Prvá škodovka bola Barborka a Favorit sa volal Fero.

Filmový, televízny, rozhlasový, dabingový, divadelný, režisér a pedagóg herectva – Pavel Gejdoš nám prezradil zaujímavosti zo svojich ciest, dal rady ako poľovník, pri strete so zverou. V živote vlastnil tri škodovky a vyskúšal si novú Škodu Kamiq na bratislavských cestách. Jeho postrehy si nájdete v našich videjkách. Prajeme vám príjemné čítanie a sledovanie. :)

 

Veľmi produktívna práca na toľko smerov, tak, prezraď, Pali, ako to je momentálne s tebou, na čom pracuješ a čo také zaujímavé si môžeme pozrieť z tvojich dokumentov?

 

Robím pre RTVS réžiu dabingu viacdielneho francúzskeho seriálu Vraždy v … , Doktor z hôr ,ale aj filmy, seriály a telenovely pre iné televízie. Čo sa týka dokumentárnych filmov, natočil som pre štúdio Nádej film Digitálne okovy. Zaoberá sa závislosťami na internete, sociálnych sieťach a mobilných telefónoch. V ďalšom filme som sa venoval spoluzávislosti. Je to o rodinnych príslušníkov závislých ľudí, a je jedno, či ide o alkoholika, narkomana či gemblera. Spolužitie so závislým človekom, ako okolie veľmi ovplyvňuje. 

 

V Slovenskom rozhlase si tiež pôsobil nejaký čas?

 

Desať rokov som robil v rozhlase známy seriál „Králikovci, moja manželka na ňom spolupracovala ako dramaturgička. Z divadelných projektov spomeniem predstavenie “Ja som to videl takto” . Je to o Dežovi Hoffmannovi - fotografovi Beatles. Spomínam si na svoj prvý celovečerný hraný film Sýkorka, ktorý ste mohli vidieť v roku 1989. Vtedy bolo zvykom, že pre režiséra chodil šofér s autom. Tak som sa vozil aj na takých papalášskych autách ako bola Tatra 603 či 613. 

 

Ako ti siaha pamäť do tvojich začiatkov autoškoly a prvých jazdných kilometrov?

 

Jazdím 53 rokov, ale vodičák mám iba 32 rokov. Od 12 rokov som začal jazdiť na Wartburgu v Nízkych Tatrách. Už vtedy ma šoférovanie bavilo a je to tak doteraz. So spolužiakmi na gympli sme robili vodičák, ale ťažko povedať, či to bola náhoda alebo nie, ale pedagóg a zároveň inštruktor sa postaral, aby testy urobilo všetkých 18 dievčat a len dvaja chlapci. Samozrejme, ja som medzi nich nepatril. Ani na vojne nikoho nezaujímalo, či mám papiere. Veliteľ sa ma opýtal, „Umíte jazdit?“ Ja som prikývol a dostal som sa za volant rôznej techniky. Hoci som nemal papiere, otec ma častokrát za volant posadil, najmä keď bol sám „nepojazdný“. Asi nad nami lietal anjel strážny, lebo ani raz ma pri tom policajti nenačapali. Takže vodičák som si spravil až po tridsiatke, kedy som sa zmohol aj na svoje prvé, jazdené auto, ktoré som si kúpil.

 

Viem, že tvoje začiatky sa viažu so značkou Škoda. Aké typy tejto značky si mal doma v garáži?

 

Začal som Škodovkou 120, potom som mal Favorita, čo bolo naozaj skvelé auto a Fabiu a s tou som bol viac ako spokojný. Každé štyri roky mením auto. Samozrejme, mám rád rýchlu, ale bezpečnú jazdu, tak ani jedno z mojich áut nebolo spomalené. Inak nie som otrokom auta, ale vyznávam teóriu, že auto má slúžiť mne a nie ja jemu. Nezaujíma ma, či sú na aute škrabance, ani ho neustále neupratujem a nevysávam, ale na pravidelné kontroly s ním chodím. Okrem iného dávam autám mená. Prvá škodovka 120 bola Barborka a Favorit sa volal Fero. 

 

Viem o tebe, že rád chodíš na dovolenky do Grécka. Zažil si tam príhodu, na ktorú tak skoro nezabudneš?

 

Dvadsať rokov chodím do Grécka a pokutu som tam dostal iba raz. Nezabudnem, ako som v istom meste zastavil na stopke a policajt mi ukazoval na hlavu, že nemám brzdiť a ísť ďalej. Rýchlosť na diaľnici som nebral vážne, ale práve za tento priestupok mi takmer odobrali vodičák na šesťdesiat dní. Našťastie bola so mnou v aute dcéra, a jej úsmev mi zachránil papiere a pomohol znížiť pokutu na stráviteľnú sumu. 

 

Si poľovník, vieš nám povedať, čo treba robiť, ak máme na ceste stret so zverou?

 

Rozhodne by ste nemali vystupovať z auta. Zranené zviera môže mať smrteľné kŕče a človeku by mohlo nepekne ublížiť. Napríklad srnec vám okrem parožkov môže nebezpečne ublížiť raticami - kopýtkami na nohách /sú nesmierne tvrdé a ostré/. Aj zdanlivo mŕtve zviera môže byť v skutočnosti len omráčené. Samozrejme, treba zavolať policajtov a následne poľovníkov.

 

Text, foto a video: Alena Chorvátová