Popoluška
19.03.2016 20:04
Slovenský režisér Gabriel Tóth si zarežíroval s novým modelom Opel Astra, ktoré získalo titul Auto roka 2016 v Slovenskej republike
Bratislavské Divadlo Aréna uviedlo pred týždňom premiéru rozprávky s pesničkami Popoluška. Scenár, texty piesní, hudba a réžia sú vašim dielom. Chcete sa aj naďalej venovať réžii, keď máte skončené herectvo?
Určite áno, aj keď je pravda, že som vystudoval VŠMU odbor herectvo. Ak by som dostal viac režijných ponúk, tak by som bol rád, ale vďaka aj za to, čo som dostal. Popoluška nie je prvá, ktorú som napísal a ani prvá, ktorú som režíroval. V divadle Aréna už mám režijne za sebou detské predstavenie Aladínova čarovná lampa. Okrem toho mám ešte zopár projektov ako je Ľadový kvet či v Žilinskom divadle inscenáciu Mačacie schody, ktorá bola veľmi úspešná.
Bývali ste s rodičmi v Trsticiach okres Galanta a prezraďte, aké autá ste mali v rodine?
Za socializmu moji rodičia začínali škodovkou 125L, neskôr Favorit, Felicia. Až oveľa neskôr si naši kúpili VW Polo. Pri kúpe môjho auta som sa rozhodoval medzi japonskou a nemeckou značkou. Vybral som si nemecký Opel Vectra a veľmi si ho pochvaľujem. Hoci je to jazdenka, vôbec mi to nevadí, lebo je to spoľahlivé auto. Bolo servisované každých 10 000 km a naozaj odvezie všetko, čo potrebujem. Priemernú spotrebu má v poriadku a za rok a pól mám už na ňom odšoférovaných 50 000 km.
Koho v Opli najčastejšie vozíte okrem seba?
Manželku a ročnú dcérku, takže auto využívame naplno. Malú v aute vždy zabávame, občas jej zaspievam. Inokedy v autosedačke zaspinká, ak ideme dlhšie. Snažím sa preto jazdiť opatrne a bezpečne.
Policajti sú k vám milí alebo máte iné skúsenosti?
Na policajtov mám šťastie a vôbec nie som arogantný. Viem si priznať chybu, ak urobím priestupok a netvárim sa, že to bol niekto iný. Platil som za jednu červenú na semafóre pri Univerzite Komenského, keď tam bolo všetko rozkopané. Za rýchlosť som ešte neplatil, ale platil som za nepripnutý bezpečnostný pás.
Kam najďalej ste šoférovali?
Trasu dlhú cca.16 hodín v mikrobuse, keď som išiel s divadlom do Francúzska. Vtedy mohla ísť aj moja manželka a boli sme veľmi očarení Azúrovým pobrežím. Za volantom sme sa menili, šoféroval som aj v kolóne, ale zvládli sme to. Neďaleko Marseille sme zažili úžasnú romantickú atmosféru, na ktorú nikdy nezabudnem. Viem, že sa tam nejakým spôsobom určite vrátime.
Naša slovenská cestná premávka je pomaly už podobná tej v Paríži, kde sú kolóny samozrejmosťou. Čo nemáte rád na cestách?
Niekedy mávam pocit, že šoférujem za iných a vidím nezmyselné predbiehania v kolónach, čo nechápem. Musíme sa vyrovnať s tým, že tých áut je na cestách omnoho viac ako kedysi, ale naháňať sa nemá význam. Nemám rád vyblikávanie, väčšinou som v pravom pruhu, ak sa dá. Len je veľa netrpezlivých vodičov.
Je vidieť rozdiel v jazdení žien a mužov?
Muži ľahšie čítajú mapu a lepšie sa orientujú v teréne ako ženy. Tak to hovoria výskumy. Poznám veľa dobrých vodičiek, ale viac menej u nich prevláda opatrnosť. Muž totiž nerozmýšla nad sto vecami ako ženy. On sa venuje autu a koňom pod kapotou, užíva si to a žena rieši okrem riadenia ešte množstvo iných vecí. No zovšeobecniť sa to nedá.
Boli ste účastníkom pri dopravnej nehode?
To nie, ale stalo sa mi, že raz som sa snažil pomáhať, keď za dažďa padol cyklista a zranil sa. Bol dosť podchladený, dehydrovaný a prikryli sme ho. Dokonca okoloidúci bol lekár, tak ho prezrel, či je v poriadku. Potom sme už len čakali na záchranku.
Gabriel, v divadle máte s Popoluškou odpremiérované, ale mňa by zaujímalo, ako sa vám páčila premiéra nového testovaného modelu Opel Astra 1,6 CDTI?
Opel Astra vyzerá veľmi dobre zvonku s efektnými LED-kovými sveatlami a s vnútrom veľmi dobre korešponduje. Pekná maska a línie hatchbacku nižšej strednej triedy si zaslúžil titul Auto roka.
Dobré ovládanie na volante aj ergonómia. S tempomatom nemám skúsenosť, ale dodržiavanie vzdialenosti sa mi páčilo. Aj ručná brzda po pridaní plynu sa sama odistila. Vyhrievanie sedadiel, volantu, fakt dobrá výbava. Sedadlá neboli celé v koži, ale boli kombinované s béžovým čalúnením. To mám rád a pochválim aj dobrý zvuk autorádia. Veľa priestoru bolo vzadu, aj na autosedačku pre malú. Kufor tiež bol dostatočne veľký.
Naozaj som netušil, že sedím v dieselovom aute, lebo chod motora bol tak tichý, žeby som povedal by som, že to bol benzín. Jedna šestka ťahala výborne, veľmi pekne odpovedala ako som pridával plyn. V zákrutách dobre sedelo a podvozok perfektne vyladený. Šesťstupňový manuál bol výborne odstupňovaný a priemerná spotreba okolo 4,5 litra na 100 km je výborný údaj. Ak na trh príde kombi verzia, tak o Astre budem vážne uvažovať.
Text a foto: Alena Chorvátová
