...nemá chybu!

12.05.2013 18:11

Gabika Marcinková si v hereckom obsadení zahrala so Suzuki Swift 1,2 GS TOP úžasný cestný trhák

Gabika, aké typy ľudí podľa teba sa hlási na štúdium VŠMU?
Tak ako aj na iných školách, aj na VŠMU sa striedajú extroverti a introverti. Ľudia si zvyknú myslieť, že herec musí byť zabávač a extrovert, ale paradoxne je medzi hercami veľa introvertov. Citlivými očami pozorujú život a ich postavy sú vyjadrením ich pozorovania a možno aj toho, čím by tí herci chceli byť...divadlo a film im to umožňuje.

Mali ste niekedy trému?
Trému mávam stále, lebo mám pre bežný život trochu nepríjemnú vlastnosť - vo všetkom chcem byť dokonalá. Vždy som veľa čítala, rada som sa učila, športovala a hlavne - nechcela prehrávať. Tak som sa musela naučiť aj to, ako zvládnuť trému. Samozrejme, keď príde niečo nové, stará známa tréma sa opäť ozve, ale postupne sa učím zachovať vždy chladnú hlavu. Je to pre mňa vecou cti.



Ozaj, vraj ste robili profesionálne atletiku?
Je to pravda, ale prestala som kvôli zraneniu. Teraz sa sústreďujem na dlhé trate - vtedy to nebolí. Raz do roka si zabehnem v Košiciach polmaratón.

Točili ste v zahraničí so známymi hercami ako je Anthony Hopkins a iní. Máte nejaký zaujímavý zážitok z natáčania?
Peter Morgan napísal výborný scenár k filmu, kde chcel obsadiť dve Slovenky. Po dvoch kolách si režisér vybral mňa a Lucku Šiposovú. Scenár sme dostali v angličtine a s ním zároveň aj úlohu preložiť si dialógy tak, aby zneli prirodzene. Hneď na úvod filmu mám taký dlhší monológ, kde je fráza: "if there´s a fork in the road..." Tak sme poctivo prekladali - "ak je na ceste vidlička..." Bola to taká pekná úvaha o zmysle života. Takmer sme to poslali a ďalej neriešili, keď som to ešte pre istotu dala preložiť sestre. Vysvitlo, že "fork" je aj rázcestie. Čiže v monológu sa riešilo to, čo urobiť, ak človek príde na rázcestie, nie to, čo má robiť, ak na ceste nájde vidličku. Mali sme šťastie, že sme to nenatočili s tou pôvodnou "vidličkou".
Čaká vás ešte točenie nejakého filmu?

Začiatkom budúceho roka točím v Rakúsku s jedným mladým režisérom takú „zombie komédiu“, tak sa teším. Inak hosťujem v jednej inscenácii v bratislavskom SND a Astorke, tiež v Nitre a v Prešove.


Ste mladá, ale predsa! Máte skúsenosti s kaskadérmi, filmovačkami v autách?
Počas natáčania filmu "Move on" v Čiernej Hore som jazdila na automate Porsche 911. To bol zážitok! Naháňačka po kopcoch... Samozrejme, väčšinu za mňa odtočili kaskadéri, ale detaily z auta som musela točiť ja. V 45 stupňových horúčavách a po niekoľkých rokoch, čo som nesedela za volantom to boli dosť stresy, ale zvládla som to. Všetci ma upozorňovali, že sa nemám nechať strhnúť a že na tie detaily nepotrebujú väčšiu rýchlosť ako 50 km/h. Ak som náhodou prekročila osemdesiatku, cez vysielačku ma upozorňovali, nech spomalím.

V seriáli Horúca krv máte tiež skúsenosť za volantom, že?
V Horúcej krvi som mala len zaparkovať na brutálnom aute. Bolo veľmi pekné, ale značku si ako správna žena nepamätám... za to sa trochu hanbím... Nič zložité, len som na ostrú musela vycúvať a vyraziť na cestu.

Autoškolu máte za sebou a ešte nejaké poriadne autíčko by sa potešilo?
Autoškolu som robila ako osemnásťročná pred šiestimi rokmi. Auto nemám, tak väčšinou jazdím s MHD. Môj posledný zážitok s autom bol, keď mi priateľ dovolil v Čechách asi hodinu šoférovať jeho Peugeot. A bol to fajn pocit. Väčšinou som na sedadle spolujazdca, kde sa často oddávam príjemnej činnosti spánku.
To mám vo všetkých dopravných prostriedkoch. Šetrím tým čas, rýchlejšie mi to všetko ujde alebo sledujem cestu, predstavujem si, čo všetko by som ja robila.

Vaši rodičia sú vám tiež vaším vzorom v šoférovaní?
Jazdia dobre obaja, ale otec je trochu pokojnejší, keď si za volant sadnem ja alebo sestra. Mamka sa o nás, samozrejme, bojí. A keď sme boli menšie, mali sme takú tradíciu - pred Štedrým večerom sme chodievali na také väčšie parkovisko, kde si otec skúšal šmyky. Ja so sestrou sme sedeli vzadu a tešili sa.
Naše naobľúbenejšie auto bola zelená Felícia, potom sme mali Oktáviu, na ktorej mali naši haváriu - kvôli niečomu, čo sa vylialo na cestu, do nich narazilo auto, ktoré dostalo šmyk. Rodičia mali šťastie, že to dopadlo dobre. Teraz máme bezpečný Nissan Quaskai.


Aké boli vaše pocity so Suzuki Swift 1,2 GS TOP?
Swift je milé autíčko a keď som ho uvidela, hneď som k nemu pocítila priateľstvo. V modrobielej kombinácii je taký športový. Jéj, kľúč mám v kabelke a štartujem tlačidlom, to je praktické a dotykové otváranie dverí tiež. Okamžite som si sadla za volant a prešiel ma stres zo šoférovania. Vidím, že to má aj vyhrievanie predných sedadiel. To som v aute nezažila, niečo teplé pod zadkom, to asi ešte musím spracovať, kým si zvyknem, ale nevidím v tom problém. Pekný interiér a s dobrým autorádiom, ktoré rada svojím spevom doprevádzam. Veselé boli aj na červeno nasvietené prístroje a palubný počítač je dobrá vec v každom aute! Swift je auto, ktoré by mi vyhovovalo hlavne rozmerovo kvôli parkovaniu. Určite si viem predstaviť, že by som si ho kúpila. Už som v podstate rozmýšľala nad touto značkou. Okrem iných vecí má šmrnc, dynamiku a 7 airbagov, čo je záruka bezpečnosti. Možno by som uvítala automatickú prevodovku kvôli kolónam v meste a cúvaciu kameru. Inak toto auto nemá chybu!
Text: Alena Chorvátová
Foto: autorka

Späť

 

 

 

 

 


Advertisement

 

Advertisement

 

  

 

  

Kontakt

Alena Chorvátová

+421905 992 998

© Alena Chorvátová 2011 Všetky práva vyhradené.

Webnode