Odtiahli mi auto vďaka paradajkám!
18.02.2023 10:11
Moderátorka rádia Slovensko - Ivana Ilgová prezradila novinky zo svojej moderátorskej práce, aký známy brebt sa jej podaril, ale aj iné príhody z jej a synovej autoškoly. Dozviete sa, čo nemá rada na mnohých vodičoch a prečo si kúpila najdrahšie paradajky v živote… Prvýkrát si vyskúšala elektrickú Mazdu MX-30 s automatom a jej dojmy si môžete pozrieť v našich videách.
V Slovenskom rozhlase robíš od roku 1994 a poslucháči počúvali tvoje ranné vysielanie a teraz po novom vysielaš popoludní od 14,00 - 17,00 hod. Ako si si zvykla? A ešte povedz, či si mala taký brebt, na ktorý nezabudneš do konca života?
Som veľmi rada popoludňajšiemu vysielaniu a hoci som rána milovala, tak je pravda, že ja som taká “sova” a tých 9 ranných rokov bol dennodenný boj s budíkom. Zvonil už o štvrtej a posledné dva roky zvonil neúprosne o 3,30 hod… Na to sa ťažko zvykalo…ale teraz môžem spať, koľko chcem. A môj známy 25 - ročný brebt z Rock FM rádia bol, že som chcela byť vtipná na jednom podujatí, kde vystupovala Helena Vondráčková a keď dospievala, tak som rozšafne vybehla na pódium a povedala: “To bola Helenka Vondráčková! Ako víno - čím staršia, tým lepšia!” V publiku všetci stíchli a potom sa začali chichotať. Bola som mladá moderátorka a vôbec som si to v tej chvíli neuvedomila, čo som povedala, ale myslela som to v dobrom…:)
Verím, že ešte pricukruješ nejakou príhodou aj zo slovenského rozhlasu?
Mala som pri sebe čaj a slúchadlá na pulte, aby som si ich mohla dať na uši, keď pôjdem do vstupu. Keď nastal ten moment, automaticky som siahla po slúchadlách, že si ich nasadím na uši – až na to, že som omylom siahla po šálke s čajom. Úspešne som si to celé vyliala na hlavu a do éteru a do éteru som rozprávala s mokrou “načajovanou” hlavou. Porozprávala som, čo som mala, poutierala seba aj stôl. Potom prišla druhá červená a ja som opäť siahla po slúchadlách – tentokrát sa mi podarilo zobrať nádobku s medom.... Dnes sa už na tom so zvukárom smejeme, ale vtedy mu asi nebolo všetko jedno, keďže som v priebehu asi desiatich minút najskôr „očajovala“ a vzápätí „omedila“ seba aj klávesnicu…Neborák zvukár musel jednou rukou mixovať a druhou utierať ten omedovaný pult…
Tvoj syn nedávno urobil autoškolu, ale tvoja už bola absolvovaná pomerne dávnejšie… :)
Ten čas je neúprosný a veru ani môj syn tiež neurobil autoškolu na prvýkrát ako ja pred tridsiatimi rokmi! Išiel na skúšky bez okuliarov a prešiel plnú čiaru. Je po mne, čo si budeme hovoriť. :) Ja som robila záverečné skúšky a s prehľadom som to švihla pred policajtom rovno na červenú!
Neskôr moja prvá jazda bola asi po piatich rokoch, keď som už mala na čom šoférovať a kúpila som si staručkú škodovečku 125, v ktorej som rada všetkých vozila. Nikdy nezabudnem na moju prvú cestu do práce. Potrebovala som sa po Račianskej dostať do rozhlasu. Na každom semafóre som zastala, vždy mi to skapalo a všetci na mňa trúbili. Spotená a vystresovaná som zaparkovala na parkovisku, lebo som mala 10 minút do vysielania. Zablokovala som nejaké auto a po hodine som ho chcela preparkovať a videla som 4 chlapov, ako to moje autíčko nadvihujú a prenášajú preč, aby mohol dotyčný prejsť. Počkala som, kým odídu a zahanbená som potom išla zase “skapínajúco” domov.
Tvoj syn má 17 rokov a s manželom s ním musíte ešte rok jazdiť. Je to podľa teba náročné?
Určite áno, lebo syn si vymýšľa rôzne cesty. Minule si zmyslel, že chce ísť do Devínskej Novej Vsi, lebo jeho kamoška tam robila keramiku a on chcel ísť po ňu a doviezť jej to do školy. Mohol ísť autobusom, ale on chcel trénovať za volantom. Išli sme tam, sedela som vedľa neho a „brzdila“ som, ako sa len dalo, keďže rezal zákruty jedna radosť. Nič sa nám samozrejme nestalo, ale mala som miestami stiahnuté útroby. Volala som potom mužovi, že by som si dala jedného panáka, ale nemohla som, lebo som ešte musela šoférovať. Inak, ak som za volantom a syn sedí vedľa mňa, tak si ma zvykol dirigovať a komandovať, keď náhodou nejdem úplne podľa predpisov. Vtedy mu s úsmevom musím pripomenúť, že vodičák mám dlhšie ako on…:)
Za život si dostala nejakú pokutu? Prípadne si zažila odtiahnutie auta, že si si myslela, že ti ho ukradli?
Veľa pokút neplatím, ale raz som nedala prednosť protiidúcemu vozidlu a tak som si zaplatila. Pred rokmi som im občas nechala zahrať v rádiu pesničku. Pri policajtoch sa snažím byť pri rozhovore vždy submisívna, pretože som poučená od môjho otca. On bol úžasný v tom, že mal vždy svoju pravdu a musel ju mať aj pri policajtoch, lebo sa s nimi vždy hádal a skončilo to pokutou. Ja na to idem opačne: priznávam vinu a tvárim sa skrúšene. Pred rokmi sa mi stalo, že som išla s kamošom na trhovisko a zaparkovala som na Miletičke. Kúpila som úžasné paradajky a prišla som na miesto, kde moje auto už nebolo. Odtiahli mi ho do Čierneho lesa! Môj kamarát mi povedal, že som si kúpila za tisíc korún najdrahšie paradajky v živote a mala by som si ich na pamiatku vypreparovať!
Čo by si vytkla niektorým vodičom na cestách, ktorých stretávaš?
Mnohým vodičom chýba slušnosť na cestách. Ak ide nejaké auto s mimobratislavskou značkou predo mnou, tak ho tolerujem, ak napríklad zmätkuje a nevytrubujem naňho. Mám s tým vlastnú skúsenosť, pretože manžel mal dlho považskobystrické EČV, keďže odtiaľ pochádza, takže keď som šoférovala jeho auto, vedeli mi bratislavskí vodiči dať najavo, že vo veľkom meste sa jazdí inak – napriek tomu, že som rodená Bratislavčanka. Našťastie, také tie nezmysly o „babách za volantom“, s tým sa už nestretávam. Muži už zrejme pochopili, že dennodenné rozvážanie detí, či cesty na prázdniny z nás už dávno urobili rovnocenné vodičky.
Text, foto a video: Alena Chorvátová
