Ohnivý rubín
07.01.2017 18:34
Slovenská Playmate 2007 EvaCifrová nielen zapózovala, ale aj vyskúšala pekné kabrio značky Mazda MX-5
Kariéra modelky
Modelingu sa venujem od štrnástich rokov. Okrem fotení, módnych prehliadok a natáčaní reklám som bola vo viacerých videoklipoch, účinkovala v reláciách ako Mr. Bombastik, Tesne vedľa, Správne číslo a dostala aj možnosť zahrať si v seriáloch napr. Mafstory, Sekerovci a vo filme Daniela Landu ,,Tacho“, kde sa iba mihnem. Ale aj to mihnutie sa natáčalo pol dňa. Toto sú skúsenosti a príležitosti za ktoré som veľmi vďačná. Posledné obdobie dostávam ponuky na moderovanie spoločenských akcií, čo považujem za dobrú školu. Veľký zlom a posun vpred nastal po nafotení snímok pre Playboy, kedy som vyhrala playmate roka 2007. Vďaka tomuto titulu som sa dostala priamo do sídla Huga Hefnera. Vybrali si iba osem dievčat a po nafotení spoločného foto seriálu tieto snímky boli uverejnené asi v každej krajine kde Playboy vychádza. Po dvoch rokoch som sa stala riaditeľkou nadácie Playboy, ktorá je zameraná na ochorenia postihujúce mužskú populáciu.
Sebavedomie každej ženy
Mám zväčšené prsia a s otvorenosťou o tejto téme rozprávam, pretože zatiaľ neexistujú zázračné tabletky a ľudia predsa len majú oči. Pred pár rokmi som podstúpila operáciu, po ktorej som mala veľkosť pŕs 3 ale neskôr som si bola istá, že ich túžim mať ešte trochu väčšie. Takže momentálna veľkosť je 5 a som s ňou absolútne spokojná. Samozrejme musím brať ohľad aj na skutočnosť, že chcem mať deti a budem kojiť.
Rodinná autoškola
Mám dobrú autoškolu v podobe otca a bývalého priateľa, ktorý zo mňa urobili dobrú šoférku. Ocino ma naučil veci, na ktoré sa v autoškole trochu pozabúda a vďaka bývalému mám odjazdených naozaj veľa kilometrov hlavne v druhých krajinách. Aj keď je pravda, že jazdím podľa situácie a niekedy sa ponáhľam, nikdy zbytočne za volantom neriskujem. Mojím prvým autom bola stará Škodovka, ktorú mi ocino dal po autoškole, keď ma odhalil ako mu po nociach kradnem auto a vozím sa. Toto autíčko mi spôsobilo viac srandy, hanby, ockovi starosť len nie osoh. Moja prvá jazda trvala asi minútu na pumpu kúsok za domom. Samozrejme slovo sitič mi nič nehovorilo a ako sa to používa už vôbec. Prechlastala som to a so zahanbením išla za pumpárom aby mi pomohol. Ale keď som videla, že je na tom ešte horšie ako ja, musela som zavolať ocinovi aby pre mňa a auto prišiel. Vtedy sme obidvaja pochopili, že to bola moja prvá a posledná jazda týmto autíčkom. Ďalším bol štvorročný Seat Ibiza, ktorý som vyhrala ako Miss tuning 2006. Titul aj auto som však vrátila, pretože zmluva ma veľmi zaväzovala a obmedzovala. Vrátilo mi to moje slobodné rozhodovanie. Posledné roky som mala možnosť jazdiť na tých najlepších nových autách, ktoré mi požičiaval bývalý partner.
Automobilový sen
Splnila som si svoj sen a kúpila moje najobľúbenejšie auto BMW radu 525 diesel s automatom v prevedení kombi. Zvoliť kombi bola nevyhnutnosť, pretože mám psíka nemeckú dogu Lila. Obidvaja spolu cestujeme a chcela som aby sa ja on cítil komfortne Uprednostňuje automat, hoci jazdenie s manuálom mi nerobí žiadny problém. Žijeme už v dobe, kedy každá žena ocení výhody automatu hlavne v bratislavských kolónach. Určite by som sa k manuálu nevrátila. V aute musím mať bezpodmienečne vyhrievanie sedačiek, zabudovaný navigačný systém, automatickú klímu a /parktronic/parkovací systém.
Európski vodiči
Taliansko. Bežná cestná premávka je tam tak prepchatá a akoby bez pravidiel, že neskúsení a hlavne zahraniční vodiči tam majú problém v jazdení. S kamarátkou som zažila situáciu kedy nezvládla hektiku a stres z ich štýlu jazdenia, tak zatavila na najbližšom parkovisku a rozplakala sa. Napríklad na ceste sú namaľované 3 jazdné pruhy ale akoby tam neboli. Bežne sa vedľa seba postaví aj 5 aút a miesto smerovky radšej zatrúbia. Opak Talianska je Nemecko, kde šoféri jazdia podľa predpisov a veľmi disciplinovane. Majú úseky, kde sú neobmedzené rýchlosti. Zaujímavé bolo aj pravostranné jazdenie v Japonsku, kde som nejakú dobu žila. Najprv som chodila peši, aby som si zvykla na opačné riešenie križovatiek a celú dopravnú situáciu som si prechádzala v hlave aby som pri prvej jazde neurobila chybu. Rýchlo som si zvykla a nebol to žiadny problém.
Najvyššia pokuta
Za rýchlosť som dostala 400 euro. Cestovala som z Nitry do Košíc na prácu kde ma čakal tým ľudí. Ako naschvál asi hodinu a pol išla predo mnou kolóna kamiónov rýchlosťou 40km/h kvôli ktorej som mala veľké meškanie. Na prvej dlhej rovine som pridala a začala konečne obiehať, ale ani som sa nestihla zaradiť a už ma zastavili policajti. To už mi bolo naozaj do plaču.
Autonehoda
Zažila som autonehodu ako spolujazdec. Z vedľajšej cesty nám vyletelo auto a nedalo sa tomu už nijak zabrániť. Hlavou som rozbila čelné sklo a bola dobúchaná ale nič vážne sa nestalo. Pre mňa to bol deň, od ktorého si vždy zapínam bezpečnostný pás aj keď idem len na pár metrov.
Rely
Silným a neopakovateľným zážitkom bolo sedieť ako spolujazdec Jožka Béreša ml. na rely v Prahe. Je to vynikajúci pretekár, ktorý ma podporoval aby som sa nebála a verila mu. Pre mňa ako amatéra to bola úžasná atmosféra, jednoducho adrenalín. Byť navigátorom nie je ľahká vec a na šťastie Jožko nepotreboval moju pomoc, pretože to by sme netrafili ani do cieľa. Už chápem môjho ocina prečo je fanúšikom automobilového športu a stala som sa ním aj ja.
Maľovanie za volantom
Nikdy by som sa za volantom nemaľovala. Je mi jedno, či budem nenamaľovaná alebo strapatá. Auto používam aby som sa bezpečne presunula kam potrebujem a nie ako pojazdné kozmetické zrkadielko. Nestálo by mi za to spôsobiť nejakú nehodu iba preto aby som mala pekne narúžované pery.
Jazda na „ihličkách“v kabriolete Mazda MX-5
Často chodím na pracovné stretnutia vo vysokých topánkach, ale vždy mám ešte pri sebe balerínky alebo tenisky, nech sa mi pohodlne šoféruje. Momentálne ich nemám a nepociťujem pri riadení tohto krásneho kabrioletu žiadne problémy. Šoférujem dennodenne a kilometre robím ako kamionista. Mala som možnosť testovať veľa áut, ale MX-päťka bola skutočne rýchla a svižná. Benzínový jedna osmičkový motor ťahal, ale pri vyšších rýchlostiach bol trošku hlučnejší, ale podvozok bol stabilný v zákrutách. Citlivejšia spojka, následná akcelerácia, brzdy výborné. Pohodlné boli sedadlá s anatomickým tvarovaním. Príjemne sa držal športový volant a všetko na palubovke dýchalo športovým duchom. Jazdila som dosť kabrioletov, ale tu sa otvára ručne strecha a ja som dosť pohodlná, tak preferujem skôr automaticky otvárateľnú strechu. Napriek tomu kabrio si vychutnajú muži aj ženy, ktorí majú radi športovú jazdu. MX-päťka osloví skôr tú mladšiu generáciu a jasnočervenou farbou osloví skôr ženu ako muža. Mňa ako modelku kabriolet uchvátil hneď ako som ho uvidela a veru by som s ním aj na tých mojich „ihličkách“ rýchlo odšoférovala domov. /úsmev/
Text: Alena Chorvátová
Foto: autorka