Neviem jazdiť bez pripnutia bezpečnostným pásom
22.02.2020 17:28
Režisér Juraj Štepka o svojom prvom študentskom filme, skoršom vodičáku, občasných pokutách, bez žiadnej nehody a pozitivite k elektromobilom. Otestoval pre náš časopis novú dieselovú Mazdu 6 a jeho dojmy si môžete pozrieť v našom videu:
Snaď...je pravda, že si sa odmalička neustále pohyboval pri svojom otcovi a teda aj okolo divadla, ale prečo si sa nestal hercom?
Divadlo bolo súčasťou môjho detstva, keďže otec dramatik, zakladateľ a šéf Radošínskeho naivného divadla a tak sa to asi očákávalo, že budem hercom. Lenže otec veľmí rýchlo zistil, že môje herecké vlohy nie sú ideálne, tak sa rozhodol, že by som sa mal uberať iným smerom...a tak som skončil filmovú kameru. Na škole som akosi viac inklinoval k filmovej réžii. A tej sa venujem dodnes, pretože si myslím, že to je to, čo chcem robiť aj naďalej.
Na VŠMU si robili svoj prvý film a obsadil si hviezdu zvučného mena...
Veru áno! Podarilo sa mi nahovoriť do môjho študentského filmu Christophera Lamberta. Ako študenti sme chodievali hrávať biliard do hotela Danube a tam som ho oslovil. Možno mladícka drzosť či odvaha, ale hlavne zabrala a bol som tomu rád. Nakoniec sa teda v jednom zábere zjavil aj Lambert. Síce na pár sekúnd ale v titulkoch som ho uviedol ako special guest star.
Minulý rok bol veľmi úspešný v mojej réžii poviedkový film Moje povstanie 2. Skladá sa, zo 6 príbehov, ktoré sa odohrali počas povstania. Boli to ľudia, ktorí v sebe našli ľudskosť, ktorá v nás slovákoch vždy bola a hádam aj pretrvá. Ten film je teda o našej minulosti, ktorá by sa nemala stať opäť nšou budúcnosťou. Pripomínať mladým dejiny cez influencerov našej doby sa ukázalo ako výborný kľúč na prilákanie ich pozornosti.. Bol odvysielaný v niekoľkých reprízach a všetci si ho môžu pozrieť aj na našej stránke www.mojepovstanie.sk
Ako to vyzeralo s tvojími začiatkami šoférovania....otec ťa trošku niečo vysvetlil?
Vodičák mi vydali ako sedemnásťročnému v dobe, kedy to nebolo ešte možné. Nevedel som, či môžem jazdiť, ale napriek tomu som jazdil. Asi som v autoškole dobre jazdil, keď mi ho vydali. :) Môj otec bol vždy dobrým šoférom...akurát jedného dňa sa rozhodol, že už nechce šoférovať. Vraj ho to nebaví a nemá to rád, ale za to je lepší navigátor! S každým vodičom ak ide, tak ich naviguje, upozorňuje na predpísanú rýchlosť. Možno by bol veľmi dobrý kopilot a mal jazdiť nejakú rely, keby nerobil, to čo robí...
Je až zarážajúce, že si nemal žiadnu nehodu, ale pokutu si snáď platil?!
Ani tie často neplatím, ale musím podotknúť, že sa vždy pripútavam a jazdím so zapnutím pásom. Aj keď sadnem do taxíka, hocikde, v momente ako sadnem, tak sa pripútam. Je to rutina, ktorú som od svojej mladosti chytil a neviem sa jej nejako zbaviť. Myslím si, že vďaka tomu som sa vyhol mnohým pokutám. Občas sa mi stane, že mi z Rakúska chodia pokuty za rýchlosť.
Často cestuješ a čitateľov určite zaujíma, ktorá destinácia je ti sympatická aj z hľadiska dopravného systému?
Mám rád Ameriku. Príjemné šoférovanie na šesťprúdových diaľniciach, ale aj francúzske cesty sú pohodlné. A vôbec...mám rád šoférovanie v krajinách, kde je pekná scenéria, výhľady. Stalo sa mi, že som v USA zastavil policajtov a potreboval som sa niečo opýtať. Použil som, že som u nich prvýkrát, som z Európy a potrebujem pomôcť. Využíval som to aj z hľadiska parkovania, pretože sa stalo, že som vošiel tam, kde som nemal. Oni ťa usmernia, kam máš ísť a platí to, čo u nás nie vždy platí, že naozaj pomáhajú a chránia. Dokonca okrem amerických, japonských áut som tam videl i nemecké BMW. A to už tam niečo znamená a čokoľvek európske, keď tam niekto niečo má.
Čo iné si zažili ako je bežné jazdenie u nás?
Pravostranné jazdenie mi príde pre našinca dosť komplikované a nevedel som si ani ja na to zvyknúť. Síce som tak jazdil, ale mám tú hemisféru tak otočenú, že mi to nie je prirodzené. Mál som z toho určitý stres, aj sa mi stalo, že som z kruhového objazdu vyšiel inak ako som mal. To sa mi stalo na dovolenke na Bahamách, kde som veľa jazdil a zažíval mnohé nezvyčajné situácie.
Viem, že máš rád motorky aj skútre, ale skúsme ešte na inú nôtu....keďže je dnes ekológia skoloňovaná v každom páde. Ako na ňu pozeráš alebo už vlastníš nejaký elektromobil?
Elektromobily ma dostali tým, že nerobia hluk a okrem iného už máme dva roky doma také šialene dobré a milé auto. Je to taký spoločenský status, kam sa človek vie posunúť a ľuďom ukázať, že sa dá aj inak fungovať. To je téma, že by malo aj mesto na to zareagovať a mali by dávať výhody takým vodičom, či už čo sa týka parkovania a dobíjania zadarmo, jednoducho motivovať ľudí, aby si také auto kúpili. Moje elektrické BMW i3 využívam hlavne v meste, kde mi dojazd 150 km/h stačí. Nabíjam ho v nákupných centrách a ZSE má v Bratislave k dispozícii okolo 80 nabíjacích staníc, takže je ich dosť a verím, že ich bude viac aj po celom Slovensku.
Text, foto a video: Alena Chorvátová
