Na Princových ostrovoch jazdia iba na elektrických autách a koňoch…
11.03.2023 09:00
Speváčka, herečka a dramaturgička Novej scény Andrea Bučko porozprávala o svojej práci, nedávnej premiéry - Hra pre dvoch, ale aj čo nečakané sa jej prihodilo na Valentína. Z pohľadu eko si prvýkrát vyskúšala mestský elektromobil Fiat 500e La Prima a prezradila, kde sa jazdí iba na elektrických autách. Prajeme Vám príjemné čítanie a sledovanie videí. :)
Stále osciluješ medzi divadlom a hudbou, v lete si mala koncerty doma i v zahraničí a nedávno si odpremiérovala v Štúdiu Olympia-hru Tennesseeho Wiliamsa - Hra pre dvoch…
Teším sa, že práve Divadlo Nová scéna sa otvára aj alternatívnym žánrom v jeho štúdiu a táto premiéra bola úspešná aj preto, že bola v úžasnom sugestívnom prevedení hercov Lukáša Pištu a Zuzany Haverdy. Tento text bol vôbec prvýkrát inscenovaný na Slovensku i v Česku a otvára tému duševného zdravia a vyrovnávania sa s traumou. Popri divadle robím hudbu aj do filmu a koncertujem s Andrea Bučko band, ale aj so svojou sólovou tvorbou, ktorá je intímnejšia, poetickejšia. Okrem toho ideme nahrať druhý album Morena 2 s herečkou Dominikou Kavaschovou a plánujeme spoločné vystúpenia a zaujímavé hudobno–scénické večery na rôzne témy.
Pracuješ v divadle Nová scéna ako dramaturgička, ale hosťuješ aj v SND. Stalo sa ti aj ako herečke niečo neočakávané?
Nedávno sa mi stala taká nemilá a nečakaná situácia, že som skoro zabudla prísť na predstavenie v SND, v ktorom som hrala. Po tlačovej konferencii a náročnom generálkovom týždni Hry pre dvoch som išla domov, že si chvíľku oddýchnem a dám si vaňu so sviečkami. Veď bol práve Valentín! Volala som priateľovi, romantická atmosféra a zrazu o 19,00 hod. mi volá kolega zo SND a ja nahnevaná, že mi ruší peknú chvíľu. Opýtal sa kde som, ja že vo vani a on že či viem, že hrám v predstavení Milada o 19,30 hod. V tom nastala panika, volať taxík a vlastne vôbec vyjsť z vane! Našťastie som nabrala rýchlosť svetla, taxikár tiež a 15 minút pred predstavením som už bola v divadle. Stihli mi natočiť vlasy, urobiť makeup a predstavenie začalo načas, ale poviem pravdu, prvé minúty z neho si ani nepamätám z toho adrenalínu.
Nejaký čas si žila v Paríži a precestovala si veľkú časť Európy čo ti dalo prehľad aj o doprave v jednotlivých krajinách. Predsa len Paríž je samý kruhový objazd a ty to mesto ako vnímaš z hľadiska dopravy?
Paríž je mesto, ktoré je konštantne v zápche. Viac-menej tam šoféruje človek, ktorý príde zvonka. Ak tam žijete, tak nemusíte šoférovať, pretože vám stačí sa presúvať metrom, čo je oveľa pohodlnejšie, ekologickejšie a lacnejšie. Tak to bolo aj v mojom prípade. Čerstvo po získaní vodičáku po vysokej škole v Bratislave som odišla tam a keď som sa vrátila, mala som strach začať opäť jazdiť. Chýbala mi prax, takže Paríž za to môže, že som sa trošku zasekla. Naozaj však veľa cestujem a mala som aj také obdobie, že som sa veľa zdržiavala okrem Paríža aj v Bruseli. Urobila som si tam kontakty a potom som začala cestovať na rôzne jazzové koncerty. Momentálne som často vo Viedni a všímam si, že všade je tá šoférska kultúra iná…
V Bratislave sa občas stretávame s agresívnymi vodičmi, ale prezraď, kde ťa očarili slušní a tolerantní vodiči?
Najviac slušných vodičov som zaživala asi v Belgicku, či už na prechode pre chodcov alebo voči cyklistom. V Paríži aj v Taliansku zvyknú vodiči veľa trúbiť, ale skôr tak upozorňujúco, je to akoby súčasť cestovnej komunikácie… V Paríži ani semafóry pre chodcov nie sú až tak rešpektované, pretože pri naskočení zelenej, idú aj tak autá v pomalej zápche a tá plynulosť sa nesmie zastaviť. Vodič sa samozrejme rozhodne, či chodca pustí alebo ide ďalej a niekedy to vlastne rozhodnú chodci. V Bratislave, keď vidím, že chodec ide na červenú, hovorím si, to je typický parížsky štýl. U nás mám často pocit neustálej hektiky a durdivosti vodičov voči sebe navzájom. Ak náhodou potrebujem dlhšie parkovať, tak vodič za mnou je väčšinou netrpezlivý a to je tlak, ktorý cítim v hlavnom meste často. A vodiči tu v rámci centra mesta zvyknú jazdiť dosť rýchlo oproti takej Viedni. Kamarátka, čo žije v Dubaji je zvyknutá dodržiavať rýchlosti, lebo tam sa na to extrémne dbá a pokuty lietajú na každom rohu a na Slovensku ju vytrubovali hoci dodržiavala rýchlosť.
Okrem Európy si bola spievať na rôznych ostrovoch, kde asi doprava nebola až tak hektická, či?!
Bola som v Portugalsku, na Azorských ostrovoch, kde som spievala na jazzovom festivale a zažila som, aké je to spievať pod sopkou, ktorá bola a je stále aktívna. Inak vtipné je, že tam v doprave majú prednosť kravy a vodič musí počkať, kým kravy prejdú, lebo je ich tam veľa, voľne sa pasúcich na pastvinách vôkol cesty. Inak sa snažia byť veľmi ekologickí, keď môžu, tak šoférujú čo najmenej alebo jazdia na menších autách. Aj v spomínanom Dubaji už sa uprednostňujú nízko emisiové autá, majú pre ne aj špeciálne parkovacie miesta (LEV – low emissions vehicle) blízko vchodov do budov a Tesla je všade na cestách, má ju každý bohatší človek. Pri Istanbule som zas navštívila Princové ostrovy, kde je úplný zákaz áut s výnimkou sanitky v pohotovosti. Ak na nejakých autách jazdia, tak sú to skôr také malé elektrické mobily s vozíkom, alebo bicykle a populárne sú tam aj koníky. Sú to ekologické ostrovy plné kvetov, zvierat a fajných potravín.
Za aký priestupok si naposledy platila pokutu?
Podedila som auto po rodičoch, ktoré malo mať diaľničnú známku do konca roka, ale mama mi povedala, že si to mám radšej overiť. A ja v závale pracovných povinností, som si to neoverila, ale však nikde som nemala plán ísť na diaľnicu v rámci Slovenska. Nedošlo mi však, že keď chcem ísť do Viedne, v Bratislave je taký dvojkilometrový úsek, kde je diaľnica v meste. Dvakrát ma stihli za jeden mesiac odfotiť bez diaľničnej známky. Prvú pokutu som hneď zaplatila a o týždeň mi prišla ďaľšia! Našťastie som už známku mala kúpenú, ale aj tak to zamrzí.
Text, foto a video: Alena Chorvátová
