Niekedy mám pocit, že som viac šofér ako herec...

13.04.2019 19:10

Herec, moderátor a zabávač Juraj Šoko Tabaček

Jeho prvé stand-upové vystúpenie sa udialo na stand-up comedy show SILNÉ REČI Jána Gorduliča v Nu Spirit klube v Bratislave. Od tej doby pravidelne vystupuje so svojimi
stand-upmi na rôznych platformách, ako je jeho materská stand-up show SILNÉ REČI, alebo PANČLAJN, ale tiež v rôznych televíznych reláciách, ako napríklad v talk show NESKORO VEČER Petra Marcina alebo v relácii NIKTO NIE JE DOKONALÝ. Robí aj samostatné predstavenia s vlastnou divadelno – improvizačnou skupinou 3T (Tri tvorivé tvory), ktorá vystupuje na rôznych firemných akciách a eventoch. Šokova mediálna hviezda v poslednom čase stúpa prudko nahor. Okrem toho, že účinkuje v mnohých televíznych projektoch a v seriáli Horná Dolná, moderuje už aj jojkársku zábavnú reláciu S PRAVDOU VON.


Ste lídrom v zábavnej šou RTVS Milujem Slovensko, odkiaľ Dano Dangl po dlhom čase odišiel a vy ste ho nahradili. Vidíme, že ste sa dobre udomácnili , rovnako aj v tíme jojkárskeho Inkognita a večne opitý štamgast v Hornej Dolnej sa vám asi tiež vcelku ľahko hrá... Nemýlim sa? Ako to vlastne je?

Všetky projekty, ktoré robím ma bavia a nemusím sa premáhať, pretože mi vyhovujú, do istej miery ma vzdelávajú a vždy sa človek niečo dozvie. V šou Milujem Slovensko som si, samozrejme, hľadal to svoje a snažil sa nekopírovať Dana Dangla, ktorého mám rád i jeho humor. Inak Dano rozbieha online televíziu a s kolegom Lukášom Púchovským tam budeme robiť hodinu angličtiny a budeme vzdelávať Slovákov. Inkognito je mi veľmi blízke, kolegovia ma prijali a cítim sa tam super. Našiel som tam priateľskú atmosféru a ľudí, ktorí ma podržia a poradia mi. Seriál Horná Dolná už beží šiesty rok a byť stále opitý je pre mňa práca. Raz sme s kolegovcami zo seriálu trošku dlhšie pobudli na žúrke a ráno sme točili. Tá prvá “ostrá“ nám pripadala vynikajúca, že sme ju dali ako páni, ale keď ju bolo treba robiť viackrát za sebou, tak už sme pánmi situácie neboli. Triezvy nadhľad odišiel a práca sa zbytočne naťahovala a všetci okolo trpeli, preto to už netreba v budúcnosti hrotiť.

Najnovšie moderujete reláciu S pravdou von a myslím si, že ste sa úlohy zhostili veľmi dobre aj s vašimi kolegami hercami...

Oslovili ma, že hľadajú moderátora do tejto zábavnej relácie a je pravda, že zo začiatku som trošku váhal, pretože v šoubiznise ma je už hádam dosť, ale nakoniec som sa rozhodol, že to skúsim a od januára tohto roku sa to sľubne rozbehlo. Tvorcovia mi nechali priestor na improvizáciu a je sympatické, že si to môžem upravovať podľa seba. Improvizácia prináša veľa zaujímavých momentov, breptov, ktoré robím. Výborné je, že sú tam kolegovia Juraj Kemka, Lukáš Latinák, Marián Miezga a Róbert Jakab, ktorí mi pomáhajú a naozaj je cítiť príjemnú atmosféru z každého dielu.

S vaším stand-up programom 3T cestujete na zájazdy po celom Slovensku, alebo ešte niekde ďalej mimo našich hraníc?

Okrem Slovenska jazdíme aj do Čiech. Každý z nás je z iného mesta a väčšinou cestujeme každý svojím autom. Niekedy, ak ideme z jedného miesta, tak si prenajmeme väčšie auto. Máme pár kostýmov, keby to ľudia videli, tak by si mysleli, že je to zber šatstva pre charitu .


Viem, že ste zážitky so svojím prvým autom prerozprávali v úspešnom stand-upe Oltcit. Ešte si naň občas spomeniete?

Oltcit bolo posledné auto, ktoré som mal so štartovacou kľukou a bolo poháňané nepravdepodobnosťou. Teda neštartovalo presne vtedy, kedy malo, ale iba vtedy, keď sa mu chcelo. Raz som si nešťastne zabuchol vo vnútri kľúče a nedalo sa tam dostať. Išiel okolo taký mladík, vraj mi to otvorí a naozaj ho otvoril paličkou od nanuku. Naštrbil tú paličku tak, že ju pichol do zámku a otvoril. Bol to risk, ale oplatilo sa.

Potom ste si kúpili už spoľahlivejšie auto?

V Amerike som zarobil svoje prvé peniaze a kúpil som od rodičov benzínovú Toyotu Corollu. Bolo to nezničiteľné auto, ale raz mi na tej Toyote v Bystrici odkopli spätné zrkadlo a keďže Oltcit už nefungoval ako mal, tak som ho predal za tritisíc korún slovenských. Presne toľko stálo to spätné zrkadlo na Toyotu...

Každý, kto má najazdených tak veľa kilometrov ako vy, je občas aj účastníkom nehody. Mali ste nejakú kurióznu nehodu?

V Hornej Dolnej som raz točil jeden obraz a išiel som do Bratislavy, kde som mal viacero stretnutí a rozhovor. Bolo popršané a bol som mimo obce keď som asi v 90-tke zrazu zbadal na svahu srnku, ktorá odtiaľ skákala a rovno mojím smerom. Logické pochody nemali šancu a okamžitá reakcia bola strhnutie volantu doprava, pričom som narazil som do zvodidiel. Našťastie nebolo ublížené žiadnemu zvieraťu naokolo... Mal som odtrhnutú prednú nápravu, celá strana vodiča bola zošúchaná, airbagy vybuchnuté. Keby tam neboli tie zvodidlá, tak by som letel aj 150 metrov do doliny...

To ste mali ešte Ford Mondeo Vignale, ale teraz jazdíte na SUBARU. Prečo vás práve táto značka presvedčila?

Dávnejšie som od kamoša kúpil Subaru Forester a bol som očarený. Je to nekompromisné auto, ktoré sa nezdá – aj keď nie je do ťažkého terénu, zvládalo zimu bez problémov a na chalupu v kopcoch na Makove som nemal problém sa dostať ani za každých okolností a podmienok. Potom som hľadal rodinné auto s veľkým kufrom, kam by som dal bicykel, brikety, skrinky, chladničku... čokoľvek, a tak som objavil Subaru Outback. Kúpil som benzínový dvaapolliter a toto auto spĺňa všetky moje požiadavky. Tieto boxery šliapu na jednotku a môžu si dovoliť vyššiu svetlú výšku, vzhľadom na to, že motor má nižšie ťažisko. Vyskúšal som Outback vo viacerých terénoch, aby som videl čo to auto dokáže – ono sa nepýta, ono jednoducho ide. Nakoniec som sa stal ambasádorom tejto značky.

Zažili ste situáciu, kedy vás Outback doslova prekvapil svojimi schopnosťami?

Raz som v Terchovej som vyťahoval autobus. Môj syn lyžoval vo Vrátnej, kde bola kalamita, a na zástavke som zbadal zapadnutý menší autobus asi pre 30 ľudí. Lano mali natiahnuté a už hodnú chvíľu čakali na pomoc, no nikto im nezastavil. Subaru síce nie je snežný pluh, ale Outback urobil brm-brm a autobus vyšiel... Všetci boli šťastní, chceli sa mi finančne revanšovať, ale nedovolil som im to, veď by mi zničili zážitok z dobrého skutku... Odvtedy som vyťahoval zopár áut, ale musel som si kúpiť pevné lano.

Dobre som pochopila, že Subaru Outback vystihuje váš životný štýl?

Outback má symetrický pohon 4x4 a vyhovuje mi, pretože veľa jazdím a potrebujem komfortné a bezpečné auto. Mám ho len tri mesiace a najazdených mám už 15 tisíc kilometrov, takže niekedy mám pocit, že som viac šofér ako herec. Využívam všetky funkcie asistenčnej technológie EyeSight, ktorá je dobre vyladená. Adaptívny tempomat na môj vkus funguje na 99 % – presne tak, ako by som od neho očakával. Ak idem cez Trnavu, naklikám si rýchlosť 115 km/h a držím sa jej. Aj keď idem zo Žiliny do Bratislavy a za necelé dve hodiny vystúpim z auta, tak ma vôbec nebolí chrbát a mám pocit, akoby som šoféroval o hodinu menej, a to som šoféroval mnoho iných značiek, takže to mám s čím porovnať. A naozaj po cestách zažívam, že sa Subaru vodiči zdravia, je to milé, robme to ďalej... Ja som presvedčený, že aj moje ďalšie auto bude opäť Subaru.


Počúvate hudbu v aute a využívate infotainment systém?

Subaru má skvelú konektivitu a podporuje androidy, ukazuje mi Waze – aktuálnu dopravu na dotykovom displeji na palubovke, kde sa mi to zobrazuje. Skúšal som aj “jabĺčko“, ale zatiaľ to nie je moja šálka kávy. Akceptujem to, ale ja mám radšej androidy. Počúvam hudbu cez aplikáciu Deezer, z WhatsAppu sa mi načítavajú správy a hlasové vytáčanie ma naviguje napríklad rovno do Auparku...

Viete sa dohodnúť na pokute, ak sa stane, že vás na ceste zastavia policajti?

Nechám si vysvetliť, čo som urobil a vôbec sa nehádam, lebo som si vedomý chyby. Dajú mi pokutu a niekedy mi ju aj znížia. Prístup policajtov býva ľudský, majú argumenty, tak sa dohodnem, alebo sa s nimi odfotím. Raz som išiel z Banskej Bystrice do Žiliny a pred Turčianskymi Teplicami ma namerali a dali mi pokutu. Nemal som hotovosť a oni mi ukázali, kde je bankomat. S peniazmi som sa vracal a policajt sa ma spýtal, či nehrám v tej Hornej Dolnej, lebo ak áno, tak budeme fúkať... Nenafúkal som, ale pokutu som zaplatil a slušne som sa rozlúčil.

Je niečo, čo vás vie rozčúliť na vodičoch?

Na D1 nechápem, keď idem v rýchlejšom pruhu, že sa predo mňa v poslednej nanosekunde vopchá týpek, ktorý ide za kamiónom. Je to nebezpečné a hoci nie som čítankový príklad super vodiča, tak toto neurobím. Vtedy mu zostanem chvíľu nalepený za zadkom, aby sa uvedomil.

Nás ženy muži stále podceňujú za volantom a pritom si myslím, že sme dobré šoférky. Čo vy na to?

Ženy v pohode zvládajú multitasking. Vedia robiť viac vecí naraz a dokážu vnímať viac podnetov ako muži. Mám jeden vtip v stand-upe, že ženy ovládajú šoférovanie tak, že si dokážu v aute lakovať nechty, telefonovať, popritom cúvať a do toho dokážu búrať. No a my muži dokážeme len jednu vec... zaplatiť to.


Text a foto: Alena Chorvátová

 

Späť

Advertisement

 

 

  

 

Advertisement

 

 

Kontakt

Alena Chorvátová

+421905 992 998

© Alena Chorvátová 2011 Všetky práva vyhradené.

Webnode