Osvieženie s Orange džúsom!
05.08.2017 14:09
Sympatická plavovlasá členka nitrianského divadla Aďa Sabová zažila mestskú jazdu s novým Nissanom Micra a zapózovala si s bilboardom pri Auparku a prezradila čitateľom, čo jej počas divokej jazdy hovorí papagáj Gustík ...
Rodáčka zo Senca to mala zostať hrať v bratislavských divadlách, kde ste odohrali a niekde dohrávate postavy . V SND, Aréne alebo Radošínskom naivnom divadle. Prečo vás to zavialo do Nitry?
Dohrávam v SND – Tak sa na mňa prilepila a Skrotenie zlej ženy, ale venujem sa už len nášmu divadlu, kde mám svojich spolužiakov s ktorými som predtým hrávala, svojho priateľa Majka Viskupa, tak mi nič nechýba. Po prvom roku účinkovania v nitrianskom divadle som spokojná. Máme bohatý repertoár...posledné premiéry, čo sme mali, tak sú Povolanie Pápež, Kým kohút nezaspieva, Syna či dcéru a Žltým včelám, žlté slzy v réžii českého režiséra p. Pitínského.
Priblížite nám viac ten posledný divadelný projekt. Čím vás osobne zaujal?
Pán režisér Pitínsky má takú svoju zvláštnu optiku a zinscenovanie básní Miroslava Válka bolo také galakticko-vesmírne. Aj my herci sme si museli p. spisovateľa poriadne naštudovať, je to príbeh vrahyne Čubírkovej a ja tam hrám detektívku, ale viac vám neprezradím... Určite je to zaujímavá hra, ktorú si každý vyloží po svojom, veď sa príďte pozrieť a uvidíte...
Každý herec zažíva na javisku rôzne nepredvídateľné tragikomické príhody. Vás asi neminul zážitok, na ktorý sa nedá zabudnúť?
V Starom nitrianskom divadle som hrala Pipi dlhú pančuchu a mala som vybehnúť do zákulisia, vytiahnuť flautu, utekať na pódium a zahrať. Bohužiaľ som sa potkla o rekvizity, letela som priestorom a dopadla na ruky. Pozbierala som sa, vzala flautu a utekala pred divákov. Predstavenie som dohrala a potom ruka napuchla tak, že mi ju museli operovať. Dali mi tam titánovú platničku a 7 šróbov. Celý týždeň som to hrala so sadrou na ruke a ľudia v obchodoch ma zastavovali a pýtali sa, či to v predstavení mám akože alebo som mala ozajstný úraz.
Máte priateľa, časom budú deti, rodina...tak zatiaľ žiadne iné záväzky nemáte?
...ale mám! Papagája Gustíka a môj život je mu dosť prispôsobený, lebo ho nosím hore dolu iba ak idem na dovolenku, tak ho dávam babke, ktorá má andulku a postará sa.
Tak Gustík veľmi necestuje v dopravnom prostriedku?
Miluje autá! Je zvyknutý na cestu v aute, zapnem hudbu a on skáče, rozpráva, spieva, ale falošne. Je výborný spolujazdec, začne hovoriť chytro, chytro...moja mama mu zvyčajne odpovedá: „nie Gustík chytro, ale hlavne bezpečne!“ Jazdím s ním opatrne, ale stalo sa mi, keď som schádzala zo Senca na diaľnicu, bola prudšia serpentína a nemala som systém na klietku, ktorá bola položená a pripnutá pásom na zadnom sedadle, ale v zákrute sa klietka prevrátila. Bola tma, nič som nevidela, myslela som, že som ho zabila. Po chvíli som ho počula vystresovaného, ale upokojil sa. Teraz už si viem sedadlo spolujazdca sklopiť a klietku zaistiť. Inak má veľmi rád ženy hlavne blondínky a na chlapov žiarli, na môjho priateľa najviac, robí nálety, kričí, rozčuľuje sa.
Máte krásne oranžové lodičky, ladíte spolu s Microu, jazdievate často na opätkoch?
Nejazdím na opätkoch, ale prezúvam sa do pohodlnej obuvi. Balerínky, tenisky, ktoré netreba šnurovať a idem za volant. Na autoškolu som dokonca mala špeciálne tenisky.
Júj, tak autoškola prebehla v pohode?
Týždeň pred skúškami som si kúpila jazdené veľké, priestranné a otlčené z každej strany – Citroen Xsara Picasso, ktoré mám doteraz,...najazdených má 260 tisíc km, ale stále to ide. Prvýkrát som neprešla autoškolu, išla som moc rýchlo v snehovej kalamite,“ vytúrovala“ som na 55km/h a taaák...ďaľší termín bol o mesiac, ale priateľ bol spokojný, lebo on mohol jazdiť. Druhýkrát mi ho dali s tým, že si mám vraj pripraviť peniaze na pokuty. No a zatiaľ ma nezastavili, lebo naozaj jazdím podľa predpisov, iba raz ma pokutovali, lebo som prešla na oranžovočervenú a zaplatila som 20 eur aj so zažmurkaním a to som žmúrila, koľko sa dalo!
Hlavne, že ste to úspešne dokončila, vaša rodina môže spokojná...
Moja rodina je v tomto špecifická, lebo aj brat si robí autoškolu asi 3 roky! Po roku mu telefonovali, že má kúpený kurz autoškoly, ale on sa dušuje, že ju raz dokončí. Už pomaly mohol mať skončenú druhú vysokú školu. Je herec a má aj herecké ponuky, kde by mal šoférovať. Naposledy ho mohli diváci vidieť vo filme Únos, kde hral postavu Róberta Remiáša. Volá sa Dávid Hartl.
Spomínali ste dovolenku v Chorvátsku. Ako sa tam teraz v čase dovoleniek jazdí?
Tak, že môj Citroen oškrel nemecky hovoriaci turista a nevedel anglicky, tak sme sa nedohovorili. Cúval do kruháča a ja som radšej pribrzdila, lebo som nechápala čo robí...ani trúba nefungovala, tak do mňa nabúral a mám tam preliačinu! To sme sa vracali z dovolenky v Chorvátsku, najprv sme chceli volať policajtov, ale nakoniec sme to neriešili a musím si to dať opraviť na vlastné náklady. Viac ma mrzí, že tá jeho manželka sa tvárila akoby to ich vina nebola, ale bola...cúvať do kruháča?!
Aďa, ladili ste dokonale s novým Nissanom Micra 0,9 IG-T, ktorý ako na vás pôsobil, keď ste ho zbadali na prvý pohľad?
No je to krásne a bezpečné auto, lebo v oranžovej farbe je dobre viditeľné na ceste. Zozadu Micra pôsobila robustne, ale vpredu sa usmievala. Vo vnútri voňala novotou, ale najviac ma prekvapila veľkým priestorom, ešte aj nad hlavou čiže vyšší muži za volantom nemajú problém. S mojimi oranžovými lodičkami som ladila s dvojfarebným interiérom. Oranžová farba bola všade...na palubovke, na sedadlách, jednoducho v každom detaile perfektne všetko prepracované. Dobrý volant a ovládače som mala hneď po ruke, budíky prehľadné a stredový displej sa pekne dizajnovo vynímal v oranžovom koženom prevedení. Motor bol temperamentný, nehučal a do mesta sa hodil. Zaujímavé bolo len vibrovanie, keď som omylom vyšla z jazdného pruhu. Preraďovanie päťstupňovej prevodovky mi vyhovovalo, lebo ja som hyperaktívna a pri automate by som sa nudila. Dostal ma dobrý zvuk autorádia a nechápala som, že kvalitné reproduktory boli umiestnené v hlavových opierkach. Paráda! Normálne mám pocit, že chcem byť stále vládkyňou tohto auta!
Text a foto: Alena Chorvátová
