Nech Bože dá...zodpovedných šoférov na cestách...
07.03.2020 09:17
Spevák, hudobník, producent a podnikateľ Milan Špaňo o slovenskej hokejovej hymne Nech bože dá, o podnikaní, šoférovaní, zaujímavostí z auto-moto sveta a testovaní hybridného modelu Hyunadi Kona.
Naspievali ste slovenskú hokejovú hymnu „Nech bože dá“, ktorá je stále hitom, veď na MS v ľadovom hokeji mala rekordné čísla a stále ju počuť na rôznych športových podujatiach. S kým ste spolupracoval pri jej vzniku, čím ste odvtedy prešli a čo pre Vás hudba znamená dnes ?
Hymna vznikla tesne pred MS v hokeji v roku 2000, keď mi textár Viktor Mikláš ukázal demo od jeho syna Michala a text „My na to máme“ ktorý ma okamžite oslovil. Veľa času nebolo. Dal som sa do práce, aby som spojil národ pre dobrú vec. Originál som naspieval a hudobne vyprodukoval v nahrávacom štúdiu Ebony a pred odletom našich na MS do Petrohradu stihol na poslednú chvíľu odovzdať. Ako odmenu nám doniesli historické slovenské striebro. Neskôr vyhrali aj zlato na MS v hokeji vo Švédsku a naša hymna ich sprevádzala. Už pár rokov pred tým som nahrával svoje skladby aj v USA a stále sa muzike aktívne venujem. Je to pre mňa určitá rovnováha. Posledné roky hudobne produkujem a píšem filmovú hudbu. Napísal som titulnú pieseň do filmu „Kroky na hrane“ a momentálne mám ešte jeden projekt pod názvom „Nech bože dá deťom“, ktorý by pomohol deťom a mládeži hlbšie chápať svet.
Preferujete zdravý životný štýl a s tým súvisí aj vaša spolupráca so značkou AVE NATURA, ktorej robíte globálne umiestnenie na svetovom trhu. Sú to prírodné produkty?
Sú to slovenské výrobky, ktoré majú mimoriadnu svetovú kvalitu. Využívame čisto prírodné ingrediencie spolu s aktívnymi zložkami, ktoré sú podložené vedeckým výskumom. Naša ideológia sa zakladá na úcte voči prírode a životnému prostrediu. Presne tak, ako sa v dnešnej dobe začína viac ekologicky myslieť a jazdiť bez emisií.
Premostili sme na tému, ktorá je aktuálna a zaujímalo by ma, či je pre vás šoférovanie relaxom alebo iba pracovnou nutnosťou?
Oboje. Moja práca vyžaduje časté cestovanie a dlhšie trasy. Veľmi často jazdím do Prahy, ale aj do Viedne a samozrejme lietam do Ameriky. Ak šoférujem, tak potrebujem pohodlné auto a bezpečné. Počúvam hudbu, ale niekedy som len v tichu kultivovaného motora, pretože v dnešnej dobe sú už veľmi dobré a odhlučnené autá s technológiami na vysokej úrovni.
Veľa cestujete a jazdíte. Stretli ste sa už s mikrospánkom, že ste museli v takom prípade zastaviť vaše auto?
Sme v hektickej dobe a možno sa ľudia viac preceňujú a veria si až príliš. Niekedy prejdú cez limity a neuvedomujú si, že, ak sa cítia unavení a nevedia sa sústrediť, tak nech si oddýchnu na odpočívadlách. Veď stačí hodinku či dve si zdriemnuť a môžu pokračovať v jazde. Ja to riešim tak, že ak mám ísť z Prahy na noc, tak radšej prespím a privstanem si skoro ráno, oddýchnutý a plný sily idem domov.
Spomínali ste, že vaše prvé auto bol fiat 128 a keďže ste s ním naberali jazdné skúsenosti, tak sa vám pritrafila nejaká dopravná kolízia?
Veru áno. Hrával som na výške v hudobnej kapele po rôznych kluboch a práve vtedy som sa vracal v noci z hrania. Dostal som tuším šmyk a ten fiat som otočil na strechu! Odvtedy mám takú malú pamiatku v podobe jazvy na brade. Bol som pripútaný bezpečnostným pásom, tak som prežil.
Žijete v Amerike už 23 rokov a poznáte dobre ich dopravný sytém. Čo je tam lepšie ako u nás?
Ak v Amerike prídete na križovatku a svieti červená musíte čakať ako u nás, ale ak chcete odbočiť doprava, tak môžete a nemusíte čakať na zelenú. U nás takúto „maličkosť“ nemáme a je to škoda, lebo sa využije čas a napomáha to plynulosti cestnej premávky. U nich ak zasvieti žltá, tak trvá asi 5 sekúnd a máte dostatočný čas sa rozhodnúť či cez križovatku prejdete, alebo zostanete stáť, ale zas naopak musím pochváliť, že u nás máme výbornú inováciu na semafóroch a to je časomiera.
Aký je rozdiel medzi policajtmi v USA a u nás?
Na Slovensku zastavujú všade aj za najbližším rohom, aby sa vyberali pokuty. U nás je skrátka nastavený zlý odmeňovací systém, ktorý núti policajtov niekedy aj proti ich vlastnej vôli, aby vyberali čo najviac pokút, lebo sú podľa toho odmeňovaní. To je zlé. Každý policajt má v sebe ochrancu. Musím vám povedať, že za ten čas, čo žijem v Amerike, tak som ani raz nebol zastavený policajtami. Naopak! Ak som raz zastavil policajta s motorkou a požiadal ho pomoc alebo radu, tak bol ústretový a milý, ale vlastne niektorých takých máme aj u nás.
Telefonujete cez bluethooth alebo riskujete s telefónom na uchu?
Minimálne telefonujem, iba v nutných prípadoch, to som spárovaný s mobilom v aute a držím volant pevne v rukách. Telefonovanie nemám rád, lebo mám potom opľutý volant aj palubovku.../smiech/ Obdivujem mnohé ženy, ktoré dokážu ešte aj smskovať za volantom, ale je to nebezpečné, pretože okrem seba ohrozujú aj ostatných.
Text, foto a video: Alena Chorvátová
