Pekná a elegantná
18.02.2014 18:50
Mladá slovenská herečka Erika Havasi si zahrala skvelé dueto s novou Škodou Octavia
Kde vás môžu diváci vidieť a čo nové pripravujete v divadlách, v ktorých hráte?
Diváci ma môžu vidieť v Žiline napriklad v inscenácii Zločin a Trest (Dostojevskij) alebo v inscenácii Modrofúz (DeaLoher). Teším sa na ďalšiu hru od Dei Loher, ktorú by sme mali začať skúšať na jar a tiež na budúcu sezónu na Dostojevského Besy. V Bratislave by som pozvala divákov na Bratov Karamazovovcov v SND.
Mladé žieňa ako ste vy Erika, má koľko rokov vodičský preukaz?
Vodičák mám sedem rokov. Na začiatku som jazdila pomerne málo, ale časom kilometrov pribúdalo a skúseností tiež. V poslednej dobe jazdím naozaj často, pretože pendlujem medzi Bratislavou a Žilinou bezohľadu na počasie či dennú/nočnú hodinu. Verím, že som spoľahlivý šofér, snažím sa vnímať celú situáciu a podľa toho reagovať. Nemám problem na to dupnúť, ale len ak cítim, že si to môžem dovoliť.
Na akom aute jazdíte do Žiliny?
Mám Hondu Jazz a na nej sa presúvam kam treba. Je to fantastické autíčko, zvonku malé, zvnútra veľké a ideálne do mesta, pohodlne sa s ním parkuje. Je z neho dobrý výhľad a keď potrebujem previesť skriňu, nie je problem. Fakt ale je, že na diaľnicu je predsa len pomerne ľahké, každé opretie vetra je boj s volantom. Inak sa s ním cestuje pohodlne, dokonca som s ním bola aj v Taliansku a nebol žiadny problém. Konkrétne iné vysnívané auto síce nemám, ale keďže mám ťažkú nohu, určite by to bolo niečo športovejšie ;)
Čo máš a nemáš rada na svojich auto - moto – cestách?
Mám rada dobrú hudbu v aute, kávu a dobré počasie počas mojich dlhších ciest. A ešte mám rada kolegialitu cudzích šoférov. Moja “jazzka” je veľmi nespokojná s ľadom a silným vetrom, ja zas so sviatočnými šoférmi. Ešte nemám rada, keď sa vodiči v zápche neustále preraďujú. Len tým spôsobujú ešte väčšie zdržanie. A ten vedľajší pruh aj tak pôjde vždy rýchlejšie. Vždy…
Videla si rozdiel v šoférovaní v krajinách, ktoré si navštívila?
Zo zahraničia mi skúsenosť vraví, že Rakúšania sú až priveľmi poctiví, nemci stale niečo opravujú, Taliani a Gréci sú temperamentní, ale nemyslia to zle. V Grécku som zistila, že je lepšie prispôsobiť sa ich štýlu a zvyklostiam. V Taliansku som toto zistenie testovala a zistila som, že ak by som sa neprispôsobila ich štýlu šoférovania, cesta by mi trvala dvakrát tak dlho. A úplne sa mi toto zistenie potvrdilo vo Vietname, tam sa vlastne ani nedá neprispôsobiť sa. Ja som tam teda našťastie nešoférovala, ale moja mama brázdi Hanoj a ide jej to fantasticky! V Hanoji jazdia prevažne skútre, motorky, bicykle. Pre ne neplatia prakticky žiadne pravidlá, jazdia po chodníkoch, v protismere, obojsmerne, kolmo, hocijako. Najčastejšie v húfoch. Autá sú veľmi diskriminované, je ich výrazne menej, musia (teda mali by) dodržiavať smer jazdy. Húfy motoriek ich obliehajú zo všetkých strán čo výrazne znižuje ich maximálnu možnú rýchlosť. Tá sa zvykne pohybovať okolo 30km/h. (Na dialnici samozrejme prudko stúpa, až na fajných 70 – 80km/h.) Vodiči sú tam naozaj veľmi neohľaduplní (zlaté dobré ústretové Slovensko) a je tam množstvo (aj smrteľných) nehôd.
A chodci v Hanoji sú disciplinovanejší?
Chodci sú tam samostatná kapitola. Častokrát sa nedalo chodiť ani po chodníku a samozrejme všetci sa niekam náhlia takže neexistuje, že by zastavili chodcovi, aby prešiel cez cestu. Naučila som sa to hneď prvý deň a rýchlo som prechádzanie cez cestu povýšila na svoje hobby. Základné pravido je hýbať sa predkonštantnou rýchlosťou, neuskakovať a nemeniť prudko smer chôdze. Motorky vás jednoducho obídu. Pre niektorých to môže byť trochu extrémny šport, niekoľkokrát som prevádzala cez cestu vydesených dezorientovaných turistov. Bavilo ma to.
Viete rozlíšiť ženské a mužské šoférovanie?
Hm.Vo všeobecnosti sú asi ženy opatrnejšie (až príliš) a muži sa radšej predvádzajú. Existuje množstvo výnimiek a najnovšie štatistiky nepoznám. Myslím, že bola raz taka štatistika, podľa ktorej muži spôsobili viac dopravných nehôd ako ženy, ale za akých podmienok to bolo, to už neviem. Tým, čo sa strašne boja by som odporučila vykašlaťsa na ten strach, aj tak nikomu nepomáha. A tým, čo majú potrebu si za volantom niečo dokazovať by som zas odporučila rozvíjať ohľaduplnosť. To sú dva extrémy s ktorými sa občas stretnem a oba vedia byť nebezpečné.
S Hondou Jazz ste zažili nejakú dopravnú kolíziu?
Dlho som jazdila bez nehody a minulý rok sa mi pošťastili hneď dve. Pri prvej sa nič nestalo, nacúval do mňa pred vjazdom na parkovisko pán, ktorý si nevšimol, že za ním stojím a chcel sa otočiť. Odniesol si to lak na prednom nárazníku. Druhá bola trochu horšia, za Drietomou po ceste do Brna som dostala šmyk na zľadovatelej vozovke. Boli sme v aute štyria a našťastie sa nikomu nič nestalo. Najviac doplatila Jazzka, museli ju v Trenčíne spojazdniť. Vtedy ma najviac udivilo a zároveň potešilo to množstvo vodičov, ktorí na tom ľade zastavovali a a pýtali sa či nepotrebujeme pomoc. Behom pár minút ich zastavilo snáď desať!
Ste veľmi sympatická, neverím, že nezjednáte nejakú tu pokutu?
Pokutu som zatiaľ zaplatila len jednu, ani som nemala v úmysle zjednávať a pán policajt sa zjednal sám.
Aké ste mala pocity z novej Škody Octavie 1,6 TDI?
Octavia je pekná, elegantná ako dáma. Momentálne som zvyknutá na menšie autíčko, ale šoférovalo sa mi na nej príjemne, páčili sa mi moderné vychytávky, ktoré začínajú byť samozrejmosťou ako napríklad zastavenie v kopci (neviem ako sa to povie odborne) alebo to, že keď stojím na semafore, tak sa dá motor do standby modu a znovu sa naštartuje stlačením spojky (fakt neovládam odbornú terminológiu). Kufor aj celý interiér bol priestranný a dieselový motor Octavie hovorí o ekonomickosti čo sa týka spotreby práve na časté cestovanie na dlhšie trasy, čo ja potrebujem. Za volantom som sa cítila príjemne, dobre som videla na vozovku a vo vnútri bolo množstvo moderných vychytávok, ktoré som ani nestihla všetky preskúmať. Octaviu by som určite odporučila rodinám, podnikateľom, ktorí veľa cestujú, majú radi komfort a eleganciu a pri tom neradi vytŕčajú z davu.
Text a foto: Alena Chorvátová
