Nemám rád nesmerovkovanie...
26.06.2021 08:33
Dirigent, hudobný dramaturg a režisér Ľubomír Dolný porozprával o svojej práci, o novom predstavení Jánošík, ale aj o pokutách, zabávaní detí počas dlhých ciest a testovaní nového modelu Peugeot 3008 GT.
Ako si sa vlastne dostal k povolaniu, ktorú robíš v divadle Nová scéna?
To sa stalo naozaj veľkou náhodou. Celá moja kariéra závisela od momentu, keď na škole prišiel za mnou spolužiak a opýtal sa ma, či by som nechcel korepetovať predstavenie Pomáda. Tak som šiel na jeden nácvik, kde som sa stretol s Julom Selčanom a začala naša spolupráca. Je to už 22 rokov, čo sa venujem hudobným naštudovaniam. Musím povedať, že v muzikáli som sa našiel a chcem v tom naďalej pokračovať.
Si aj hudobný režisér inscenácie Jánošík, ktorú napísal G. Dušík, D. Hevier a režíroval S. Sprušanský. Aj mnohé ostatné hudobné naštudovanie diel sú famózne...Spomenieš niektoré?
Je ich veľa, ale môžem spomenúť inscenácie ako sú Cyrano, Turandot, Voda... Čo sa týka Jánošíka, tak hudba bola celá napísaná a v divadle ju už iba finálne upravujeme pre naše potreby . Všetko je hotové i aranžmány. Našich muzikálových hercov naštudovanie veľmi bavilo, ale samozrejme až po premiére uvidíme, či to bude mať úspech... Tá je naplánovaná na jeseň tohto roku, tak verím, že ďalšia vlna korony nám ju nepokazí.
Prehoďme list na inú nôtu a spomenieš si na svoje začiatky šoférovania?
Ako chlapec z dediny si pamätám, že mi dal otec škodovku a ešte pred 18-tkou som urobil vodičák, keďže otec mojej frajerky bol inštruktor autoškoly. Dokonca sa mi stalo, keď sme išli s kapelou v noci cez les a išli sme hrať na svadbu, že mi srna vbehla pred auto a rozbila nám predný nárazník. Odvtedy som žiadnu nehodu nemal, ale snažím sa byť ostražitý.
Si otec troch rozkošných detí a bezpochyby sa nezaobídete bez auta. Je ťažké zabávať deti počas dlhých ciest?
Paradoxom je, že pri troch deťoch je to oveľa jednoduchšie ako pri jednom. Vtedy bol problém, pretože sme so ženou vpredu vyzerali ako komedianti sievajúci detské piesne aby sme zabavili jediné dieťa na zadných sedadlách. Veľa som robil v Prahe a dieťa sme neustále prevážali z Bratislavy do Prahy a naopak. Zo začiatku sa nejaký čas pozeral z auta a neskôr už sa začal nudiť a dával to najavo, tak sme ho začali zabávať a boli sme zmorení. Teraz pri troch deťoch je to už iná káva. Vedia sa zabávať, buď filozofujú, hádajú sa, ale iba chvíľku a potom je všetko ok.
Ak si robil toľko kilometrov na cestách, tak sa ti stalo, že si niekedy aj zaplatil nejakú pokutu?
Väčšinou platím za rýchlosť a najvyššiu pokutu som platil 400 eur. Išiel som hore Pražskou rýchlosťou asi 130km/h, pretože som sa ponáhľal odviezť kolegynku Mirku Gális Partlovú na letisko do Budapešti, aby stihla lietadlo. Nechcel som sa s policajtami hádať, tak som zaplatil a išiel ďalej. Neplatil som veľa pokút, ale vždy to bolo za rýchlosť.
Si taký pokojný vodič, čo vás vie nahnevať na našich cestách?
Nemám rád nesmerovkovanie... Bývam pružnejší vodič a som trpezlivý s tými, čo idú pomaly, ale ak idem za autom, ktoré nedá smerovku pri odbočovaní, tak som potom z toho dosť dezorientovaný a môže z toho vzniknúť nebezpečná situácia, ale v zásade netrúbim na nikoho...
Text, foto a video: Alena Chorvátová
