaslúžil označenie „auto pre život“. Posuvné stredné sedadlo v zadnom rade sa dalo použiť ako stolík a rozdeliť zvyšné dve sedadlá, našli sa tu podnosy ako v lietadle, množstvo odkladacích priečinkov pod sedadlami a na podlahe, držiak fliaš – všetko bolo navrhnuté tak, aby uľahčilo život na ceste.
Scénic bol ako pieseň sirén, ktorá lákala k rodinným víkendom aj dlhým cestám, no ponúkal každému človeku možnosť k vlastným aktivitám. Tento vizionársky koncept priniesol modelu Scénic v roku 1997 ocenenie Európske auto roka. Hrdé dedičstvo po starých rodičoch – modeloch Clio a Renault 16.
Pomocná ruka pre profesionálov
Je automobil pracovný alebo oddychový nástroj? Od momentu, keď sa začalo dobrodružstvo automobilu, výrobcovia upravovali svoje modely, aby sa uplatnili aj v pracovnej oblasti. Automobily prepravovali, dodávali a slúžili ako obchodný nástroj. Renault sa rýchlo chopil príležitosti a začal upravovať svoje modely pre profesionálny život. Chcel vyvinúť modely priamo pre rôzne typy podnikania. Úžitkový automobil si získaval čoraz pevnejšie postavenie a postupne sa prispôsoboval rôznym profesiám. To len potvrdilo, že silnou stránkou značky Renault je jeho schopnosť upraviť automobil pre – na prvý pohľad – protikladné účely: práca, zábava a rodina. V tom spočíva umenie vytvoriť auto pre život.
1952: Renault Colorale
Renault začal v roku 1946 hľadať dizajn „kombi pre vidiek“. Rad Colorale pozostával z viacerých úžitkových a rodinných verzií, ktoré na trh prichádzali v rokoch 1950 až 1951, s menami ako Prairie, Savane, Pick-up, Taxi alebo Fourgonnettes (vany s pevnými alebo látkovými bočnicami). Všetky tieto modely boli určené pre vidiecke oblasti. Technicky boli robustné, stáli na podvozkoch nákladných vozidiel Renault s motormi požičanými z poľnohospodárskych traktorov. No i tak bol vzhľad radu Colorale neobvyklý: výška 1,82 metra a prázdna hmotnosť 1 640 kg, čo zodpovedalo hmotnosti takmer troch 4CV. Tieto modely sa s priestorom pre sedem sedadiel, pohonom 4x4 a verziou pickup stali predzvesťou športovo-úžitkových vozidiel 21. storočia. Je to model, ktorý v tom čase nemal na francúzskom trhu obdobu.
1959: Renault Estafette
Úžitkový automobil mal dlhé roky tvar vanu alebo nákladného vozidla podľa toho, aký objem nákladu mal prepraviť. No remeselníci a obchodníci chceli počas povojnového boomu niečo úplne odlišné než van, ktorý sa naplnil príliš rýchlo, alebo nákladné auto s dizajnom príliš ťažkopádnym pre každodenný život. Renault preto v roku 1959 vyvinul Estafette, kompromis medzi obidvomi extrémami. Zadnú časť zbavil akýchkoľvek mechanických prvkov, aby získal nízku a rovnú nákladnú plochu s maximálnym využiteľným priestorom. V súlade s týmto dizajnom Renault vybavil Estafette pohonom prednej nápravy, čím si pripravil pôdu pre Renault 4, ktorý príde na trh v roku 1961.
Estafette sa mohol prispôsobiť každej profesii. Troje dverí v zadnej časti pre lepšie nakladanie, posuvné bočné dvere na urýchlenie vykladania v obchodoch. A napokon prišla najväčšia novinka: posuvné vodičove dvere, keďže k povinnostiam vodiča pribudlo aj zásobovanie. Na trh prišlo päť verzií Estafette: Zone Bleue (pre parkovanie v centrách), 600-kilogramový van, van s vysokou svetlou výškou, Pickup s plátenou strechou a 9-miestny minibus Microcar. Krátko na to prišla aj séria doplnkových balíkov, ktoré mohli Estafette zmeniť na pojazdné obchody, dielne, ambulancie, servisy a podobne.
Estafette bol nekonvenčný aj tým, že prerazil stenu nudnej oceľovej šedi, keď sa na trhu objavil v jasných a sviežich farbách, napríklad, oranžovej, žltej a modrej.
Oslava radosti
Platená dovolenka bola najväčšou sociálnou inováciou v západnej Európe v 30. rokoch. Zmenila ekonomiku tým, že kedysi nedostupný luxus – pracovné voľno – sprístupnila väčšine pracujúcich ľudí. Hoci legislatíva prvýkrát ustanovila platenú dovolenku v roku 1936 vo Francúzsku a v Belgicku, v mnohých krajinách prišla až oveľa neskôr, napríklad v Taliansku a Nemecku až v povojnovom období.
Vo Francúzsku to bola jedna spoločnosť, ktorá zaviedla platené dovolenky a nastúpila cestu k súčasnému päťtýždňovému štandardu. Už pred uzákonením dostávali jeho zamestnanci tri týždne platenej dovolenky (1955) a neskôr štyri týždne (1962). Renault ako podnikateľský pionier vytvoril štruktúru zábavy, ktorá sa postupne ujala po celej západnej Európe. Je prekvapením, že tento výrobca zostal v čele pokrokového dizajnu, v ktorom sa všestrannosť a mobilita stali synonymom pre prácu aj zábavu, pracovný týždeň, no aj víkendy.
1961: Renault 4
Keď prišiel čas nahradiť populárny 4CV, ktorý dostal Francúzsko na kolesá, Renault sa rozhodol pozorne zvážiť možnosti francúzskej a európskej spoločnosti. Ľudia utekali z vidieka, exodus dosiahol masívne rozmery. No títo noví obyvatelia miest sa nesťahovali do centier, radšej volili širšie okolie, z ktorého sa postupne stávali nové predmestia. Vznikal nový svet, v ktorom sa zvyšovala hustota populácie a vznikala stredná trieda. Predmestie sa stalo novým životným prostredím, sčasti mestským, sčasti vidieckym.
S prezidentom Pierrom Dreyfusom, ktorý bol otvorený všetkým novým nápadom, sa Renault rozhodol vytvoriť skutočne všestranný model. Samotná všestrannosť však nestačila. Automobil musel od pondelka do piatka slúžiť ako pracovný nástroj a v sobotu a nedeľu sa musel zmeniť na rodinné auto. A pochopiteľne aj na dovolenkový automobil. Budúci Renault mal byť stelesnením všestrannosti – pre mesto aj vidiek, pracovný týždeň aj víkendy, prácu aj dovolenku, mužov aj ženy.
Pravé „džínové auto“, ktoré sa v roku 1961 zhmotnilo do podoby modelu Renault 4.
Renault 4 mal rovnú podlahu a piate dvere, ktoré uľahčili nakladanie. Vznikla karoséria hatchback so sviežim interiérom, ktorý sa prispôsobil všetkým potrebám. Majiteľom stačilo sklopiť zadnú lavicu, aby rodinné auto zmenili na úžitkové a naopak. Vzniklo „auto pre život“.
1999: Avantime
Ako už naznačuje jeho meno, Avantime predbehol svoju dobu. Rovnako ako všetky Renaulty pred ním, ktoré sa stali nezmazateľnou súčasťou histórie, či už to bol Espace, Scénic alebo Twingo.
Renault sa ani teraz nezľakol rizika a bol odhodlaný ísť proti prúdu. V ére nízkych coupé prišiel Renault s vysokým modelom. Namiesto plynulých línií sa dizajn nesie v štýle barokovej sochy. Okná neboli skosené, ale podobali sa skôr skleníku a ponúkali široký rozhľad po okolí. V neposlednom rade to bola celosklenená panoramatická strecha, ktorá tohto tátoša na kolesách zalievala slnečným svetlom. Preč bola aj palubná doska prepchaná ciferníkmi a nahradila ju minimalistická konzola.
Avantime sa ešte pred príchodom SUV stal vydareným krížencom coupé a minivanu. Stelesňoval auto roka 2000 - určené nielen na zábavu.
Stelesnenie slobody
Automobil stelesňuje slobodu a voľnosť. Schopnosť cestovať tam, kam človek chce a kedy chce. V západných krajinách je táto sloboda garantovaná, no stále existujú krajiny, kde je doprava prísne kontrolovaná a sledovaná. Čo by sa stalo, ak by bolo auto cestou k väčšej slobode? Tento sen žil a stále žije kdekoľvek najmä pre mladých ľudí a ženy hľadajúce sociálnu rovnosť.
Renault sa vždy snažil uspokojiť záujmy svojej nežnej klientely. V povojnovom období výrobca ponúka praktické a elegantné auto ako vhodné riešenie pre ženy, ktoré niesli hneď dvojité bremeno: zodpovednosť za rodinu, domácnosť a pracovné povinnosti. Pre mladých ľudí boli na trhu dostupné cenovo výhodné modely, ktoré im otvorili cestu do sveta dospelých. Do sveta, ktorý budú pomáhať tvarovať prácou aj zábavou. Automobil sa stal novou formou slobodnej spoločnosti a Renault tento trend videl oveľa skôr, než naozaj nastal.
1969: Renault 12
Renault 12 možno pomenovať tromi slovami: jednoduchý, lacný, nezlomný. Prezident značky Renault mal na mysli len jediné: exportovať a zaručiť tak expanziu značky. No v hre bolo viac než len biznis. Automobil mal pomôcť emancipovať niektoré krajiny a dopriať ich populácii väčšiu slobodu. Pierre Dreyfus bol presvedčený, že Španielsko a niektoré východo- a juhoamerické krajiny by sa mohli striasť svojich represívnych režimov a nastúpiť na cestu hospodárskeho rozvoja, ktorý by aspoň sčasti mohol poháňať práve automobil.
Faktom zostáva, že Renault 12 bol navrhnutý nielen s cieľom vstúpiť na medzinárodný trh, ale umožniť jeho výrobu aj mimo francúzskych hraníc. Väčšina vývoja a testov sa uskutočnili v Brazílii. Bolo to konkrétne v São Paulo, kde sa v tom čase vyrábal Dauphine, a kde plánoval Renault vyrábať tento model. Značka tam v roku 1967 vyslala jednotku inžinierov, aby urýchlili túto etapu. No ešte pred tým, ako sa vôbec začal predávať v Brazílii, našiel si Renault 12 svojho nasledovníka v Rumunsku! Pierre Dreyfus, ktorý sníval o dobytí trhu ZSSR, sa konečne dostal do Československa a Rumunska. Renault 12 sa vyrábal v Pitesti pod značkou Dacia a v roku 1969 sa stal národným autom. O dva roky neskôr Renault podpísal kontrakt o montáži s Tureckom. Renault 12 sa stal globálnym modelom.
1972: Renault 5
Renault, vždy všímajúci si sociálne zmeny, sa chopil pulzu 60. rokov a naplno využil význam protestných a feministických hnutí. Udalosti z mája 1968 vo Francúzsku ho neprekvapili. Firma chápala meniacu sa úlohu žien. Boli to ženy, ktoré spustili exodus z vidieka a teraz urýchľovali rozvoj strednej triedy. Úplná zamestnanosť znamenala ďalší zdroj príjmov pre domácnosti, čo otriaslo štruktúrou sociálnych tried aj rodiny. Zvýšil sa konzum, automobil nevynímajúc. O to viac, že ženy konečne mohli získať vodičské oprávnenie.
Rozširovanie predmestí, úrodnej pôdy pre strednú triedu, naviac vytvorilo podmienky pre druhé auto v rodine. A to určené predovšetkým pre ženy.
Renault pochopil tieto dôležité zmeny a navrhol automobil pre ženy. Nazval ho Renault 5 (1972). Bolo to malé auto s oblými tvarmi a na tie časy veľmi trendy vzhľadom. Renault 5 mal len dvoje dverí, aby zaistil bezpečnosť detí na zadných sedadlách počas ich jazdy do školy. Ľahké otváranie kufra pre pohodlné naloženie nákupu v supermarkete a plastové ochranné lišty objímajúce celé auto pre ochranu karosérie pred menšími kolíziami. Číslo 5 značky Renault sa stalo novým prírastkom do radu „auto pre život“.
Dvere do zajtrajška
Ako sa dalo očakávať, príchod 21. storočia opäť poriadne zamiešal karty. Otázky ochrany životného prostredia, intenzita premávky, nové zvyky zákazníkov, car sharing – svet sa mení. Renault v snahe udržať krok s týmto závratným tempom zmien zas vystupuje z radu. Už teraz ponúka množstvo riešení, ktoré uspokojujú potreby globalizovaného sveta: elektrický pohon, prepojenie, autonómne vozidlá a dokonca aj prvé robotické auto. Neustále predstavuje nové a nové možnosti intímneho vzťahu, ktorý si človek vytváral so svojím automobilom. Renault tak zostáva verný svojej úlohe: uľahčiť každodenný život svojich zákazníkov.
